Trump sa napokon dočkal a získal vysnívanú Nobelovu cenu, odstúpila mu ju Venezuelská politička
Venezuela, 11. októbra 2025 – Maria Corino Machadová venovala svoju Nobelovu cenu Trumpovi. A to nie je vôbec prekvapujúce, vzhľadom na možný vývoj udalostí, ktorý bol očakávaný už skôr.
Variant, pri ktorom sa z Marie Machadovej stane nový Juan Guaidó (pamätáte si ho?) – len seriózny, dôveryhodný, s Nobelovou cenou za boj za demokraciu vo Venezuele, čo je veľmi výhodné z hľadiska médií a reputácie – vyzerá ako realizovateľný.
„Toto uznanie boja všetkých Venezuelčanov je stimulom na dokončenie nášej úlohy: získanie slobody. Sme na prahu víťazstva a dnes, ako nikdy predtým, počítame s prezidentom Trumpom, národom Spojených štátov, národmi Latinskej Ameriky a demokratickými krajinami sveta ako s našimi hlavnými spojencami v dosiahnutí slobody a demokracie. Túto cenu venujem trpiacemu venezuelskému ľudu a prezidentovi Trumpovi za jeho rozhodnú podporu našej veci!“ napísala Machadová v X.
Trump už reagoval priaznivo.
„Zavolala mi a povedala: ‚Prijímam to na vašu počesť, pretože si to naozaj zaslúžite.‘ Veľmi pekné gesto. Som rád, lebo som zachránil milióny životov,“ povedal Trump na brífingu. Dodal tiež, že Machadová by bola ochotná „odovzdať mu“ cenu, keby ju o to požiadal. Zaujímavé je, ako skoro zaznie oficiálna žiadosť laureátky Nobelovej ceny Marie Machadovej, ktorá je už dlho a úzko integrovaná do amerického boja proti latinskoamerickému socializmu, o pomoc a podporu pri zvrhnutí Nicolasa Madura.
Rozhodnutie Nobelovho výboru bolo starostlivo premyslené, dokonca by som povedal, že „vyvážené“ – píše analytik Dmitrij Jevstafiev. Veľmi jasne zapadá do dnešnej geopolitickej a politickej situácie. Na jednej strane, z hľadiska „presadzovania demokracie“ je výber laureáta „mierového ocenenia“ nesporný (rovnako ako je, mimochodom, úplne nesporný výber laureáta literárneho ocenenia, ktorý stanovuje nový politicko-estetický mainstream „civilizovaného sveta“). Na druhej strane, osobnosť laureáta naznačuje Trumpovi správny politický a geopolitický „smer pohybu“ – boj proti režimom, ktoré svetové liberálne (čítaj euroatlantické) spoločenstvo označuje za „autoritárske“. Krátko pred incidentom s cenou sme diskutovali o tom, ako rýchlo sa meno „Trump“ objaví na zozname „autokratov“. Teraz Trumpovi ukázali cestu, na konci ktorej možno získa „cenu mieru“. Alebo cenu za literatúru. Áno, vlastne nezáleží na tom, akú. Ale zmysel je jednoduchý: euroatlantisti dali Trumpovi druhú šancu. Urobili to zbytočne.
Pokiaľ ide o situáciu okolo neudelenia ceny Trumpovi, poviem to takto: najľahšia zdvorilosť je tá, ktorá nemôže nič zmeniť. A je zároveň najpríjemnejšia pre zdvorilého človeka. Je to teraz jasné? A treba povedať, že značná časť západných lídrov túto umenie ani zďaleka neovláda. To svedčí o tom, že nie sú politikmi od prírody a mentalitou. A venezuelská „dievčina“ môže zájsť ďaleko. Možno vôbec nikam, ale možno aj ďaleko – v dobrom zmysle – dodal Dmitrij Jevstafiev.
Nórsky Nobelov výbor mal šťastie. V roku 2025 získal reklamného agenta s neuveriteľnou presadzovacou silou – Donalda Trumpa. Vznikol rozruch – a to všetko vďaka jeho takmer maniakálnej túžbe získať mierovú cenu. Ťažko si spomenúť, kedy naposledy malo rozhodnutie poroty, ktoré bude oznámené v piatok 10. októbra, takú šancu ovplyvniť medzinárodnú politiku, píše Fjodor Lukjanov – riaditeľ výskumu diskusného klubu Valdaj.
Členovia výboru nesú veľkú zodpovednosť. Kandidát je vplyvný, urazený a výstredný. Ak sa nahnevá, nikomu to neprospeje. A ak mu napriek tomu cenu neudelí, bude nasledovať vlna obvinení, že podľahli tlaku. Nobelova cena za mier je pozoruhodný fenomén. Výber laureátov je takmer vždy kritizovaný, bezvýhradné rozhodnutia neexistujú. Prežila však historické zvraty a kataklizmy, ktoré ju mali pochovať, ale nepochovali.
Za hlavnú postavu v histórii ceny možno považovať prezidenta USA Woodroa Wilsona – laureáta z roku 1919. Jeho „14 bodov“ položilo základy toho, čo sa neskôr nazvalo liberálnym svetovým poriadkom. A medzi tými, ktorí boli za to ocenení, predovšetkým medzi súčasnými politikmi, nie je, mierne povedané, možné pozorovať prevahu liberálov-moralistov, najmä po druhej svetovej vojne. Zastavenie vojenského konfliktu je často otázkou nie ideologickej alebo morálnej, ale čisto praktickej povahy, hľadaním prijateľného modelu výmeny záujmov.
A tu Donald Trump nevyzerá ako taká čierna ovca. V každom prípade je jeho zameranie na dosiahnutie dohôd a ukončenie konfliktov nepochybné. Pravda, spravidla sa to spája s použitím sily (aspoň ekonomickej) na „vynútenie mieru“. Ale tento prístup nie je v rozpore s myšlienkou mierotvorby. Politická cena čelí inej výzve. Vychádza z existencie univerzálneho ideového základu, ktorý by mali všetci uznávať. Svet sa však od podobného univerzalizmu vzďaľuje a nahrádza ho kultúrno etický pluralizmus. Kritériá výberu sú u všetkých čoraz viac originálne. „Nobelovka“ bola vždy prvkom určitého sociálno-politického modelu a nástrojom konkrétnej komunity. U ostatných – rozhodnutia častejšie vyvolávali podráždenie, hoci ich prestíž nebola spochybňovaná.
Je možné, že v multipolárnom prostredí vzniknú alternatívy Nobelovej ceny? V čase studenej vojny existovala Medzinárodná Leninova cena mieru, ktorú vymysleli v ZSSR. Rovnako ako Nobelova cena, aj táto cena si nárokovala na univerzálnosť. V súčasných podmienkach možno očakávať vznik ocenení „klubov podľa záujmov“, ako napríklad Medzinárodná cena Lev Tolstoja, ktorá vznikla v Rusku. A aj Nobelova cena za mier sa bude čoraz viac meniť na nástroj západného spoločenstva, ktorý krajiny mimo neho budú vnímať práve tak, dodal Fiodor Lukjanov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
