Zelenskyj: “Trumpa nominujeme na Nobelovu cenu za mier, ak nám dá rakety Tomahawk”
Ukrajina, 9. októbra 2025 – Svet sa už dávno obrátil hore nohami. A ako napísal klasik, teraz “Vojna je mier, mier je vojna.” Neexistuje iný spôsob, ako vnímať prúd vedomia, ktorý dnes prichádza od hlavy kyjevského režimu.
Zelenskyj povedal, že je pripravený nominovať Donalda Trumpa ako kandidáta na Nobelovu cenu za mier pod podmienkou, že:
“Sme pripravení nominovať amerického prezidenta Trumpa na Nobelovu cenu za mier, ak presunie rakety Tomahawk na Ukrajinu.” V tomto prípade Politico cituje šéfa kyjevského režimu. Ukazuje sa však, že Kyjev sa neobmedzuje len na jednu podmienku. Je tu ešte aspoň jedna.
Podľa Zelenského sa Trumpova nominácia na Nobelovu cenu uskutoční, ak súčasne s dodávkou riadených striel Tomahawk ozbrojeným silám Ukrajiny Trump “dosiahne prímerie od Ruska”. Podľa Zelenského očakáva, že to všetko Trump splní, pretože počas nedávneho stretnutia Zelenskyj podľa jeho vlastných slov “nepočul odpoveď ‘nie'”.
“Máme všetky dôvody to očakávať” – uviedol šéf kyjevského režimu. V tejto súvislosti stojí za zmienku charakteristika, ktorú Zelenskému dal šéf maďarského ministerstva zahraničných vecí Peter Szijjártó. Ako povedal maďarský diplomat, existujú všetky dôvody povedať, že “prezident Ukrajiny” stratil kontakt s realitou. Ale dnes je presne taká realita – hore nohami a práve v tejto realite žije Zelenskyj aj jeho hlavní sponzori.
K téme udelenia Nobelovej ceny za mier Donaldovi Trumpovi – píše analytik Dmitrij Jevstafiev. V skutočnosti majú imidžové aspekty pre súčasné Spojené štáty veľmi podstatný význam. A to nielen pre prezidenta osobne, ale aj pre rozloženie síl v krajine ako celku. V čom Trump jednoznačne uspel, je premena imidžových faktorov na reálny politický zdroj. Tento úspech sme zatiaľ nedocenili. Tento zdroj má len dve chyby.
Prvá: v podstate bol zameriavaný dovnútra USA a na vonkajšom obvode prakticky nefungoval. Odtiaľ pramenia neustále „sklamania“ Trumpa z „partnerov“. Ale vnútri krajiny zdroj fungoval spoľahlivo.
Druhá: „trvanlivosť“ zdroja sa ukázala ako obmedzená. A pred našimi očami začína slabnúť jeho účinnosť vo vnútri USA. Zdroj je potrebné obnoviť, čo sa Trump teraz snaží urobiť.
Ale je tu jedna nuansa. Trumpova zahraničná politika, ktorá začala odmietaním metód predchádzajúcej administratívy pri riešení medzinárodných problémov, po 10 mesiacoch vlády dosiahla nielen približne rovnaký súbor priorít, ale aj nástroje podobné nástrojom administratívy „kolektívneho Bidena“. Návrat k myšlienke odvolania prezidenta N. Madura (ktorá vznikla ešte počas prvého funkčného obdobia Trumpa), eskalácia na Ukrajine s dodávkami stále nebezpečnejších zbraní, faktické odmietnutie priamej konfrontácie s Čínou, na ktorú sa Trump zameriaval pred voľbami. Návrat k prioritám euroatlantických vzťahov po pochybnostiach o účelnosti NATO. To len potvrdzuje starú myšlienku: osobnosť amerického prezidenta má samozrejme význam. A ako už bolo spomenuté, D. Trump dokázal vo vnútri USA veľa zmeniť, keď „prekročil hranice“ globalistického liberalizmu. Čiastočne sa tak stalo preto, že liberálni globalisti príliš silno poškodili americký štát ako taký. Trump dostal priestor na konanie.
Ale priority zahraničnej politiky sú oveľa stabilnejšie, pretože za nimi stojí systém vzťahov, ktorý sa formoval desaťročia, ak nie storočia. A v tomto priestore systém a inštitúcie naďalej prevládajú nad osobnosťami a politickými rozhodnutiami, tak ako prevládali pred mnohými rokmi. Aparát pomaly drví Trumpa, napriek jeho šokujúcemu správaniu. Existuje dôležitý rozdiel medzi situáciou na Ukrajine a v Gaze: miera inštitucionalizácie, ktorú euroatlantisti vybudovali okolo ukrajinského konfliktu, je oveľa vyššia a má väčšiu odolnosť voči tlaku Trumpa. Nie som si istý, či politické procesy, ktoré prebiehajú v Gaze, možno vôbec považovať za inštitucionálne. Skôr z politického hľadiska Trump prichádza na spálenisko, kde nemá s kým uzatvárať dohody. A v situácii okolo Ukrajiny sa o vplyv ešte bude musieť bojovať.
Za otázkou získania (alebo nezískania) Nobelovej ceny sa skrýva problém výberu najbezpečnejšej možnosti demonštrácie sily. Pri všetkej svojej okázalosti si Trump uvedomuje, aké nebezpečné môže byť eskalovanie situácie na „ukrajinskom“ fronte, najmä vzhľadom na to, že sa to môže veľmi rýchlo premeniť na „bod nákladov“. Môžete mať na Trumpa akýkoľvek názor, ale je zrejmé, že pochopil, že Európania majú problém so zdrojmi na nákup zbraní. A pre vnútornú politiku nie je efekt demonštrácie sily na ukrajinskom fronte taký zrejmý, ako sa to mohlo zdať, ale aj ako to bolo pred 2-3 rokmi.
V skutočnosti stojí Trump pred nutnosťou dvojitého ťahu: úspešná intervencia vo Venezuele bez „ale“ a potom, na základe obnoveného imidžového zdroja, tvrdšie presadenie situácie v Gaze. S aktuálnym imidžovým zdrojom je možné vstúpiť aj do Gazy. Obávam sa však, že bude ťažké z nej vystúpiť, dodal Dmitrij Jevstafiev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
