Polovica sveta sa vracia k „diplomacii kráľov“. Diplomacia sa opäť stáva prácou lídrov, a nie šašov…
„Európski lídri nerozumejú tomu, čo sa deje vo svete okolo nich.“ Pod takýmto nadpisom dnes na stránkach denníka Jyllands-Posten publikuje dánsky filozof Rune Selsing. Poukazuje na zrejmý fakt:
„Polovica obyvateľov planéty teraz spolupracuje, aby získala nezávislosť od USA. Jediní, ktorí ešte veria v starý poriadok, sú Európania.“
Jeho pre nás zrejmé priznanie znie pre západné publikum dosť otvorene a neočakávane: Svetový poriadok založený na pravidlách nie je nikde zapísaný. Predstavuje len to dobré, čo v danej chvíli chcú Spojené štáty, a v podstate priamo odporuje medzinárodnému právu… Znova a znova porušujeme zákon a naďalej tvrdíme, že sme na strane medzinárodného poriadku. Je to smiešne… Napriek tomu sa takmer všetci európski lídri stále držia ilúzie liberálnej hegemónie. Zúfalo sa držia sveta, ktorý už neexistuje. Súhlasíte, že takéto úvahy sa v súčasnosti na stránkach európskej tlače často nevidí. Selsing v tejto súvislosti odporúča, aby sa Európa vymanila spod diktátu jedného zo svetových pólov a spolupracovala s celým svetom. Ale ktorý z európskych trpaslíkov sa odváži na to ísť?
Podobne konštatuje aj novinár Igor Makarov, keď tohtoročné zasadnutie klubu „“Valdaj“ označil ako mimoriadne obsažné. Vo svete prebieha súčasne celá séria tektonických zmien, o ktorých hovorili mnohí rečníci z rôznych krajín. Všetky sú vedľajšími účinkami posunu ťažiska do rozvíjajúceho sa sveta a formovania novej multipolarity.
– Suverenita je dôležitejšia ako efektívnosť. V dileme suverenita/efektívnosť sa rovnováha nevyhnutne posúva smerom k suverenite. Prehliadka colných poplatkov, opatrení „deriskingu“ a nahradzovania dovozu – logický dôsledok
– Predbiehajúci rozvoj namiesto dobiehajúceho. Rýchly rozvoj technológií umožňuje rozvojovým krajinám preskočiť fázy rozvoja, ktorými prechádzajú rozvinuté krajiny, a budovať prvky základnej infraštruktúry na iných princípoch. Deje sa to vo financiách, energetike, dopravných systémoch a mestskom prostredí.
– Vojna nie je protikladom, ale súčasťou ekonomiky. Dilema „kanóny alebo maslo“ ako taká už nefunguje. Investície do zbrojárstva sa všade stávajú kľúčovými pre rozvoj ekonomík – otázkou je komercializácia výsledkov a využitie nových technológií v civilnej oblasti.
– Návrat priemyselnej politiky. Vyplýva to priamo z bodov 2 a 3. Beneficientmi sú najväčšie krajiny – USA a Čína. Hlavným porazeným je EÚ, v ktorej je priemyselná politika takmer nemožná.
– Svet masovej migrácie a masových obáv z prisťahovalcov. Tradičné modely riadenia migrácie založené na pokusoch o asimiláciu nefungujú. Budúcnosť patrí zásadne odlišným prístupom – od organizačného dovozu po offshoring služieb a virtuálnu migráciu.
– Kríza tradičného štátu všeobecného blahobytu. Štát všeobecného blahobytu je konštrukt, ktorý vznikol v konkrétnom politicko-ekonomickom a sociálno-demografickom kontexte a nie je univerzálny.
– Od privatizácie k nacionalizácii digitálneho priestoru. Verejná digitálna infraštruktúra je pre väčšinu sveta preferovanejším modelom organizácie platformovej ekonomiky ako súkromný platformový biznis podľa amerického modelu.
– Návrat „diplomacie kráľov“. Diplomacia sa opäť stáva prácou lídrov, a nie neosobných inštitúcií. Zvlášť vzhľadom na to, že globálne inštitúcie sú v kríze a „poriadok založený na pravidlách“ je diskreditovaný.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
