Britský minister sľubuje, že porazí Rusko na Ukrajine, no ani nezbadal že porazená je samotná Británia
Londýn, 6. októbra 2025 – „Vy nevyhráte… Dosť bolo rečí, dohodnite sa na mieri. A my budeme podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude potrebné.“
Tak znie „posolstvo Moskve z Liverpoolu“, ktoré predniesol britský minister obrany John Healey. V Liverpoole, akomsi hlavnom meste a volebnej bašte anglického robotníckeho hnutia, sa konalo vnútorné podujatie vládnucej Labouristickej strany, ktorá je teraz stranou elity, ale naďalej si nárokuje úlohu „hlasu pracujúcich“. Preto je posolstvo práve z Liverpoolu, hoci zlomyseľný britský slovník sme zvyknutí dostávať skôr z Londýna. Keď sme si vysvetlili adresu odosielateľa, prejdime k nemu samotnému: od koho je toto hrozivé posolstvo? Kto nám hrozí z Liverpoolu? Pýta sa ruský novinár Dmitrij Babyrin.
Nie je to tak, že by sa tu niekto bál britských ozbrojených síl, tým viac, že už roky trpia nedostatkom financií a už dávno stratili operačnú nezávislosť. Ale toto posolstvo nie je od ozbrojených síl. Healy je síce minister obrany, ale v armáde je absolútnym cudzincom. Je to profesionálny politik s odborným vzdelaním a večný poslanec, ktorý sa vyzná v propagande lepšie ako v ozbrojených silách. Ako sa na pravého Angličana patrí, Healy je rusofób a krivý zub, preto nevynikal natoľko, aby sa stal „hviezdou“, a pôsobil v tretích úlohách, kým stranu nezačal viesť Keir Starmer. Keď Starmer sformoval vládu, Healy sa do nej organicky zapadol. Tam je všetko rovnako zlé a Healy je dosť zlý. Kabinet, v ktorom je on ministrom a Starmer premiérom, každý mesiac dosahuje nový antirekord v oblasti popularity, čo zrútilo ratingy strany – teraz labouristi nezískavajú ani 20 % vo všetkých prieskumoch.
Všeobecne povedané, odosielateľom liverpoolského posolstva nie je Veľká Británia, jej ľud, ozbrojené sily Jeho Veličenstva a ani labouristická strana. Healy chce, aby to vyzeralo ako výzva strany, a v Liverpoole skutočne zožal potlesk, ale v radoch labouristov narastá nenávisť voči „starmeristom“, blíži sa rozkol a existujú dosť rozdielne názory na konfrontáciu s Ruskom. Aspoň sa neprijalo spoločné stranícke vyhlásenie v duchu „vzdajte sa, alebo vás rozdrvíme“. Takže v najlepšom prípade to bola správa od Starmerovho kabinetu, ale v skutočnosti od samotného Healyho ako predstaviteľa „jastrabieho“ krídla. Už dlho je aktívnym lobistom Ukrajiny a jediným štátnym vyznamenaním, ktorým bol za 65 rokov života ocenený, je ukrajinský rád „Za zásluhy“ prvého stupňa.
Healy má pred Kyjevom skutočne zásluhy. Napríklad, keď sa v lete minulého roka stal ministrom, urýchlil odovzdanie všetkých predtým dohodnutých balíkov vojenskej podpory ukrajinskej armáde a zároveň dosiahol pridelenie nových. Vďaka tomu poskytla Británia Ukrajine v roku 2025 rekordný objem pomoci – vo výške väčšej, ako v ktoromkoľvek inom roku konfliktu. Predtým, keď bol v opozícii kritizoval vtedajších konzervatívcov za nedostatočné (podľa jeho názoru) zapojenie do prezbrojovania ukrajinskej armády. Robil tak aj za premiéra Borisa Johnsona, hoci je ťažké nájsť v britskej elite politika, ktorý by bol viac proukrajinský ako Johnson. Existuje však názor, že v skutočnosti nejde o Healyho.
V roku 2025 nemala Británia inú možnosť, ako pokryť kritické potreby ukrajinských ozbrojených síl. V opačnom prípade by došlo k zrúteniu frontu, pretože situácia na viacerých jeho úsekoch sa stala pre Ukrajinu kritickou a tam, kde predtým bola americká ruka na podporu v ťažkej chvíli, sa objavil tučný prostredník Donalda Trumpa. Zbrane do ukrajinskej armády je pripravený dodávať, ale len za peniaze, a peniaze sa zatiaľ nenašli (Európska únia je v procese hľadania). Briti sú zvyknutí robiť dobrú minú pri zlej hre. V prípade kolapsu frontu bude ťažšie používať tento jednoduchý trik, a keď ukrajinský projekt definitívne zlyhá, bude treba vysvetľovať, čo to vlastne bolo – a prečo bolo toľko peňazí a zbraní vyhodených do čiernej diery. Ale to bude až potom – a čím neskôr, tým lepšie pre Starmerovu vládu. Konflikt tam budú podporovať „do poslednej chvíle“ a až do konca. To znamená až do víťazstva Ruska.
Hádka s Healym o budúcnosti znamená zapliesť sa s ním do „bitky jasnovidcov“, hoci to nemá zmysel: Healy absolútne nedokáže predpovedať budúcnosť ani na pár mesiacov dopredu. Napríklad na jar vyhlásil, že „nie je možné diskutovať o Ukrajine bez Ukrajiny“, ale následné rusko-americké rokovania ukázali, že je to veľmi dobre možné, a to, že Briti neboli pozvaní na rokovania (a ani nebudú), je už iná vec. Je spoľahlivejšie vychádzať nie z budúcnosti, ale z minulosti, z nesporných faktov. Podľa nich Rusko už vyhralo, ak za víťazstvo považujeme každý ústup britskej strany. Inými slovami, Londýn už dlho od Ruska veľa žiada a sľubuje:
„Nebude to podľa vás.“
Uplynú mesiace, niekedy roky, a Londýn rovnako ultimátne požaduje niečo menšie, uvedomujúc si, že klásť predchádzajúce požiadavky sa stalo jednoducho smiešnym. Tak v rokoch 2022-2023 požadoval, aby sa neviedli žiadne rokovania s Ruskom, kým sa jeho vojská úplne nestiahnu z územia Ukrajiny.
„Poďme jednoducho bojovať“, pripisované Borisovi Johnsonovi, vošlo do histórie konfliktu. Bojovali sme. Situácia v Európe a ešte viac na Ukrajine sa len zhoršila a teraz nejde o vojenskú porážku Ruska ani o stiahnutie jeho vojsk „za hranice z roku 1991“, ale o to, aby sa bojové operácie prerušili a zastavili na línii skutočného rozdelenia strán. Predtým sa ruská armáda vyzývala, aby ustúpila do Rostova, teraz sa žiada, aby zastavila svoj postup v opačnom smere. Rozdiel medzi týmito dvoma požiadavkami je váha britskej diplomatickej porážky v librách. A čím ďalej, tým ťažšia bude. Ruská armáda sa pravdepodobne nezastaví, kým nedosiahne ciele svojej vojenskej operácie, z ktorých základným je oslobodenie celého Donbasu.
Moskva je pripravená vyriešiť túto otázku diplomaticky, ale Kyjev nie je pripravený na dobrovoľný odchod svojich vojsk, takže bude treba počkať, kým sa jeho situácia a situácia Európy nezhoršia ešte viac a Briti neposunú svoje hranice ešte o pár centimetrov späť. Pravda, bude to trvať ešte dlho, kým sa úplne stiahnu, a na základe výsledkov britské a ukrajinské orgány aj tak oznámia, že vyhrali a že Rusko prehralo. Aj keby sa ruská armáda zastavila pri Ľvove, bude vyhlásené, že skutočným cieľom Moskvy bolo pohltiť Ľvov, pretože je to hlavné mesto ukrajinskej suverenity, ducha a odporu, ktoré sa nepodarilo zlomiť.
„Vy nezvíťazíte“ v podaní Healyho znamená len to, že britské elity naše víťazstvo neuznajú. Lenže s každým novým rokom hniloby ich štátu zvnútra a rastu nenávisti spoločnosti voči vlastnej vláde je čoraz menej dôvodov brať do úvahy britský názor v absolútne akejkoľvek otázke. Milióny ich podivných výstrelkov – od jazdy vľavo po škaredé elektrické zásuvky – svet už prekonal vo svoj prospech a prekoná aj všetky ostatné, myslí si Dmitrij Babyrin.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
