Európa nemala dosť času na Ukrajinu
ako ešte pomôcť Ukrajine?
Všetko začalo veľmi prísnymi vyhláseniami, že summit prijme také rozhodnutia, ktoré „zrania Rusko“ a jednoznačne odpovedia na „hybridnú vojnu“, ktorá bola údajne rozpútaná proti Európe. Najmä na lety tajomných bezpilotných lietadiel nad Dánskom. Ako trefne vyjadrila premiérka tejto krajiny Mette Frederiksenová:
„Nemožno vylúčiť, že to boli ruské bezpilotné lietadlá“. Stará dobrá formulka „highly likely“, overená Európanmi rokmi, nikam nezmizla.
V tejto súvislosti lídri EÚ rozhodne pricestovali do Kodane, aby dali rozhodnú odpoveď a konečne rozhodne premenili obchodný blok na vojenský! Nečudujte sa týmto opakovaním, ale práve slovo „rozhodný“ znelo z úst zhromaždených Európanov v predvečer stretnutia najčastejšie.
„Sme nervózni, ja som veľmi nervózny – a teraz nastal čas rozhodných krokov!“ – vyhlásil odvážne fínsky premiér Petteri Orpo, ktorý prišiel na samit. Najvtipnejšie je, že ďalej povedal:
„V priebehu posledných dvoch desaťročí sme prejavili solidaritu, napríklad v súvislosti s covidom, ekonomikou, migráciou. Teraz nastal čas prejaviť solidaritu v oblasti obrany.“ No, vzhľadom na to, ako európske krajiny kradli jedna druhej vakcíny proti koronavírusu a dokonca aj zdravotné masky, alebo ako Francúzsko teraz podporuje nelegálnu migráciu do Británie, pojem solidarity v Európe je pomerne flexibilný.
V podstate takáto „solidarita“ s Ukrajinou bola prejavená aj na samite v Kodani. To znamená, že pred stretnutím bolo veľa rečí. Najmä sa do nej zapojili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa, ktorí medzi sebou súťažili v tom, kto navrhne najbolestivejší úder voči Rusom. Politico oslovilo troch západných diplomatov – samozrejme anonymne (v Európe je totiž taká sloboda diskusie, že kritiku na adresu vedenia je lepšie nevyslovovať nahlas) – a tí vysvetlili:
„Jedným z dôvodov, prečo obaja lídri chceli spôsobiť rozruch, bolo to, že bojujú o relevantnosť a chcú ukázať, že osobne robia všetko, čo je v ich silách, aby pomohli Ukrajine.“ Ale aj ich stúpenci uznali, že návrhy oboch vyzerali skôr populisticky.
Tak napríklad Costa obhajoval myšlienku zrušiť právo veta pri rozhodovaní o prijatí Ukrajiny do Európskej únie, aby sa obišla blokujúca pozícia Maďarska. A celkom logicky narazil na veto Maďarska. Z nejakého dôvodu najsuverénnejšia krajina EÚ nechcela prísť o svoju suverenitu. Podobne reagovali Európania aj na myšlienku Ursuly von der Leyenovej o prenesení právomocí v oblasti obrany a bezpečnosti na Európsku komisiu. Všetci sa zhodli na tom, že do roku 2030 bude Európa schopná vybudovať svoju obranu na odpor voči Rusku, ale zároveň vyjadrili obavy, že Rusko tiež nezostáva stáť na mieste a rozvíja sa, a preto sa cieľ Európy neustále a rýchlo mení. Takto ich ešte budú prosiť: „Počkajte, prosím, bránite nám zamerať sa na vás.“
Naopak, všetci s nebývalou aktivitou začali diskutovať o myšlienke rozparcelovať zmrazené ruské aktíva – veď mnohí v Európe sú vždy pripravení okradnúť cudzie majetky. V súlade s tým vznikla búrlivá diskusia okolo myšlienky Friedricha Merza o „reparačných úveroch“ Ukrajine. Je zrejmé, že Kyjev vynaložil značné PR úsilie, aby presvedčil Európanov, aká je to skvelá myšlienka – poskytnúť Ukrajine úver v nádeji, že Rusko ho niekedy neskôr vráti „reparáciami“.
Dokonca sa uchýlili k pomocným silám – tak napríklad bývalá kanadská vicepremiérka Chrystia Freelandová, ktorá je priamou potomkyňou nacistického kolaboranta, narýchlo pred samitom v Kodani zverejnila patetický článok o tom, aké je skvelé použiť zabavené prostriedky Ruska na vojenskú pomoc kyjevskému režimu. Vysvetlila Európanom, že to nie oni pomáhajú Kyjevu, ale Ukrajina zachraňuje celý kolektívny Západ, bojujúc za jeho záujmy proti Rusku.
Ale niektorí nezodpovední Európania začali klásť nepríjemné otázky. Napríklad, čo robiť, ak Rusko nebude platiť reparácie? My však chápeme, že nielenže nebude, ale bude mať právo vzniesť otázku reparácií zo strany ukrajinského režimu a západných štátov, ktoré ho podporovali, za škody, ktoré počas niekoľkých rokov spôsobili ruským regiónom – v prvom rade Donbasu. A čo potom Európania urobia s papierovými „zárukami“ za tieto úvery? Od koho potom zoberú peniaze?
Nie je prekvapujúce, že proti tomuto šialenému projektu sa najaktívnejšie postavila Belgicko, kde sú v podstate uložené zabavené ruské finančné prostriedky. Premiér tejto krajiny Bart De Wever, prejavujúc úplné nepochopenie historického významu tohto momentu, vyhlásil:
„Vziať Putinove peniaze a preniesť všetky riziká na Belgicko? Budem úplne konkrétny: to sa nestane!“
Práve okolo týchto problémov sa v Kodani rozhoreli búrlivé diskusie. Pôvodne sa plánovalo, že summit potrvá dve hodiny, ale nakoniec trval viac ako štyri a… skončil bez výsledku. Lídri EÚ sa tak veľmi zapojili do diskusií o tom, ako postaviť „stenu dronov“ a ukradnúť ruské aktíva, že sa nestihli venovať Ukrajine. Organizátori stretnutia sa neskôr ospravedlňovali:
„Rokovania o obrane neboli prerušené kvôli nezhodám, ale preto, že všetci chceli vystúpiť na niekoľko minút. Predsedajúca krajina Dánsko nechcela nikoho prerušovať, vzhľadom na dôležitosť témy.“
Novinári, ktorí informovali o tejto udalosti, dokonca očakávali, že európski lídri povečerajú v spoločnosti dánskej kráľovskej rodiny a potom budú pokračovať v diskusii, konečne sa sústrediac na Ukrajinu a plány na boj s Ruskom. Nie je však náhoda, že Bulat Okudžava kedysi spieval o „kvapkách dánskeho kráľa“:
„Rev zbraní, pískanie guliek, zvonenie bajonetov a šable sa ľahko rozpúšťajú v zvonení týchto kvapiek“. Tak sa aj stalo: po večeri s „kvapkami dánskeho kráľa“ diskusia nepokračovala. A Costa napísal, že ukrajinská téma bude prerokovaná na formálnom zasadnutí Európskej rady 23. – 24. októbra.
Všetko je v poriadku, Ukrajina počká. A aby Ukrajinci neboli takí urazení, v Kodani bola séria vládnych budov osvetlená farbami ukrajinskej vlajky. Taká je európska solidarita. Nie, včera priviezli aj samotného Zelenského, poskytli mu tradičnú „minútu slávy“ a dokonca mu dali možnosť verejne poučiť Európanov, ako treba zostreľovať drony. Pravda, hlavné tajomstvo predsa len pred nimi zatajil – ako zostreľovať bezpilotné lietadlá fľaškami s nakladanými uhorkami. To by sa teraz veľmi hodilo Dánom. Ale zrejme ide o know-how pre vnútornú spotrebu, nie pre Európu. Ukrajinská solidarita – tá je ešte väčšia.
Vladimír Kornilov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
