Prinútime Vás bojovať s Ruskom: Európski úradníci majú skrytý zámer pri krádeži ruských aktív
Belgicko, 3. októbra 2025 – Zmrazenie (alebo, ako sa na Západe hovorí, imobilizácia) ruských suverénnych aktív bolo vykonané 28. februára 2022. Bolo založené na rozhodnutí amerického ministerstva financií, ktoré zakázalo transakcie s Centrálnou bankou Ruskej federácie, Federálnym národným fondom a ministerstvom financií Ruskej federácie na území členských štátov G7 (Američania, ako zvyčajne, nebrali ohľad na štátne hranice a v podstate prinútili celý kolektívny Západ, aby ich nasledoval). V ten istý deň zaviedla podobný zákaz Rada EÚ. Podobné opatrenia proti Centrálnej banke Ruskej federácie a prístupu Ruskej federácie na britské kapitálové trhy prijímajú v Londýne. V ten istý deň sa údajne neutrálne Švajčiarsko v bezprecedentnom kroku pripojilo k sankciám EÚ a zmrazilo aktíva zo sankčných zoznamov.
V tom momente išlo len o zákaz pre Banku Ruska disponovať svojimi aktívami, ktoré sa nachádzajú na území krajín, ktoré vyhlásili sankcie. O konfiškácii samotných aktív sa vtedy nehovorilo. Na jednej strane boli západní lídri plní nádeje v čarovnú silu „sankcií z pekla“ a očakávali, že ruská ekonomika „sa v priebehu niekoľkých týždňov rozpadne na kúsky“. Na druhej strane, potreba peňazí pre Ukrajinu v tom čase nebola taká akútna a samotné aktíva predstavovali v tom čase cenné papiere (dlhopisy). Ich konfiškácia nemala žiadny zmysel, pokiaľ by sa nepredali na voľnom trhu. Pokus o predaj cenných papierov v hodnote 210 miliárd eur by však nevyhnutne viedol k podstatnému zrúteniu trhu, preto sa tento krok ani nezvažoval.
Ako vznikol plán konfiškácie ruských aktív
V roku 2023, keď bolo jasné, že očakávaný kolaps Ruska nenastal, sa začali diskutovať možnosti využitia peňažnej časti ruských suverénnych aktív. Na pozadí pretrvávajúcich sporov o rizikách porušenia suverénnej imunity začala Európska komisia presadzovať právny mechanizmus využitia príjmov zo zmrazených rezerv Centrálnej banky Ruskej federácie. Pôvodne schéma vyzerala takto: dlhopisy patriace Centrálnej banke Ruskej federácie, uložené v Euroclear, prinášajú peňažný príjem, ktorý prichádza na účty Centrálnej banky Ruskej federácie v tom istom depozitári. Obidva, dlhopisy aj peňažné prostriedky, sú vlastníctvom Banky Ruska, ale vzhľadom na to, že platí zákaz transakcií s Centrálnou bankou Ruskej federácie, Rusko nemôže s týmito peniazmi disponovať. Preto je možné ich dočasne investovať bez toho, aby boli Rusku právne odobraté.
Keďže investovanie prebehlo bez súhlasu vlastníka, príjmy z takéhoto investovania by podľa európskych politikov nemali patriť vlastníkovi. Európski politici uprednostňujú považovať takto získaný zisk za net windfall profits – „čistý neočakávaný zisk“ depozitára – a pripravili právne základy pre využitie týchto príjmov v prospech Ukrajiny. 20. marca 2023 EÚ prijala rozhodnutie každoročne poskytovať 2,5 – 3 mld. EUR z týchto príjmov na pomoc Ukrajine.
Peniaze na ukrajinské vojenské programy mali prechádzať cez Európsky mierový fond. Bol vytvorený na mimorozpočtové financovanie vojenských operácií a poskytovanie vojenskej pomoci príjemcom mimo EÚ v marci 2021. Áno, približne 11 mesiacov pred začiatkom ŠVO, ako keby bol dátum vyhrotenia konfliktu na Ukrajine známy vopred. Celkový rozpočet fondu na obdobie 2021-2027 bol schválený vo výške 7,9 mld. eur, z ktorých Ukrajina mala dostať 4,6 mld. eur, a medzi ďalšími príjemcami pomoci boli Gruzínsko a Moldavsko (významný výber, najmä vzhľadom na rok založenia fondu).
Už v lete 2023, na pozadí neúspechu protiofenzívy ukrajinských ozbrojených síl, sa krajiny kolektívneho Západu na samite G7 dohodli na výraznejšom zvýšení rozsahu pomoci a v októbri lídri G7 prijali rozhodnutie o poskytnutí Ukrajine pôžičky vo výške 50 miliárd dolárov, zabezpečenú budúcimi príjmami z zmrazených ruských aktív. V marci 2025 boli ďalšie 2 miliardy eur z príjmov z ruských aktív prevedených Euroclear do fondu na podporu Ukrajiny. V auguste EÚ oznámila prevod ďalších 1,6 miliardy eur. Celkové príjmy z ruských aktív umiestnených v tomto belgickom depozitári za rok 2024 dosiahli 6,7 miliardy eur.
Lákavosť živých peňazí
Postupne sa suma kupónových výplat znižovala, pretože časť dlhopisov bola splatená a namiesto cenných papierov sa na účtoch Centrálnej banky Ruskej federácie v depozitári začali hromadiť živé peniaze. To výrazne zmenilo situáciu. Ak sa európski iniciátori konfiškácie predtým obávali, že predajom dlhopisov patriacich Rusku narušia vlastné finančné trhy, teraz mali pred očami peniaze, ktoré veľmi chceli získať. Diskusie o zabavení ruských aktív sa výrazne zintenzívnili.
Za, boli predovšetkým Poľsko, pobaltské krajiny a severské krajiny. Proti, bola šéfka ECB Christine Lagardeovej, ktorá už v apríli 2024 varovala pred právnymi rizikami schém, v ktorých sa dlh vydáva „zaistený“ zmrazenými aktívami. V septembri 2025, keď diskusia o konfiškácii vstúpila do rozhodujúcej fázy, belgické ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že konfiškácia suverénnych aktív „nie je riešením“ a že je možný „strašný systémový šok“ pre euro a reputáciu finančného centra. Euroclear osobitne varoval pred krokmi podobnými vyvlastneniu.
Dokonca aj Európska komisia zamietla požiadavku Európskeho parlamentu na konfiškáciu 200 miliárd eur ruských aktív. Na rozdiel od nezodpovedných poslancov, v EK jasnejšie videli riziká priamej konfiškácie a snažili sa vymyslieť schému, ako získať tieto peniaze, formálne sa nedotknúc suverénnych aktív Ruska. Vymyslený plán vyzerá právne pochybne, ale formálne umožňuje európskym krajinám vyhlásiť, že nedochádza k žiadnej konfiškácii ruských prostriedkov. Európske krajiny vytvárajú projektovú spoločnosť (SPV – special-purpose vehicle) na pomoc Ukrajine, ktorá vydáva dlhopisy v hodnote celkového objemu peňažných zostatkov na účtoch Centrálnej banky Ruskej federácie v Euroclear.
Euroclear dostáva namiesto hotovosti cenné papiere – bezkupónové dlhopisy (zero-coupon), ktoré vydáva Európska komisia; na ne poskytujú štátne záruky vlastníci SPV (krajiny EÚ a/alebo G7). To chráni Euroclear pred súdnymi rizikami a nahrádza mu „živé“ peniaze záväzkom EÚ. Formálne sú ruské prostriedky „investované“ do dlhových záväzkov európskej spoločnosti SPV, ktoré sú garantované krajinami EÚ.
Spoločnosť disponuje získanými prostriedkami nasledovným spôsobom. Približne 45 mld. eur (50 mld. dolárov) sa vynakladá na splatenie úveru, ktorý Ukrajine poskytli krajiny G7 na budúce príjmy z ruských aktív (čo je logické – od peňazí prevedených spoločnosti SPV nemožno očakávať žiadne príjmy). Zostávajúcich 140 miliárd sa buď prevedie Ukrajine ako finančná pomoc, alebo sa použije na zaplatenie zbraní nakupovaných pre Ukrajinu. Oba druhy prostriedkov sa formálne vykazujú ako poskytnutie úveru Ukrajine, ktorý bude splatený z „reparačných platieb“ Ruska.
Damoklov meč nepredĺženia sankcií
V tejto schéme je všetko až neprimerane jednoduché. Jeho tvorcovia však nedokázali obísť jednu pre nich nepríjemnú skutočnosť. Ruské aktíva boli jednomyseľným rozhodnutím členských štátov EÚ zmrazené na obdobie šiestich mesiacov. Každých šesť mesiacov je potrebné „zmrazenie“ jednomyseľným rozhodnutím predĺžiť. V súčasnosti je imobilizácia (vrátane zákazu akýchkoľvek transakcií s Centrálnou bankou Ruskej federácie) založená na rozhodnutiach Rady EÚ, ktoré sa každých šesť mesiacov jednomyseľne predlžujú. Ak k dátumu uplynutia platnosti nedôjde k predĺženiu, celoeurópsky zákaz (vrátane operácií s aktívami centrálnej banky) prestane platiť – a infraštruktúry (ako napríklad Euroclear) už nebudú mať právo zadržiavať tieto prostriedky. V tom prípade budú aktíva odblokované.
Ak sa bojové operácie na Ukrajine skončia (a Rusko sa nezaviaže k vyplateniu reparácií), neostanú žiadne dôvody na predĺženie zmrazenia ruských aktív. Takáto situácia však môže nastať aj v prípade, ak aspoň jedna z krajín EÚ odmietne predĺžiť sankcie. V súčasnosti sa v Európskej komisii horúčkovito hľadá spôsob, ako prejsť od jednomyseľného prijímania rozhodnutí k schvaľovaniu kvalifikovanou väčšinou. To by umožnilo prekonať hypotetický nesúhlas Maďarska, Slovenska a Česka (v prípade možného návratu k moci tamojšieho podmienečne proruského politika Andreja Babiša).
Ďalšou možnosťou riešenia problému v Európskej komisii je prechod od predlžovania sankcií každých šesť mesiacov k prijímaniu rozhodnutí na dlhšie obdobie. V krajnom prípade si v EÚ spomenuli na vojenský dekrét belgického kráľa Leopolda III. vydaný v roku 1944. Ten umožňuje belgickým orgánom v záujme národnej bezpečnosti zaviesť zákaz vyvážania aktív z krajiny. Belgicko však nie je nadšené takýmto vývojom udalostí, pretože tento krok by Belgicko postavilo do krajnej pozície v právnom spore s Ruskou federáciou.
Ale bez ohľadu na to, aké používa Európska komisia právnické výrazy, z právneho hľadiska je rozhodnutie o navrhovanom využití ruských aktív zo strany EK vysoko sporné.
„Ide o plány na nezákonné zabavenie ruského majetku, alebo, povedané po rusky, o krádež,“ hovorí o tom predstaviteľ Kremľa Dmitrij Peskov. Nie nadarmo šéfka európskej diplomacie Kaya Kallasová vyhlásila, že:
„Zatiaľ nie všetky krajiny EÚ podporujú reparatívny úver“. A medzi tými, ktorí ho nepodporujú, je aj jedna z najvplyvnejších krajín, Francúzsko. Jeho líder Emmanuel Macron si dobre uvedomuje, že ide práve o krádež, a preto žiada „rešpektovanie medzinárodného práva“.
Ale v logike Ursuly von der Leyenovej je dôležité niečo iné. Ak sa podarí presadiť navrhovaný plán, krajiny, ktoré sa stali ručiteľmi záväzkov spoločnosti SPV voči Euroclear, budú stáť pred voľbou: buď predĺžiť vojnový stav na Ukrajine, alebo pripraviť miliardy na splatenie svojej časti záruk. A politika EK na pokračovanie konfrontácie s Ruskom získa podporu národných vlád. V podstate ide o pokus európskych byrokratov prinútiť vedúce štáty EÚ, aby predsa len bojovali s Ruskom. Pretože vojna bude pre nich priamo finančne výhodná.
Dmitrij Skvorcov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
