Čína sa stala rodiskom moderných stredných tankov: revolúcia menom ZTZ-20
stroj, ktorý kombinuje ľahkosť a mobilitu s revolučnými technológiami. Čína tým nielen nadväzuje na svoju tradíciu vývoja obrnenej techniky, ale zároveň udáva smer celému tankovému priemyslu.
Tanky boli v posledných rokoch mnohými odpisované. Rozmach bezpilotných prostriedkov, protitankových riadených striel a skúsenosti z vojny na Ukrajine, kde obe strany prišli o tisíce strojov, naznačovali, že táto zbraňová kategória smeruje k úpadku. Napriek tomu sa ukázalo, že tanky sú na modernom bojisku stále nezastupiteľné – poskytujú palebnú silu, mobilitu i psychologický efekt, ktorý žiadny iný prostriedok plne nenahradí.
Zároveň sa ale prejavuje zásadný problém: západné hlavné bojové tanky (MBT), ako americký Abrams či izraelská Merkava, dosiahli hmotnosť vyšších desiatok ton. Takto ťažké stroje sú náročné na logistiku, ťažko prekonávajú terénne prekážky a nie sú vhodné do všetkých podmienok. Preto sa znovu objavuje dopyt po ľahších, flexibilnejších tankoch. A práve Čína sa stala krajinou, ktorá túto medzeru vyplnila a stredné tanky uviedla do novej éry.
Čína ako tanková veľmoc
Čína dnes patrí medzi najväčšie tankové mocnosti sveta. Jej pozemné sily disponujú viac ako šiestimi tisícmi tankami, a to od starých typov až po najmodernejšie konštrukcie. Vo výzbroji sa stále nachádzajú aj zastarané stroje, napríklad ZTZ-59, čo je čínska kópia sovietskeho T-54 z päťdesiatych rokov. To ukazuje, že Čína rieši nielen otázku modernizácie, ale aj náhrady veľkého množstva zastaranej techniky.
Na rozdiel od minulosti, keď čínska obrnená technika bola len kópiou sovietskych vzorov, dnes už hovoríme o svojbytnej konštrukčnej škole. Moderné typy, ako ZTZ-96 alebo ZTZ-99, sú toho dôkazom. Napriek tomu aj ony stále vychádzajú z niektorých sovietskych princípov – napríklad spôsobu ukladania munície, keď len časť streliva je v nabíjacom automate a zvyšok zostáva v podstate voľne uložený vo veži. Tento prvok sa ukázal ako značne rizikový, najmä vo svetle skúseností z ukrajinského bojiska, kde tanky tejto koncepcie utrpeli vysoké straty. Ďalším problémom je hmotnosť. Tank ZTZ-99 v posledných verziách váži okolo 60 ton, čo je pre veľkú časť čínskeho územia – horské a členité terény či oblasti s menej rozvinutou infraštruktúrou – príliš veľa. Čína tak stála pred dilemou: ako udržať silné tankové vojsko, ale zároveň mať k dispozícii stroje, ktoré zvládnu aj náročný terén a budú logisticky menej zaťažujúce. Odpoveďou sa stali stredné tanky, ktoré Čína v poslednom desaťročí začala znovu systematicky vyvíjať a uvádzať do výzbroje.
Predstupeň moderných stredných tankov – ZTQ-15
Prvým krokom k návratu stredných tankov v modernom poňatí bol typ ZTQ-15, ktorý čínska armáda podľa dostupných informácií zaradila do služby okolo roku 2016. Tento stroj, známy aj pod exportným označením VT-5, bol navrhnutý tak, aby vyplnil medzeru medzi ťažkými hlavnými bojovými tankami a ľahkými obojživelnými typmi.
ZTQ-15 váži v závislosti na konfigurácii modulárneho pancierovania 32–36 ton, teda výrazne menej ako čínske MBT ZTZ-96 a ZTZ-99, ktorých hmotnosť presahuje 40, respektíve 60 ton. Vďaka tomu je oveľa vhodnejšie na manévrovanie v horskom alebo džunglovom prostredí, kde sa ťažké tanky ťažko uplatňujú. Hlavnou výzbrojou sa stal kanón kalibru 105 mm – modernizovaná verzia osvedčeného britského kanónu L7. Napriek tomu, že ide o rážu menšiu ako pri ťažkých čínskych tankoch s kanónmi 125 mm, pre účely stredného tanku je úplne dostačujúce. Nižšie kalibry a ľahšie munície navyše prispeli k udržaniu nižšej celkovej hmotnosti. Posádku tvoria traja členovia: vodič umiestnený v korbe a veliteľ so strelcom vo veži.
ZTQ-15 sa ukázal ako úspešná a vyvážená konštrukcia. Čínska armáda ho začala vo väčšom meradle zavádzať a exportná verzia VT-5 našla prvých zákazníkov v zahraničí. Tanky tohto typu zakúpil Bangladéš a záujem prejavili aj africké štáty, ktoré potrebujú ľahšiu a cenovo dostupnejšiu techniku. Napriek tomu sa Čína neuspokojila s týmto úspechom. Už po niekoľkých rokoch od zavedenia ZTQ-15 sa rozhodla posunúť vývoj stredných tankov o krok ďalej – a výsledkom je revolučná ZTZ-20.
ZTZ-20 – zlom v poňatí stredného tanku
Zatiaľ čo ZTQ-15 predstavoval vydarený návrat k stredným tankom v ich klasickej podobe, ZTZ-20 už mieri oveľa ďalej. Tento typ nie je len modernizovanou verziou predchodcu, ale skutočnou revolúciou v tankovej konštrukcii. Čína sa ním odhodlala k zásadnému kroku – opustila tradičnú koncepciu posádky vo veži a zaviedla bezosádkové riešenie. Hlavnou inováciou je práve veža bez posádky, v ktorej je umiestnený kanón aj munícia. Traja členovia posádky – veliteľ, strelec a vodič – sú chránení v obrnenej kapsule v korbe tanku. Tento prvok výrazne zvyšuje ich šancu na prežitie, pretože najzraniteľnejšou časťou tanku je obvykle veža, kde pri konvenčných strojoch explózia munície znamená stratu celej posádky. Čína tak prvýkrát systematicky zaviedla riešenie, ktoré sa doteraz objavovalo iba v koncepčných projektoch, napríklad u ruského T-14 Armata. Výzbroj ZTZ-20 tvorí nový kanón kalibru 105 mm, odlišný od kanónu použitého pri ZTQ-15. Vďaka modernejším materiálom a konštrukcii má dosahovať vyššiu úsťovú rýchlosť a tým aj lepšiu priebojnosť. Objavujú sa správy o možnej modularite výzbroje, ktorá by umožnila inštaláciu silnejšieho kanónu 120 či 125 mm, avšak zatiaľ existujú dôkazy len pre variant so 105mm rážou.
K obrane proti stále nebezpečnejším dronom a protitankovým strelám disponuje tank aj aktívnym ochranným systémom. Ten tvorí štvorica radarových panelov umiestnených na bokoch veže a odpaľovacie zariadenie na jej strope. Doplnok predstavuje zbraňová stanica s veľkorážovým guľometom. Veľkou zaujímavosťou je aj pohon – ZTZ-20 je koncipovaný ako hybridný stroj. Spája dieselový motor s výkonom 960 kW s elektromotorom s výkonom 300 kW. Elektromotor znižuje akustickú aj tepelnú stopu tanku, čo zvyšuje jeho šancu prežiť na modernom bojisku, kde senzory a termovízie hrajú kľúčovú úlohu. Vďaka kombinácii novej koncepcie a technológií sa podarilo udržať hmotnosť v rozmedzí 38–40 ton. ZTZ-20 je tak síce ťažší ako ZTQ-15, ale stále výrazne ľahší ako ťažké MBT. Napriek tomu ponúka vyššiu úroveň ochrany a modernejšie bojové schopnosti. V mnohých ohľadoch preto predstavuje najvyváženejší tank, aký kedy čínsky zbrojný priemysel vyvinul.
Čína ako rodisko „nových stredných tankov“
Nie je náhoda, že práve Čína sa stala krajinou, ktorá definovala pojem nového stredného tanku. Jej armáda čelí špecifickým geografickým, logistickým i politickým výzvam, ktoré tradičný západný ani ruský koncept tankovej techniky nedokázal úplne vyriešiť. Čínske ozbrojené sily sa musia pripravovať na operácie v extrémne rozmanitých podmienkach – od púští a rovín severnej Číny, cez horské oblasti Tibetu až po džungle juhovýchodu. Ťažké tanky typu ZTZ-99 sú v týchto terénoch príliš ťažkopádne a logisticky náročné, zatiaľ čo ľahké obrnence neposkytujú dostatočnú ochranu a palebnú silu. Stredné tanky tak prinášajú logický kompromis – schopnosť pohybu v náročnom teréne spojenú so zodpovedajúcou palebnou silou. Významnú úlohu zohráva aj cena. Moderný hlavný bojový tank je nesmierne drahá investícia, a to nielen v obstarávacej hodnote, ale aj v dlhodobej prevádzke. Čína si uvedomuje, že v čase, keď sa bojisko plní drony, inteligentnou muníciou a pokročilými senzormi, sa klasický MBT môže stať ekonomicky nevýhodným. Stredný tank s nižšími prevádzkovými nákladmi umožňuje vyzbrojiť armádu väčším počtom moderných strojov, a tým vyrovnať asymetrickú hrozbu napríklad v horských oblastiach, kde je potrebná početná prevaha.
Ďalším dôležitým faktorom je exportný potenciál. Mnoho rozvojových krajín si nemôže dovoliť najmodernejšie západné či ruské MBT, ale zároveň potrebuje výkonnejšiu obrnenú techniku než len ľahké vozidlá. Čína tu vycítila príležitosť a ponúka stredné tanky ako atraktívne riešenie. Exportný variant ZTQ-15 je už ponúkaný pod označením VT-5 a získava záujem zákazníkov v Ázii aj Afrike. V neposlednom rade ide o prestížny aspekt. Predstavením ZTZ-20 Čína ukázala, že dokáže byť inovátorom, nie len „kopírovateľkou“ západnej techniky. Bezposádková veža a hybridný pohon sú prvky, ktoré ju zaraďujú na špičku svetového vývoja. Zatiaľ čo iné štáty skôr váhajú s nasadením podobných riešení, Čína ich už implementuje do sériovo vyrábaného stroja.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
