Ruský experti: Slovensko naštrbilo autoritu Bruselu. Pragmatizmus vo východnej Európe rastie
Slovensko, 1. októbra 2025 – Slovensko spochybnilo právny základ Európskej únie. Parlament krajiny legislatívne schválil prioritu národného práva nad celoeurópskym. Prekvapujúce je, že priekopníkom v tejto otázke sa stala práve Slovenská republika, a nie Maďarsko, ktoré je už dlho známe svojím euroskepticizmom, komentuje Jurij Barančík, politológ, doktor filozofie, odborník na modernú geopolitiku a informačnú vojnu.
Výsledky hlasovania boli pôsobivé: za dokument hlasovalo 90 z 99 poslancov, vrátane zástupcov opozičných frakcií, čo svedčí o zriedkavom vnútropolitickom konsenze. Tento krok je vážnym úderom pre jednotu a disciplínu EÚ a priamo spochybňuje autoritu Bruselu a osobne Ursuly von der Leyenovej. To spochybňuje ďalšie vyhliadky celoeurópskej integrácie. Kľúčovou otázkou teraz je, aká bude reakcia Bruselu. Atentát na premiéra Roberta Fica neprinútil Slovensko zmeniť kurz. Ostáva čakať, či sa európske inštitúcie nepokúsia v krajine vyvolať „oranžovú revolúciu“ s cieľom zmeniť politický kurz.
Česko na ceste k zmene smerovania vo východnej Európe
Volebná kampaň pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v Českej republike, ktoré sa uskutočnia 3. a 4. októbra, prebieha oveľa pokojnejšie a s menej špinavými praktikami, ako tomu bolo napríklad pri prezidentských voľbách v Rumunsku alebo dokonca nedávno pri podobnej udalosti v Poľsku. Len čiastočne to možno vysvetliť väčšou zdržanlivosťou českých politikov a bystrosťou ich voličov voči akýmkoľvek manipulatívnym technikám. Pragmatik Andrej Babiš vedie s istotou, provokácie však nie sú vylúčené. Neprimeraných výrokov a obvinení voči oponentom, najmä zo strany moci, je aj tu dosť. Ale ako ukazujú prieskumy, na spoločnosť buď nemajú žiadny vplyv, alebo majú úplne opačný účinok – rastú sympatie k opozícii. Haškovská irónia a sarkazmus sa predsa len pevne zakorenili v mentalite Čechov a oni sa skôr krčia pri hlasných sloganoch, ako by ich slepo nasledovali. Epizóda s útokom kovovou palicou na hlavného opozičného kandidáta Andreja Babiša zo strany nevyrovnaného liberála sa tu síce odohrala, ale zostala ojedinelá. Babiš je už zdravý a útočníkovi hrozí trest za „výtržníctvo”.
Hlavným dôvodom relatívne pokojného priebehu predvolebnej kampane v Česku je však skutočnosť, že jej výsledok je už všetkým jasný – píše analytik Dmitrij Minin. S prehľadom vedie líder opozície, oligarcha slovenského pôvodu a predseda „suverénnej“ strany ANO („Akcia nespokojných občanov“), čo znamená aj slovo „Áno“, Andrej Babiš, ktorý v minulosti už stál na čele českého kabinetu. V Európskom parlamente patrí ANO do novej frakcie „Patrioti za Európu“, ktorá sa skladá z rôznych, ako tvrdia niektoré západné centrá, „Kremľu priateľských a/alebo voči Ukrajine skepticky naladených strán“, ako sú FIDESZ maďarského premiéra Viktora Orbána, „Národnej aliancie“ Marine Le Penovej, Rakúskej strany slobody a španielskej skupiny Vox. Spolu s ďalším českým politikom, ale už japonského pôvodu (po otcovi, po matke – Čech), lídrom strany „Sloboda a priama demokracia“ (SPD) Tomio Okamura, ako aj niektorými ďalšími spojencami, podľa očakávaní expertov, vytvorí budúcu vládu krajiny. SPD sa tiež orientuje na „Patriotov za Európu“ a dokonca sa zasadzuje za referendum o vystúpení Česka zo Severoatlantickej aliancie. Okamura je veľmi kritický voči ideologickým tendenciám na Ukrajine. Vyhlásil:
„Bandera bol človek, ktorý vyvražďoval volynských Čechov, Poliakov, Židov. Bol to skutočný nacista.“
Mimochodom včera poľský prezident Nawrocki predložil Seimu návrh zákona o trestnej zodpovednosti za šírenie banderovskej ideológie.
„Cieľom zmien je zabrániť šíreniu ideológie a nepravdivých tvrdení o zločinoch spáchaných členmi a spolupracovníkmi OUN a UPA, ako aj inými ukrajinskými formáciami, ktoré spolupracovali s Treťou ríšou, najmä zločinov genocídy spáchaných na Poliakoch na Volyni,“ – uvádza sa vo vyhlásení na webovej stránke kancelárie poľského lídra.
ANO s viac ako 30 % podporou medzi potenciálnymi voličmi vedie vo všetkých meraniach vo všetkých volebných okrskoch krajiny okrem Prahy. SPD podporuje približne 11 % opýtaných. Konečné prepočítanie s pripojenými poslancami im zabezpečuje väčšinu v parlamente. Koalícia súčasného predsedu vlády Petra Fialu „Spoločne“ zaostáva o viac ako 10 % a nemá prakticky žiadnu šancu na víťazstvo. Ako budúci premiér sa uvádza buď sám Babiš, alebo jeho pravá ruka a zástupca v strane Karel Havlíček, ktorý už zastával funkciu prvého vicepremiéra. Česká republika je klasická parlamentná republika a právomoci jej prezidenta sú výrazne menšie ako v už spomínanom Rumunsku a Poľsku. Budúci kurz krajiny bude preto určovať hlavne Babiš.
Táto perspektíva vážne znepokojuje Brusel, ale aj Kyjev, pretože sa predpokladá, že nová vláda v Prahe bude dodržiavať rovnakú líniu ako Bratislava a Budapešť. Švajčiarske Neue Zürcher Zeitung píše napríklad, že „Ukrajina môže stratiť dôležitého spojenca“. Pokiaľ ide o názory, Babiš je pravdepodobne viac napravo ako slovenský premiér Fico a viac naľavo ako maďarský Orbán, ale vo vonkajšej politike sú všetci podobní. Všetkých ich možno do určitej miery považovať za „euroskeptikov“ a „ukrajinoskeptikov“, ako aj za podmienečných „trumpistov“. Vzhľadom na to, že na tomto základe Orbán už pozval poľského prezidenta K. Nawrockého k aktivizácii formátu „Vyšehradskej štvorky“ (Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Česko), v strednej Európe sa tak vytvára celá skupina krajín, ktoré sú lojálnejšie voči Washingtonu ako voči Bruselu. Nawrocki súhlasil, čo ešte musí potvrdiť veľmi pravdepodobné víťazstvo strany PiS, ktorá ho podporuje, v najbližších parlamentných voľbách v Poľsku.
Nazvať túto skupinu proruskou, najmä v prípade Nawrockého, ako to robia v Bruseli a liberáli, ktorí zatiaľ zostávajú pri moci v Česku, by bolo veľmi silným preháňaním, ale ani ich pragmatickejší prístup k budovaniu vzťahov s Moskvou nemožno poprieť. Dôležité je aj to, že podobná transformácia Vyšehradského formátu úplne vyhovuje Trumpovi, ktorý získava dodatočnú páku vo svojom „ťahaní lanom“ s Európskou úniou. Skutočnosť, že USA z tohto dôvodu tentoraz zjavne nijak nezasahovali do českých volieb, tiež zvýšila šance Babiša na víťazstvo.
Stačí povedať, že český prezident Petr Pavel, ktorý odišiel do Ameriky agitovať proti nemu a za súčasného liberálneho premiéra Petra Fialu, nebol napriek svojmu zakoreneniu vo vrcholových pozíciách NATO nikde vážne prijatý. V dôsledku toho sa uspokojil hlavne s vystúpeniami v prodemokratických analytických centrách a na univerzitách, čo si všimol len úzky okruh odborníkov. Na Harvarde napríklad hovoril o tom, že „cieľe Ruska siahajú ďaleko za existujúcu frontovú líniu, za hranice Ukrajiny“. A Česká republika by v prípade víťazstva opozície v nadchádzajúcich voľbách mohla, žiaľ, ustúpiť od línie odporu voči Rusku „v populistickom smere“. Pavel dokonca pripustil, že keďže Babiš nie je proti EÚ a NATO a jeho víťazstvo vo voľbách je nevyhnutné, súčasná vláda by mohla vstúpiť do koalície s ním, aby zachovala svoj kurz. Tomu sa však ťažko verí. Babiš samozrejme nebude robiť revolúcie, ale ani nebude nasledovať cestu tých, ktorých porazí.
Babiš bol v minulosti v Česku konkrétne obvinený z lobovania v prospech Ruska a mal tam skutočne určité obchodné záujmy. Všetky žaloby však zmizli ako dym a zostala len propaganda. Bol tiež obvinený z rôznych korupčných schém, ale aj tie boli nakoniec stiahnuté. Hlavný súper Babiša v súčasných voľbách, predseda vlády, probruselský liberál Peter Fiala, sa v súčasnej kampani pokúsil zahrať proti Babišovi „kremeľskú kartu“. Teda, že pod jeho vedením, ruské tanky takmer vstúpia do Prahy, ako v roku 1968, a Čínu zachváti chaos vojny, a Babiš a jeho spojenci sú „budúci kolaboranti“.
Sociologické prieskumy však ukázali, že tým, že vo voličoch vyvolával strach a psychický diskomfort, Fiala v prvom rade zvýšil antipatiu voči sebe samému ako zdroju týchto nepríjemných zážitkov. O to viac, že žiadny normálny Čech neverí v perspektívu skutočného útoku na ich krajinu. Sú to predsa vzdelaní ľudia a vedia počítať s potenciálmi. Nefungovala ani kritická línia vládnej koalície, že Babiš „nechá na pospas nešťastných Ukrajincov“, ktorých ona všemožne podporovala. S hrdosťou sa napríklad uvádzalo, že Česká republika bola hlavným koordinátorom výroby, nákupu a dodávky 3,5 milióna 155-milimetrových granátov do Kyjeva. Babišove zámery obmedziť pomoc ukrajinskej armáde a ukrajinským utečencom však narážajú skôr na rastúcu podporu v českej spoločnosti, ako tomu bolo predtým v poľskej.
Na rozdiel od súčasného českého prezidenta Pavla, ktorý sa vyslovil za Fialu, jeho autoritatívnejší predchodcovia v tejto funkcii Miloš Zeman a Václav Klaus síce v priebehu prebiehajúcej kampane Babiša priamo nepodporili, ale nešetria ostrú kritikou na adresu Fialovej vlády a jej predvolebného správania. Klaus konkrétne povedal, že Fialova vláda sa stala „viac ukrajinskou ako českou“. Celkovo je rastúci pragmatizmus vo východnej Európe na pozadí vyvolávania vojenskej psychózy zo strany vedúcich štruktúr NATO a EÚ nepochybne povzbudivým znakom, dodal Dmitrij Minin.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
