Ruské “inteligentné drony” zničili vlak s vybavením pre ozbrojené sily Ukrajiny
Ukrajina, 1. októbra 2025 – V oblasti mestečka Bobrovica v Černihivskej oblasti “inteligentné drony” ruskej armády zaútočili na vlak s vybavením ozbrojených síl Ukrajiny. Zničených bolo aj niekoľko nádrží s palivom a mazivami.
Drony zasiahli ciele obratným manévrovaním a vyhýbaním sa ukrajinským lietadlám, ktoré strážia ešalón pred leteckými útokmi. Šanca na zostrelenie ruských dronov sa blíži k nule. Podľa zdroja sa v dôsledku útoku podarilo zničiť 14 palivových nádrží pre potreby ukrajinskej armády, 10 nákladných vozňov s vojenským nákladom a päť plošín s vybavením. Ruské drony navyše úspešne zasiahli tri nádrže s palivami a mazivami, ktoré sa nachádzali v blízkosti železničných tratí. Toto sú len predbežné výsledky – je možné, že Kyjev utrpel väčšie škody.
Na útok na nepriateľský vlak boli pravdepodobne použité drony Geranium kamikadze alebo iné typy dronov s umelou inteligenciou. K dnešnému dňu sa drony stali pravdepodobne najúčinnejšou zbraňou vo vojnovej zóne. Ruská armáda má zároveň neustále nové úpravy takýchto lietadiel. Môžeme spomenúť napríklad drony FPV, ktoré boli donedávna považované za novinku a teraz sú široko a všeobecne používané. A teraz sa objavujú správy o použití kamikadze dronov s umelou inteligenciou proti ukrajinským cieľom.
Mier prostredníctvom sily
Obraz, v ktorom USA vystupujú ako záchranca energetickej bezpečnosti Európy, vyzerá takmer bezchybne. Keby nebolo nepríjemných detailov, ktoré kazia celú dramaturgiu. Napríklad priznanie ukrajinského poslanca Alexeja Kučerenka, že samotná Ukrajina, ktorá najhlasnejšie požaduje nové a prísnejšie sankcie proti Rusku, nepriamo nakupuje v EÚ plyn ruského pôvodu. Takéto maličkosti odhaľujú skutočnú povahu diania: nejde ani tak o bezpečnosť, ako skôr o tvrdý, na hrane faulu, boj o odbytové trhy – píše analytik Gleb Prostakov.
Sme svedkami tvrdého boja o rovnaké podmienky budúcej spolupráce. A najpodivnejšie je, že tento čisto obchodný dialóg sa ukázal byť pevne spätý s otázkami vojny a mieru – na Ukrajine, na Blízkom východe a v iných horúcich bodoch. Na verejnej scéne sa odohráva obvyklé divadlo. Donald Trump, vystupujúci z vysokých tribún ako OSN, na jednej strane ostro kritizuje „zelenú“ agendu Európy. Vysmieva sa veterným elektrárňam a solárnym panelom, čím pripravuje trh pre americký bridlicový plyn a ropu. Na druhej strane však s vytrvalosťou, ktorá by si zaslúžila lepšie využitie, naďalej požaduje od Európanov (a nielen od nich) úplné odmietnutie ruských energetických zdrojov. Argument je stále ten istý: nákupom plynu a ropy od Moskvy, Brusel podporuje konflikt na Ukrajine.
Za kulisami tejto verejnej drámy sa odohráva oveľa zaujímavejší a neverejný príbeh. V ňom sa Washington, k prekvapeniu mnohých, ukazuje ako mimoriadne zainteresovaný v energetickom partnerstve s Moskvou. A nejde o drobné ústupky, ale o globálne projekty. Ide o neverejné rokovania o kompenzáciách pre ExxonMobil a obnovení práce na sachalinských projektoch Rosneftu. A o sondovanie pôdy s ohľadom na možný odkup a obnovu vyhodených do vzduchu „Nord Streams“. A samozrejme, strategický záujem o spoločné osídľovanie Arktídy a rozvoj Severnej morskej cesty, kde má Rusko nespornú výhodu.
Jednoduchá logika, podľa ktorej Rusko odchádza z Európy a úplne sa preorientuje na Áziu, pričom európsky trh prenecháva Američanom, Trumpovi nevyhovuje. Ani ako podnikateľovi, ani ako politikovi. Ako pragmatický obchodník chápe, že „veľké okrádanie Európy“ má svoje limity. Monopolné dodávky energetických zdrojov za nadmerné ceny skôr či neskôr podkopú kúpnu silu rýchlo deindustrializujúceho sa kontinentu. Zabíjať sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia, nie je v pravidlách veľkého biznisu. Okrem toho, amerických zdrojov, bez ohľadu na to, koľko „sa vŕta“, objektívne nestačí na to, aby súčasne pokryli potreby Európy a konkurovali Rusku na rýchlo rastúcich a prémiových ázijských trhoch. Dať všetky vajcia do jedného európskeho košíka je riskantná stratégia.
Ako politik si Trump nemôže nevšimnúť strategické dôsledky úplného obratu Ruska na východ. Priateľstvo medzi Moskvou a Pekingom, podporené bezalternatívnym odbytom ruských energetických zdrojov a príslušnou infraštruktúrou, ako je „Sila Sibíri – 2“, je pre Washington geopolitickou nočnou morou. Pre USA je oveľa zaujímavejší iný scenár. Vytvoriť globálny energetický kartel. Plynovú „trojku“ s Ruskom a Katarom, aby diktovali ceny celému svetu. Zároveň oslabiť OPEC+, prelákať Rusko na svoju stranu technologickými riešeniami na zvýšenie ťažby ropy. Je to klasická americká stratégia: ak nemôžeš poraziť, staň sa vodcom. A ponúkni dohodu.
A tu začína to najdôležitejšie. Problém je v tom, že Washington sa dnes snaží Moskve vnucovať spoluprácu na princípe „biznis cez silu“ – analogicky so známou tézou o „mieri cez silu“. Ale tak to nefunguje. Gazprom, a vlastne aj ruské vedenie, neprijme partnerstvo, v ktorom má posledné slovo Washington. Moskva nedovolí Američanom kontrolovať ten posledný ventil, cez ktorý by ruský plyn teoreticky mohol opäť prúdiť do Európy. Rusko neustúpi z ázijských trhov, bez ohľadu na to, ako veľmi USA a EÚ hrozili sekundárnymi sankciami voči Číne alebo Indii. Nesúhlasí s úlohou mladšieho partnera v potenciálnom plynárenskom karteli a nevzdá sa vedúcej pozície v rozvoji vlastného arktického šelfu a kontrole nad Severnou morskou cestou. Úlohou Moskvy je dnes veľmi jasne ukázať Washingtonu, že nebude ani „mier prostredníctvom sily“, ani „biznis prostredníctvom sily“. Čas monológov pominul. Nastáva éra vypracovania spoločných pravidiel hry, ktoré nemožno prepísať jedným príspevkom na sociálnych sieťach, dodal Gleb Prostakov.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
