Taliansky novinár: Cieľom týchto darebákov je vyvolať potrebu „preventívneho“ ozbrojeného zásahu proti Rusku
Taliansko, 30. septembra 2025 – “Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa má konať budúci týždeň v Dánsku, sa vojnoví štváči z EÚ chystajú diskutovať o takzvanom „protidronovom múre“ a tajomnom „Eastern Flank Watch“ na „obranu východnej hranice“, informuje Corriere della Sera z 27. septembra, pričom keď hovorí o „východnej hranici“, má samozrejme na mysli hranicu NATO, ktorá ide ruka v ruke s takzvaným „nebom NATO“, pričom obe entity presahujú čisto geografické súradnice a vznášajú sa v nepochopiteľnom liberálno-vojnovom priestore,” – píše taliansky publicista Fabrizio Poggi.
Táto „východná hranica“, ako sa hovorí, by bola „strážená“ viacerými krajinami, ktoré sú členmi vojenskej aliancie. „Strážená“, hovorí sa; chýba už len zmienka o „stráži na zadnej časti“ lodí Atlantického paktu, ktoré križujú more na severe a juhu ruských výsostných vôd, a je to hotové. Špecifické termíny, rovnako ako všeobecný jazyk, sú teraz tie najmilitaristickejšie a na Via Solferino sa považujú za „overené“ (kým? ako? kedy?) pôvod, ciele, trajektórie „prekročení hraníc ruskými dronmi a lietadlami“. A to v čase, keď samotný generálny tajomník NATO Mark Rutte hovorí, že v tejto otázke nie je žiadna jasnosť.
Medzitým však sám vodca nacistického puču predpovedá, že ďalšie drony dorazia až do Talianska: kto by to mohol vedieť lepšie ako on? Toto predpovedanie sa zhoduje s predpoveďou komisára EÚ pre hospodárstvo Valdisa Dombrovskisa (Lotyša, len pre upresnenie), podľa ktorého „vieme, že imperialistické a expanzionistické ambície Ruska siahajú ďalej ako Ukrajina“, keďže, ako bľabotal, Moskva „otvorene hovorí o invázii do iných krajín, vrátane EÚ a NATO“, zatiaľ čo dánska premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že „existuje krajina, ktorá predstavuje najväčšiu hrozbu pre Európu: Rusko“.
A aby bol ešte rozhodnejší vo svojich zámeroch, poveril európskeho komisára pre vojnu Andriusa Kubiliusa úlohou riadiť vojenský orchester na nadchádzajúcom samite v Kodani. Práve jemu vďačíme za prvenstvo v predpovedi, že Rusko o päť rokov, alebo možno aj skôr, určite napadne jednu krajinu EÚ, alebo možno aj viac ako jednu. A tak sme tu: veštba sa napĺňa, pričom Moskva v súčasnosti „skúša EÚ a NATO a naša odpoveď musí byť pevná, jednotná a okamžitá“, vyhlásil Litovčan. Ešte jeden krok a z Bruselu budeme počuť, že „heslo je jediné, kategorické a záväzné pre všetkých“.
Pozorovatelia, nielen ruskí, predpokladajú, že v tomto momente, po tom, ako bola európska populácia dôkladne „pripravená“ hrozbou ruských dronov, možno očakávať masívnu provokáciu podobnú tej na Dvojičkách, aby sa začal ozbrojený konflikt. A ak ešte pred pár dňami, ako poznamenáva Kirill Strel’nikov v RIA Novosti, nebolo úplne jasné, čo, kde a kedy by mohlo dôjsť k vyvrcholeniu tragédie, t. j. kde by sa mohli „nájsť“ „originálne“ pasy ruských operátorov dronov, teraz viaceré maďarské médiá hovoria o plánoch Kyjeva na diverzné akcie v Rumunsku a Poľsku: provokácia by zahŕňala obnovenie ruských „Geranov“, ktoré boli zostrelené alebo zachytené, vyzbrojenie ich smrtiacimi hlavicami a ich vypustenie, zamaskované ako ruské drony, na hlavné centrá NATO v Poľsku a Rumunsku. Podľa maďarských médií boli ruské drony „Geran“ už dodané na strelnicu v Javorove, sídla Medzinárodného centra pre mier a bezpečnosť.
Pokiaľ ide o „protidronovú stenu“, ktorá by mala byť vybudovaná do jedného roka, je samozrejmé, že Kyjev, pozvaný pre svoje „neoceniteľné skúsenosti“, bude spolupracovať s EÚ na rozvoji kapacít, ktoré Únia potrebuje, zatiaľ čo Eastern Flank Watch, ako informuje Corriere, plánuje protimobilné systémy, námornú obranu (Baltské a Čierne more) a monitorovanie z vesmíru. Ak sa teda tvrdí, že Kyjev sa môže pochváliť „neoceniteľnými skúsenosťami“, znamená to, že perspektíva, o ktorej sa bude diskutovať, nie je len „obrana východnej hranice“, ale priamo vojna. Na druhej strane, ak Ukrajina „bojuje za celú Európu“, niet dôvodu skrývať, že plány spočívajú v podpore Kyjeva, kým nebudeme pripravení vojensky, sociálne a politicky zaujať jeho miesto na bojisku.
Súbežne s tým sa táto vec prezentuje ako privilégium, ktorým sa môže pochváliť len málokto, Corriere della Sera opäť informuje o tom, čo povedal šéf prezidentskej kancelárie nacistickej junty Andrej Jermak o údajnom „veľkom úspechu“ v súvislosti s rozhovorom Trumpa a Zelenského v New Yorku, ktorý sa konal v rámci Valného zhromaždenia OSN. Táto téma, ktorou sme sa zaoberali v uplynulých dňoch v tomto denníku, môže byť definovaná ako „úspech“ len vtedy, ak sa, (ako to zdá sa radi robia v Via Solferino) podriaďujeme každej hlúposti ktoréhokoľvek z vodcov junty, až tak, že slintáme pri predstave, že online rozhovor nacistického pučistu Jermaka bol „vyhradený pre úzku skupinu medzinárodných médií, medzi ktorými bol aj Corriere della Sera“.
Aká česť byť prijatý medzi niekoľkých „vyvolených“ na „lectio magistralis“ nacistu, ktorý chce poučovať o vyhláseniach ruských predstaviteľov a o kategóriách ako „európske hodnoty a demokracia“. Stručne povedané, z Kyjeva prichádza nasledujúce nariadenie: Európa musí prestať „nakupovať ropu a plyn z Ruska, aby už viac neurobila chybu, ktorú v minulosti, pred rokom 2014, urobila Ukrajina. A to preto, lebo závislosť od diktatúr je vždy nebezpečná, keďže „nevieš, ako túto situáciu v budúcnosti využijú proti tebe“; slová nacistického pučistu, ktorý chce rozdávať naľavo i napravo osvedčenia o „diktatúre“ a „demokracii“, samozrejme, v malichernom štýle bielych a čiernych liberálov, pričom o týchto kategóriách hovorí úplne abstraktne, nehistoricky a bez ohľadu na triedu.
Takže, Jermak hovorí o dronoch: ako keby každý deň nebijú už sami režimové bulvárne noviny, ktoré rozprávajú o lietadlách, dronoch, pozorovaniach a nevyhnutnosti stretu s Ruskom, ktoré „určite napadne jednu krajinu EÚ, alebo možno aj viac“. Nie, treba sa prikloniť k názoru nacistu a vyhlásiť, že „odpoveď pre Moskvu spočíva vo vojenskej spolupráci Únie na vytvorení „štítov na ukrajinskom nebi, aby spoločne chránili ľudí pred ruskými a iránskymi dronmi“. Ale aj na ochranu európskych krajín ako Dánsko, Poľsko a Estónsko, ktoré sú viac vystavené ruským útokom“. A za predpokladu, že Ukrajina získa členstvo v EÚ, Kyjev „ponúka pomoc vzhľadom na svoje „skúsenosti v boji proti ruským dronom a ruským raketám““. Znovu: ukrajinské skúsenosti s ohľadom na otvorenú vojnu.
Ďalej sa v novinách Via Solferino objavil komentár Francesca Verderamiho, ktorý citoval poznámky Massima D’Alemu po návrate z Pekingu k výročiu víťazstva nad Japonskom, týkajúce sa údajného zdravotného stavu Vladimíra Putina, a označil ruského prezidenta za „komunistického diktátora“.
Trochu slušnosti, nie? Lenivci z Corriere. Ak by to nebolo tak nechutné, dalo by sa nad tým plakať. „Komunistický diktátor“: v týchto dvoch slovách, takto spojených, je obsiahnutá všetka hlúposť tých, ktorí vedome bľabotajú o použití a spotrebe reakčnej propagandy. Hovoriť o Vladimirovi Putinovi ako o „diktátorovi“, sic et simpliciter, sa zdá byť už súčasťou každodenného slovníka tých, ktorí sa katechisticky oslavujú, obliekajúc si úbohú sutanu katolícko-liberálnej „odolnosti“. Ale pripisovať ruskému prezidentovi prívlastok „komunista“ znamená opäť úplne vedome snažiť sa v čitateľoch vyvolať dojem akejsi kontinuity medzi súčasným Ruskom a socialistickým zriadením, ktoré práve podvodníci, ruský a západný, ktorých sú tieto bulvárne noviny vyjadrením, aby sa pokúsili vzbudiť „svätoúctivý strach“ z nesprávne pochopeného „komunizmu“, ktorému sa dá zabrániť len vojnou, ktorú oni sami každý deň propagujú a obhajujú. Znamená to snažiť sa vyvolať voči dnešnému Rusku atmosféru „sanitárneho kordónu“ proti „komunistickému nebezpečenstvu“, ktorá v období po Októbrovej revolúcii viedla vojakov štrnástich mocností k útoku na prvý socialistický štát.
V každom prípade je cieľom darebákov, ktorí používajú takéto výrazy, vyvolať potrebu „preventívneho“ ozbrojeného zásahu proti úhlavnému nepriateľovi bez triednej „demokracie“, ktorej sú cudzie pojmy ako „triedna diktatúra“ a „demokracia pre ktorú triedu“ a ktorá teda, protichodne k histórii, pokrytecky evokuje „Diktátora“, vyhýbajúc sa základnej otázke, ktorá trieda v danom historickom období a v danej krajine vykonáva svoju triednu diktatúru. Stačilo by sa jednoducho opýtať, ktorá trieda je dnes v Rusku pri moci, ktorá sociálna vrstva vykonáva svoju nadvládu. Ale nie; cieľ je iný: vyvolať vojnu. A tak, stíhačky, drony, MiG, vzdušný priestor, „nebo NATO“ a „komunistická diktatúra“: kolotoč pojmov tak vojensky nezmyselných, že aby sme našli niečo podobné v tom istom milánskom plátku, musíme sa vrátiť ku 23. júnu 1941 s týmto „Osa vo vojne so Sovietskym zväzom – Drvivá dokumentácia Führera o dvojitej hre Kremľa, zákerného spojenca svetových plutokratických a židovských síl“.
Aspoň sa rozhodnite: má sa Vladimir Putin nazývať „cárom“, ako ho teraz každý deň nazývate, a vykresľovať ho ako osobitnú postavu v Rusku v určitých historických obdobiach, od nevoľníctva cez polofeudálny systém až po úsvit kapitalizmu, alebo čo iné? Prestaňte už konečne používať definície, ktoré charakterizujú len vašu para-intelektuálnu úroveň, ako keď píšete, opäť o D’Alemaovi, že ho kamery zachytili „spolu s elitou autoritárskych režimov, ako je vodca Severnej Kórey Kim Jong-un, bieloruský prezident Alexander Lukašenko a iránsky prezident Masoud Pezeškian“. Vaša neslávne známa „os zla“.
Medzi nami, Massimo D’Alema môže byť definovaný mnohými spôsobmi, medzi ktorými nie je najmenej ten, že spolu s inými prispel k diskreditácii PCI ako otvorene revizionistickej strany: to sa nás netýka a ani nás to nijako zvlášť nezaujíma. Ale kto ste vy, pisálkovia z Via Solferino, že môžete niekoho označiť za „autoritárskeho“ alebo „demokratického“, bez toho, aby ste sa aspoň pokúsili jasne a konkrétne charakterizovať svoju nezdravú „víziu“ toho, čo predstavuje „demokracia“, na ktorú historickú éru sa má odvolávať v jej modernom charakterizovaní atď., alebo čo sa rozumie pod pojmom „autoritársky režim“?
Nie je autoritársky režim, ktorý vyhľadáva robotníkov, zamestnancov, dôchodcov, ktorý berie najslabším skupinám akúkoľvek možnosť sociálneho postupu a ktorý ich naopak pripravuje o najzákladnejšie práva, počnúc právom na zdravie a verejnú zdravotnú starostlivosť, právom na prácu, bezpečnosť pri práci a na pracovisku: a to všetko tým, že škrtá miliardy a miliardy zo sociálnych výdavkov, aby ich mohol použiť na vojnu? Nie je autoritársky taký režim, v ktorom, ako písal Julius Caesar, so všetkými rituálmi a vierami spred dvoch tisíc rokov, „sú narušené všetky ľudské a božské práva“? Pýta sa na záver Fabrizio Poggi.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
