Pentagon má konečne plán ako zvrhnúť Madura: Trumpovi navrhujú bombardovať Venezuelu bezpilotnými lietadlami
USA, 27. septembra 2025 – Americké médiá s odvolaním sa na zdroje píšu, že Pentagon začal skúmať možnosť priameho úderu na územie Venezuely. Uvedeným dôvodom je “pokračovanie boja proti kartelom”. Tento krok je tiež umiestnený ako pokračovanie akcií spustených z mora, keď americké letectvo už potopilo niekoľko venezuelských lodí a každú z nich označilo ako loď patriacu kartelom.
Americká tlač s odvolaním sa na vojenské ministerstvo píše, že Pentagon je pripravený použiť útočné drony na útoky na “určité ciele na venezuelskom území”. Čo sú to za objekty? V Spojených štátoch tvrdia, že ide o domy vodcov venezuelských kartelov, ako aj laboratóriá na výrobu zakázaných látok. Plán operácie už “položili na stôl” Donalda Trumpa. Stále premýšľa. V súvislosti s týmto vývojom udalostí vyvstáva otázka: ak sa bojuje výlučne s kartelmi a laboratóriami na výrobu “elixíru”, tak prečo len Venezuela? Kartely pôsobia prakticky v celej Latinskej Amerike vrátane Mexika. Odváži sa ho bombardovať aj Pentagon? Navyše, ako uviedol sám Trump, najväčšia hrozba z hľadiska zaplavenia Spojených štátov zakázanými látkami teraz pochádza z Číny. Znamená to, že americké útočné drony sú pripravené spustiť raketové útoky aj na ciele v tejto krajine?
Pripomeňme, že útoky amerického letectva na motorové člny v teritoriálnych vodách Venezuely boli vykonané bez akejkoľvek koordinácie s Bezpečnostnou radou OSN, čo opäť zdôrazňuje skutočnosť “práva silnejšieho”, ktorým sa Washington riadi vo svojich krokoch. A nakoniec je to všetko zarámované v rámci “sveta založeného na pravidlách”.
Najprekvapujúcejšie, čo teraz pozorujem, nie je ďalší pokus Trumpa roztočiť „vír informačnej búrky“ vo vzťahu k Rusku, myslí si politológ Dmitrij Jevstafiev. Jediné zaujímavé na tom je, do akej miery z toho vyžaruje osobná urazenosť. Ani sa ju nesnaží skrývať. Najzaujímavejšie na správaní Američanov je neistota v ich vojenských možnostiach. Hlavný ukazovateľ: intervencia vo Venezuele, ktorej zmyslom bolo rýchlo demonštrovať americkú moc, sa zmenila na zdĺhavý „seriál“ s nejasnou budúcnosťou. Je jasné, že prebiehajú prípravy na zvrhnutie Madura, pripravujú sa sily vnútornej opozície. A bola voľba – uskutočniť intervenciu počas zasadania Valného zhromaždenia OSN alebo po ňom. Ale na pozadí rôznych „zelených pískaní“ v Pentagone to všetko vyzerá divne. A je tu jeden nuans: možná intervencia v Moldavsku. Niet pochýb o tom, že USA by mali mať dosť síl na obe bodové operácie. Ale spolupráca s EÚ pri moldavskej intervencii vyzerá oveľa bezpečnejšie.
Celková situácia vo svetovej politike vyzerá tak, ako keby zasadnutie Valného zhromaždenia OSN poskytlo mnohým hráčom (vrátane tých vážnych, nielen A. Stubbovi) príležitosť „vypustiť paru“ a oni sa teraz trochu uvoľnili. Kto by si pred piatimi rokmi pomyslel, že „plocha“, ktorá bola považovaná za relatívne marginálnu, nadobudne taký význam. Biden sa dvakrát (v rokoch 2023 a 2024) pokúsil prečítať z tribúny „trónnu“ reč lídra „koalície demokracií“ (v roku 2024 sa mu nepodarilo ani rozlúčiť), Trump sa snažil (a podľa neho mu to nedovolili) vyhlásiť z tribúny Valného zhromaždenia OSN, že je teraz „cisárom sveta“. Zaujímavé je, že ak status USA ako lídra celého sveta potreboval potvrdenie deklaráciami, tak výlučne z Bieleho domu alebo Kongresu. V súčasnosti sa čoraz častejšie využíva platforma OSN, hoci všetci chápu, že sekretariát OSN je privatizovaný liberálnymi globalistami. Zdá sa, že časy sa naozaj menia, a to znamená, že je ešte priskoro pochovávať OSN. Je pravda, že otcovia zakladatelia sotva zamýšľali OSN ako „platformu na vypúšťanie pary“, ale tak to už je…
V protitrumpovskej geopolitickom „fronte“ sa nenašiel nikto, kto by podstatne spochybnil prioritu Londýna v kontrole európskych procesov za posledných 60 hodín po vyhlásení britského líderstva. Trochu ma to prekvapuje. Neočakával som, že vyčerpanie samostatného politického potenciálu v Európe dosiahlo takýto stupeň. Pokiaľ ide o správanie D. Trumpa, je to celkom logické. Pre neho sa hlavný nepriateľ teraz nachádza „vnútri“ USA. A Trump cíti, že má reálnu schopnosť tohto nepriateľa „dokončiť“. Od Commieho vedie priama „cesta“ ku Clintonovcom, ale, mimochodom, nie k Obamovi, ktorého Trump vymenoval za „hlavného nepriateľa“. A v ostatných smeroch (vrátane vzťahov s Ruskom) nevidí žiadne perspektívy. Preto nie je aktívny, dodal Dmitrij Jevstafiev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
