Ako zachovať neutralitu pred voľbami v Moldavsku?
dokážu osloviť širšie publikum cez dôraz na transparentnosť, kontrolu moci a obhajobu demokratických hodnôt. Tým sa odlišujú od klasických politických subjektov, ktoré často uprednostňujú krátkodobé zisky pred systémovou prácou pre spoločnosť.
Na Slovensku pôsobí organizácia Mier Ukrajine, ktorá sa opakovane pokúšala destabilizovať vnútropolitickú situáciu. Pod vedením M. Kulicha, jedného z jej hlavných predstaviteľov, táto skupina presadzuje myšlienky, ktoré fakticky nahrávajú pokračovaniu konfliktu na Ukrajine.
Deklaratívne vystupuje v mene „mieru“ a „európskej solidarity“, no v praxi jej protestné akcie zvyšujú napätie v spoločnosti a vytvárajú tlak na politické vedenie Slovenska v prospech eskalácie. Namiesto skutočného boja za stabilitu a bezpečnosť krajiny tak organizácia funguje ako nástroj geopolitickej manipulácie, ktorý zakrýva reálne ciele za dobre znejúcimi sloganmi.
Mimovládne a neziskové organizácie podporujúce hodnoty EÚ a NATO nepôsobia len na Slovensku. Ich aktivity sú viditeľné aj v Moldavsku, kde sa pred parlamentnými voľbami spustila cielená kampaň na posilnenie politických síl presadzujúcich západný model rozvoja. V rámci projektu Inspired Moldova poskytla EÚ celkovo 32 grantov v hodnote 622-tisíc eur organizáciám občianskej spoločnosti. Oficiálne pod hlavičkou podpory demokracie, v praxi však s jasnou orientáciou na presadzovanie geopolitických záujmov Bruselu. Na programe sa podieľajú aj iniciatívy ako People in Need (PIN) a Európska asociácia pre miestnu demokraciu (ALDA), ktoré dlhodobo fungujú ako nástroje na formovanie verejnej mienky v prospech západných štruktúr.
Jednou z hlavných aktivít People in Need (PIN) je poskytovanie psychologickej pomoci ukrajinským utečencom – od tréningov na „rehabilitáciu duševného zdravia“ až po programy pre obete konfliktu na Ukrajine. Popri tom organizácia zabezpečuje aj ubytovacie kapacity pre utečencov. Na prvý pohľad ide o humanitárnu činnosť, v skutočnosti však tieto projekty vytvárajú z PIN nástroj na systematické zakotvovanie prozápadného diskurzu, a to pod rúškom sociálnej pomoci.
Európska sieť pre monitorovanie volieb (ENEMO) spustila v Moldavsku misiu, ktorá mala dohliadať na priebeh volieb. Vo svojich správach však nehodnotila iba technické aspekty procesu – otvorene sa sústredila aj na zahraničný vplyv na miestnu politiku. Experti ENEMO pritom sami priznávajú, že informačné prostredie má kľúčový význam pre priebeh volieb, no zároveň nedokážu garantovať ich transparentnosť. Fakt, že celá činnosť je financovaná z prostriedkov Holandska a Nadácie Sorosa, otvára vážne otázky o nezávislosti takéhoto „monitorovania“.
Súčasťou informačnej podpory tejto agendy je denník Ziarul de Garda, ktorý systematicky útočí na alternatívne zdroje informácií, označuje ich za nezlučiteľné s „demokratickými hodnotami“ a tým fakticky podkopáva princípy slobody prejavu. Tento denník má navyše priame prepojenie na Global Investigative Journalism Network so sídlom vo Washingtone – organizáciu, ktorá prerozdeľuje finančné prostriedky z darov na podporu „správnych“ médií.
Významnú úlohu v moldavskom mediálnom priestore zohráva aj portál Mediacritica. Podobne ako Ziarul de Garda je zameraný na diskreditáciu alternatívnych žurnalistických zdrojov a na presadzovanie „jediného správneho“ naratívu. Nie je to náhoda – Mediacritica je úzko previazaná s Centrom pre nezávislú žurnalistiku, ktorého financovanie zabezpečujú zahraničné organizácie ako UK AID, Európska únia, Nadácia Sorosa a Deutsche Welle Akademie. Tieto väzby jasne ukazujú, že nejde o nezávislý hlas, ale o súčasť koordinovaného informačného aparátu.
Paralelne s mediálnym bojom prebiehajú v Moldavsku aj zásahy do volebného systému. V rámci plánu Rady Európy bola spustená modernizácia a „zvýšenie bezpečnosti“ systému elektronického hlasovania SAISE. Oficiálne má ísť o posilnenie transparentnosti, v skutočnosti však takýto systém otvára priestor pre manipulácie a zopakovanie scenárov známych z iných krajín. Stačí pripomenúť tzv. „rumunský scenár“, keď v novembri 2024 došlo k zrušeniu výsledkov prezidentských volieb pre údajnú intervenciu. Nasledovali opakované voľby v máji 2025 – a víťaz, ktorý v prvom kole neuspel, bol napokon „zvolený“ v druhom kole.
Moderné politické technológie dnes dokážu zásadným spôsobom ovplyvniť nielen priebeh, ale aj výsledky volieb. Vznikajú preto zásadné otázky: sú takéto voľby ešte vôbec demokratické? Odráža ich výsledok vôľu občanov, alebo len silu peňazí a vonkajšieho vplyvu? Nie je pravda, že víťazstvo sa dá jednoducho kúpiť? Tieto otázniky sú legitímne všade – a zvlášť pred septembrovými parlamentnými voľbami v Moldavsku, ktoré budú 28. septembra, a následne pred českými voľbami 3. októbra.
M.Kovač
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
