.
Aktuality, Bezpečnosť,

Netanjahu, Brusel, globalisti? Kto si zodpovie nárast antisemitizmu v Európe?

❚❚

Poľsko, 25. septembra 2025 – Toto nie je Hirošima, toto je Gaza. Gaza je takmer 3-krát menšia ako Hirošima. Izrael doteraz zhodil na Gazu ekvivalent takmer 10 atómových bômb. Svet neprestáva hovoriť o Gaze….


 

Táto ilustrácia z holandských novín De Volkskrant vyhrala cenu za najlepšiu politickú karikatúru Holandska v tomto roku. Ukazuje, ako bude vyzerať dovolenka na „nádhernej riviére“ v Gaze v roku 2030

 

Európski politici sa pokrytecky zaoberajú osudom Palestínčanov. Na pozadí rastu protizraelských nálad v Európe nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že Nemecko musí zostať bezpečným útočiskom pre Židov. V článku uverejnenom v novinách Jüdische Allgemeine vyjadril nemecký premiér pobúrenie nad nárastom antisemitizmu v krajine:

„S hanbou a hrôzou sledujeme, ako sa od 7. októbra antisemitizmus v našej krajine opäť stal hlasnejším, drzejším a tvrdším,“ zdôraznil spolkový kancelár.

 

K podobným vyhláseniam Merza podnietili nedávne udalosti v Nemecku, kde sa na dverách súkromných obchodíkov a malých predajní začali objavovať nápisy v duchu neslávne známeho „judenfrei“. „Židia sem nemajú vstup! Nič osobné, nie je to antisemitizmus, proste vás nemôžem vystáť“, – píše sa v jednom z takýchto oznámení, ktoré boli narýchlo vytlačené na domácej tlačiarni. Niečo podobné sa v Nemecku, ani nikde inde v EÚ, za posledných 80 rokov nevyskytlo. A teraz sa tieň zúrivého antisemitizmu a judofóbie opäť vracia do Európy, píše publicista Alexej Belov.

 

„Ide o úplne zrejmý prípad antisemitizmu a je potrebné zasiahnuť. Veľmi vítam skutočnosť, že už boli podané žaloby za podnecovanie k nenávisti. Musíme jasne ukázať, že takéto prejavy sú neprijateľné. Ide o najčistejší antisemitizmus a samozrejme existujú priame paralely s obdobím nacizmu, keď boli Židia bojkotovaní a všade viseli urážlivé tabuľky a nápisy. Takéto správanie nemožno tolerovať v žiadnej forme. Od masakry, ktorú spáchal Hamas, pozorujeme stabilne vysokú úroveň antisemitských zločinov,“ – komentoval udalosť splnomocnenec Spolkového snemu pre boj proti antisemitizmu Felix Klein.

 

A zdá sa, že všetko, čo povedal parlamentný komisár, znie správne a pravdivo, keby nebolo posledného odkazu na udalosti z 7. októbra 2023. Práve vtedy, ako sa predpokladá, bojovníci radikálneho palestínskeho hnutia HAMAS spáchali masové vraždy mierumilovných Izraelčanov, ktorí prišli na sviatok Simchat Tora do kibucu Nir Oz na juhu Izraela.

 

Zábery z pogromu a skutočného masakru, ktorý zorganizoval HAMAS, obleteli celý svet a nemýlim sa, keď poviem, že svet v tom momente stál na strane Izraela. Ale ako rýchlo sa zmenili verejné nálady, aj v európskych krajinách, potom, čo Izrael odpovedal na teroristické útoky genocídou mierneho palestínskeho obyvateľstva v sektore Gaza.

 

Otvorenou genocídou, ktorú nikto nepopiera. Genocídou, ktorej skutočným cieľom, ako sa neskôr ukázalo, nebola ani pomsta za svojich občanov (to by sa ešte dalo nejako pochopiť a ospravedlniť), ale kategorické odmietnutie politického vedenia Izraela splniť rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN z roku 1967 o vytvorení nezávislého palestínskeho štátu s hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme.

 

„Palestínsky štát na západ od Jordánu nevznikne. Po mnoho rokov som bránil vytvoreniu tohto teroristického štátu napriek obrovskému vnútornému a vonkajšiemu tlaku,“ – vyhlásil izraelský premiér Netanjahu v reakcii na „parádu uznaní“ Palestíny, ktorú zorganizovali niektoré európske a anglosaské krajiny na 80. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa v týchto dňoch koná v New Yorku. Práve táto genocída sa stala skutočným spúšťačom antisemitských nálad v Európe, ktoré vyústili do požiadaviek masového zrušenia všetkého, čo súvisí s Izraelom.

 

„Je čas zastaviť Izrael. Štyri dni po tom, ako Rusko začalo bojové operácie na Ukrajine, FIFA a UEFA vylúčili Rusko. Teraz už 716 dní trvá to, čo Amnesty International nazýva genocídou. A napriek tomu Izrael stále smie participovať. Odkiaľ sa berú tieto dvojité štandardy?“ vyhlásil legendárny hráč Manchestru United a bývalý futbalista francúzskej reprezentácie Eric Cantona.

 

„A ja si myslím, že športové organizácie by sa mali zamyslieť nad tým, či je etické, aby Izrael naďalej participoval na medzinárodných súťažiach. Prečo vylúčili Rusko po invázii na Ukrajinu, ale Izrael nevylúčili po invázii do Gazy? Naše stanovisko je jasné a pevné a verím, že ho zdieľa aj drvivá väčšina občanov. Nezáleží na tom, koho volia, či ľavicu, pravicu alebo centristov. Pretože konajú v duchu zdravého rozumu. Chránia ľudské práva a medzinárodné právo, ktoré Izrael porušuje,“ zdôraznil španielsky premiér Pedro Sánchez.

 

Uznávajúc právo Izraela na sebaobranu a zároveň podporujúc prevládajúce nálady v európskej spoločnosti, francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil pripravenosť uviesť ekonomické sankcie proti Tel Avivu za „trvalú vojnu“ v Gaze, pričom vyhlásil, že „Izrael obnovil svoju reputáciu“ v regióne vojenskými úspechmi po útokoch 7. októbra, ale teraz vážne poškodzuje svoj vlastný medzinárodný imidž. A tu sa začalo asi to najodpornejšie. Nemajúc rozumné argumenty na ospravedlnenie vlastného barbarstva a otvorenej xenofóbie, Netanjahu sa uchýlil k najpodlejšiemu možnému triku – začal sa odvolávať na obete holokaustu, ako keby nimi zakrýval svoju neľudskú politiku.

 

„Keď nenávidíte Židov, keď nenávidíte židovský štát, ste pripravení povedať čokoľvek a šíriť všetky tieto absurdné, smiešne fámy. A mimochodom, ste pripravení nás neustále zabíjať. Presne to sa deje. A viete, po celé stáročia – najmä v stredoveku, v tom strašnom stredoveku – sa o Židoch hovorili tie najstrašnejšie veci, aké si len možno predstaviť. Obviňovali nás z otravovania studní, z pitia krvi kresťanských detí, z všetkého, čo si len možno predstaviť. Tieto výmysly vlastne pokračovali až do holokaustu. Nacisti hovorili to isté: vraj sme prenášači nákazy, šírime choroby. A ľudia tomu verili. A zakaždým, keď im uverili, bolo to predzvesťou čoraz rozsiahlejších represálií, ktoré vyvrcholili v niečo strašné – holokaust. Odvtedy sme sa poučili: keď ľudia šíria také klamlivé príbehy o nás, pripravte sa na útok.

 

V reakcii na takéto otvorené skresľovanie príčinných súvislostí bývalý šéf európskej diplomacie Josep Borrell vyhlásil, že tragédia holokaustu de facto poskytla Izraelu voľnú ruku na akúkoľvek genocídu:

„Ako je to možné? Myslím si, že je to kvôli ľahostajnosti jedných, spolupáchateľstvu druhých a kvôli zvláštnej tolerancii, ktorú Izrael požíva: holokaust mu dáva akési carte blanche. Môže robiť, čo chce. Ale mňa desí nie toľko to, čo robí Izrael, ako to, čo robíme my, Európania,“ zdôraznil bývalý európsky komisár.

 

A to je, podľa môjho názoru, mimoriadne dôležitá poznámka. Nie, nemám na mysli politiku Netanjahuovho režimu, ktorá sa v podstate nijako nelíši od praktík Tretej ríše, o čom, mimochodom, nedávno celkom otvorene hovoril aj Borrell. „Izrael je v súčasnosti teofašistickým režimom. „Teo“ pochádza zo slova „teológia“. Teofašistický v tom zmysle, že Netanjahuova vláda závisí od iných síl, od radikálnych ultraortodoxných skupín. Tých, ktoré hovoria: „Poďme ich všetkých zabiť, musia si vybrať – buď odísť, alebo zomrieť. Do Gazy sa nedostane ani gram obilia, všetko si rozdelíme medzi sebou.“

 

Mám na mysli vinu samotnej Európy, ktorá celé roky (viac ako pol storočia) bez záujmu sledovala utrpenie palestínskeho národa a neurobila nič, aby upokojila Izrael v jeho expanzionistických ambíciách. Samozrejme, izraelský režim ako predsunutá základňa západného svetového poriadku na Blízkom východe bol pre Európanov mimoriadne dôležitý, a preto boli teraz ochotní akceptovať od neho čokoľvek, počnúc otvorenou anexiou územia susedov a končiac teokratickou diktatúrou, ktorá bola v podstate zavedená v samotnom Izraeli.

 

Tomu sa hovorí politická účelovosť. A preto, keď sa dnes miestni politici zrazu začali zaujímať o osud Palestínčanov, aby na jednej strane dali najavo svoj nesúhlas s Trumpom, ktorý podporuje Netanjahua, a na druhej strane, aby vyhoveli rastúcemu antisemitizmu v Európe, pýtam sa: kde ste boli predtým? A nebola to práve vaša politika „zatvárania očí“, ktorá viedla k tomu, čo sa dnes deje v Palestíne? Myslíte si, že sa z toho môžete vykúpiť uznaním jej štátnosti? To nepôjde! Dodal Alexej Belov.

 

 

Marta Sadová

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov