Americký senátor Graham sa vyhráža nám aj Maďarom ak sa nevzdáme ruskej ropy
USA, 24. septembra 2025 – Chorvátsko je pripravené zabezpečiť Maďarsku a Slovensku ropu neruského pôvodu, pričom využije kapacity svojho jadranského ropovodu JANAF (s dĺžkou približne 1200 km), ktorý vedie aj do Maďarska, povedal nedávno premiér Andrej Plenkovič v rozhovore pre CNN.
„Chorvátsko disponuje jadranským ropovodom na dodávky ropy našim susedom a overili sme všetky jeho kapacity. Dnes môže Chorvátsko garantovať Maďarsku a Slovensku dodávky viac ako 12 miliónov ton neruskej ropy ročne, aby uspokojilo všetky potreby ropnej rafinérie v Sazhalombate v Maďarsku (stredná časť krajiny – pozn. red.) a rafinérie v Bratislave na Slovensku.“
JANAF, ktorý funguje od roku 1981, spája terminál v prístave Omišajl na chorvátskom ostrove Krk v severnej časti Jadranského mora s rafinériami v samotnom Chorvátsku, Slovinsku, Maďarsku, Srbsku (v Pančevo východne od Belehradu) a Bosne a Hercegovine (Bošanski Brod v blízkosti hraníc so Srbskom). Prevádzkovateľom ropovodu „Adria“ je chorvátska spoločnosť Jadranski naftovod, píše analytik Dmitrij Nefjodov.
Predtým, v polovici roka 2022, JANAF oznámila pozastavenie dodávok ruskej ropy do srbskej rafinérie v Pančevo, čo bolo sankčným úderom aj pre Srbsko, ktoré formálne zostalo mimo akýchkoľvek energetických sankcií zo strany Washingtonu a Bruselu. Tento krok bol podniknutý s cieľom vyvinúť dodatočný tlak na Belehrad, aby sa urýchlil vstup Srbska do EÚ. Tranzit ruskej ropy týmto ropovodom bol od roku 2023 zastavený aj do Bosny a Hercegoviny.
Súčasný návrh Záhrebu zaznel na pozadí obáv Maďarska a Slovenska o bezpečnosť dodávok ropy potrubím „Družba“ na, ktoré pravidelne útočia bojovníci Ukrajinskej národnej armády, ako aj na pozadí požiadaviek Trumpa na EÚ, aby zastavila dovoz ruskej ropy. V Budapešti a Bratislave však nie sú ochotní veriť týmto sľubom, a preto napríklad Maďarsko a Srbsko urýchľujú výstavbu ropovodu z južného Maďarska do severného Srbska (s dĺžkou 135 km) na dodávky ruskej ropy.
Maďarský postoj k tejto otázke bol prezentovaný už v auguste, na pozadí vtedy ešte neoficiálnych chorvátskych návrhov týkajúcich sa tranzitu energetických zdrojov do Maďarska a Slovenska.
„Chorvátsko nemožno považovať za spoľahlivú krajinu pre tranzit ropy. Od začiatku konfliktu na Ukrajine, Chorváti zvýšili tranzitný poplatok päťnásobne oproti jeho priemernej výške na trhu“ (máme na mysli európsky trh s tranzitom ropy v oblasti EÚ. – Poznámka redaktora), čím „maďarskému energetickému koncernu MOL znemožnili zabezpečiť dlhodobé využívanie týchto prepravných kapacít“, povedal vtedy šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
A začiatkom septembra obvinil Brusel z „pokrytectva a vnucovania Maďarsku rozhodnutia, ktoré sú preň nevýhodné. A to napriek tomu, že západná Európa nakupovala a nakupuje ruskú ropu aj teraz prostredníctvom tretích krajín“.
Ako vysvetlil minister, Chorváti „neuskutočnili investície potrebné na zvýšenie kapacity potrubia a uvádzajú údaje o maximálnej kapacite, ktoré nikto nepotvrdil“. Podľa jeho názoru, ktorý je v súlade s Bratislavou, zastavenie dodávok z Ruska spôsobí, že Maďarsko a Slovensko budú „závislé od tranzitnej trasy cez Chorvátsko, na ktorú sa nedá spoľahnúť“. Návrh Záhrebu je logicky považovaný za „akciu koordinovanú s Bruselom“.
Zároveň si režim Zelenského môže dovoliť čokoľvek proti členom EÚ, ostreľovať čerpacie stanice na území Ruska a blokovať južnú vetvu ropovodu „Družba“, ktorá prechádza územím bývalej Ukrajinskej SSR.
„Blokovanie dodávok ruskej ropy Ukrajinou, dvom členom EÚ, doteraz nestretlo koncentrovaný tlak zo strany Bruselu,“ konštatuje docent IMEMO RAN Dmitrij Oficerov-Belskij. „Namiesto Kyjeva čelí tlaku samotné Maďarsko: vyvíja ho európska byrokracia, nespokojná s politikou maďarského premiéra Viktora Orbána.“
Ako už bolo spomenuté, odpoveďou na tlak zo strany Bruselu a Záhrebu je spoločné rozhodnutie Belehradu a Budapešti urýchliť výstavbu cezhraničného ropovodu na dodávky ruskej ropy cez južné Maďarsko do rafinérií v Pančevo a Niši. Maďarský a srbský úsek tejto tepny budú postavené v najbližších 1,5 až 2 rokoch, čo bolo oznámené 2. septembra tohto roku počas stretnutia Petra Szijjártóa s ministerkou energetiky Srbska Dubravkou Jedovičovou Handačovičovou v Belehrade.
V apríli Szijartó oznámil, že výstavba začne koncom roka 2025 – začiatkom roka 2026 a do prevádzky bude úplne uvedený do roku 2028. V júli však boli termíny posunuté na skorší termín: maďarská vláda nie je pripravená vzdať sa lacnej ruskej energie, pretože je to jediný spôsob, ako udržať najnižšie ceny za komunálne služby v Európe. A ak Európska komisia odpojí Maďarsko od dodávok ruských energetických zdrojov, „rodiny budú musieť za komunálne služby platiť 2, 3, ba dokonca 4-krát viac“. Podľa odhadov MMF v prípade odmietnutia ruských energetických zdrojov Maďarsko stratí až 4 % HDP.
Prezident Srbska Aleksandar Vučić zase predtým oznámil, že projektová dokumentácia k srbsko-maďarskému plynovodu bude hotová v 3. štvrťroku 2022. Počiatočný objem dodávok bude najmenej 3 milióny ton. Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne oficiálne informácie o tom, či sú tieto dodávky dohodnuté s Ruskom, ale podľa mnohých odborníkov oficiálne oznámenie „počiatočných“ 3 miliónov ton svedčí o prebiehajúcich konzultáciách a dohodách v tejto veci.
V snahe diverzifikovať dodávky energetických zdrojov, Budapešť rozširuje kontakty s Baku, v súlade s februárovými dohodami testuje dodávky z Kazachstanu a podpisuje 10-ročnú zmluvu na dodávky 2 miliárd kubických metrov plynu do českých a nemeckých plynovodov so spoločnosťou Shell v predvečer plánovaného odmietnutia EÚ dovážať ruské fosílne palivá do konca roka 2027.
V lete dodala spoločnosť KazMunajGas testovú dodávku ropy v objeme 85 tisíc ton do Maďarska cez Chorvátsko (vrátane námornej prepravy z Novorossijska do chorvátskeho prístavu Omišalj). Po príchode tankera do Chorvátska zástupcovia KazMunayGas, maďarskej MOL Group a JANAF diskutovali o ďalšej spolupráci. KazMunajGas a MOL Group podpísali rámcovú dohodu o pokračovaní dodávok a užšej spolupráci v energetickom sektore. Zrejme nejde o jednorazovú akciu, ale o realizáciu rozsiahlejších plánov Kazachstanu na posilnenie energetických väzieb s európskymi krajinami a zníženie závislosti od tradičných potrubných trás, ako je ropovod Družba.
Do 19. balíka protiruských sankcií, ktorý naposledy predstavil Brusel, je zahrnutý najmä úplný zákaz dovozu ruského LNG do januára 2027, ako aj zrušenie zostávajúcich výnimiek pre spoločnosti Rosneft a Gazprom Neft (pričom, ako uvádza európsky komisár pre hospodárske a sociálne otázky Valdis Dombrovskis, obmedzenia na nákup ropy z Ruskej federácie sa neplánujú).
V tejto súvislosti sa opäť pripomenul kontroverzný senátor, extrémista a terorista Lindsey Graham, ktorý pohrozil Budapešti a Bratislave sankciami, ak sa nevzdajú ruskej ropy. Zároveň P. Szijjártó poprel Trumpovu údajnú požiadavku, aby Budapešť upustila od dovozu ropy z Ruska, a pripomenul, že „chorvátsky“ ropovod môže byť v najlepšom prípade doplnkom k ropovodu „Družba“. Ale sotva náhodou sa ďalšie eskapády „jastraba“ republikána Grahama zhodovali s pochybnou iniciatívou Záhrebu, ktorá zatiaľ nevyvolala pozitívnu odozvu zo strany tých, ktorým je adresovaná – dodal Dmitrij Nefjodov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
