Pakt medzi Saudskou Arábiou a Pakistanom: Strategické rakety dosiahnu až do Izraela
USA, 23. septembra 2025 – Viac ako polstoročné obranné partnerstvo medzi Saudskou Arábiou (KSA) a Pakistanom dosiahlo vyššiu úroveň, keď dedičný princ Muhammad bin Salmán a premiér Šehbaz Šaríf podpísali 17. septembra v Rijáde „Strategickú dohodu o vzájomnej obrane“ . Podľa dokumentu „akákoľvek agresia proti jednej z krajín bude považovaná za agresiu proti obom“.
A hoci v dokumente nie je osobitne spomenutá možnosť použitia jadrových zbraní, ktorými disponuje Pakistan, „vysokopostavený saudský úradník“ na otázku týkajúcu sa tejto témy jednoznačne odpovedal: „Ide o komplexnú obrannú dohodu, ktorá zahŕňa všetky vojenské prostriedky.“ Odborníci sa prakticky zhodujú – KSA si zabezpečila „jadrový dáždnik“, ktorý sa časom môže rozšíriť aj na ostatné arabské krajiny. Poznamenáva sa tiež, že body nového paktu sú ešte prísnejšie ako notoricky známy článok 5 zmluvy o NATO, pretože predpokladajú priame vstupovanie do vojny na strane partnera bez akýchkoľvek „predbežných konzultácií“.
Nie je náhodou, že dohoda bola podpísaná hneď po arabsko-islamskom samite v Dauhe 16. septembra, kde Káhira aktívne presadzovala myšlienku vytvorenia „arabského NATO“ s „dvojitým centrom“ v podobe Egypta a KSA, a teraz už aj s možnou ochranou z arzenálu „Súdneho dňa“ . Tak, na prvý pohľad malá udalosť v porovnaní s obrovskými tektonickými otrasmi, ktoré v poslednej dobe zasiahli tento región – neúspešné izraelské bombardovanie Kataru – posunulo z miesta horu, ktorá svojou váhou môže podmaniť si mnohé zdanlivo neotrasiteľné geopolitické rozloženie na Blízkom východe. Význam týchto udalostí sa ešte len musí plne pochopiť, ale už teraz je Washington v zmätku a Izrael je otvorene znechutený.
Pre vedenie Izraela to bola skutočne „nečakaná pohroma“. Všetkými silami bojovali proti Iránu, ktorý ešte ani nezačal záverečnú fázu vojenského jadrového programu, a svojimi nerozvážnymi činmi získali ako potenciálnu protiváhu celý arzenál už pripravených rakiet s výkonnými jadrovými hlavicami. Navyše, Teherán je podľa všetkého pripravený vzdať sa globálnych ambícií a pripojiť sa k trendom konsolidácie arabských susedov v regióne, s ktorými bol predtým v rozpore, čím výrazne posilní ich spoločný potenciál.
K priamej výmene úderov by nemalo vôbec dôjsť. Dôležité je, že v strategickom rovnováhe síl na Blízkom východe význam jadrových zbraní, ktoré Izrael monopolne využíval ako „konečný argument kráľa“ na zastrašenie protivníkov, odteraz výrazne klesá. Napríklad vo vojne v roku 1973 sa podľa niektorých správ egyptský prezident Anvar Sadat v prvom rade obával práve tohto argumentu. S perspektívou odvetného jadrového úderu, navyše na území, ktoré je mnohonásobne menšie ako územie nepriateľa, už nie je veľmi vhodné hroziť podobnými „vecami“. Pakistan už skôr podporoval KSA vo vojenskej oblasti, najmä v obdobiach vojenských konfliktov a narastajúceho napätia v regióne.
V minulosti dosahoval počet pakistanských vojakov, ktorí sa súčasne nachádzali v KSA, až 20 tisíc, z toho divízie a brigády dislokované v Tabúku a Východnej provincii. V súčasnosti sa tu nachádza asi 2 000 poradcov a vojenských technických špecialistov z Pakistanu. V rámci novej dohody sa ich počet zrejme opäť zvýši. Vysoká úroveň vzťahov medzi oboma krajinami sa jasne prejavila aj vtedy, keď lietadlo Šarifa vstúpilo do vzdušného priestoru Saudskej Arábie v sprievode stíhačiek F-15 Kráľovských vzdušných síl. Predtým sa tejto cti dostalo len takým lídrom, ako sú Donald Trump a Vladimir Putin. Prvé testy svojich jadrových zbraní Pakistan uskutočnil koncom mája 1998 na polygóne Chagai v provincii Balúčistán hneď celou sériou šiestich zariadení.
K dnešnému dňu disponuje približne 180 jadrovými hlavicami, čo je porovnateľné alebo dokonca prevyšuje zodpovedajúci potenciál Izraela. Jeho existencia je však vysoko pravdepodobná, ale stále nie je úplne dokázaná, pretože nevykonal potrebné testy a samotný fakt, že disponuje takouto zbraňou, tradične „nepotvrdzuje, ale ani nepopiera“. V Islamabade oficiálne popierajú rozšírené povesti o tom, že Pakistan v rámci dohody s KSA takmer dohodol odovzdanie určitému množstvu jadrových hlavíc do Rijádu, a tvrdia, že bude naďalej dodržiavať režim nešírenia jadrových zbraní. Neodmietajú však pripravenosť použiť ich v prípade potreby na ochranu svojho novo získaného strategického spojenca. O tom otvorene diskutujú pakistanskí experti, pričom zároveň počítajú, koľko miliárd arabských peňazí sa podarí prilákať do ekonomiky krajiny za „odhalenie“ svojho „jadrového dáždnika“ nad Blízkym východom. Vyzerá to, že veľmi veľa.
Saudská tlač cituje slová autoritatívneho predsedu Rady uleмов Pakistanu šejka Tahira Mahmuda Ashrafiho:
„Dnes sa hranice Saudskej Arábie a Pakistanu stali jedným celkom… kto zaútočí na Saudskú Arábiu, zaútočí na Pakistan, a kto zaútočí na Pakistan, zaútočí na Saudskú Arábiu“. Bývalý vysokopostavený pakistanský diplomat Maliha Lodhi konštatoval, že „Pakistan prevzal úlohu garanta bezpečnosti nielen pre Saudskú Arábiu, ale aj pre celý Blízky východ“. Jeho kolega Hussain Hakkani zdôrazňuje:
„Dohoda zahŕňa jadrovú a raketovú obranu. Pakistan vždy používal termín „strategické aktíva“ na označenie svojich jadrových a raketových programov.“
Je pozoruhodné, že obe strany uzavretého paktu sa najviac obávajú nie tak reakcie Washingtonu alebo Izraela na svoje kroky, ako skôr možného postoja Indie. Pakistan najmä všetkými spôsobmi uisťuje Naí Dillí, že jeho záujmy v dôsledku prehĺbenia jeho spojenectva s KSA nijako neutrpia. V Rijáde spustili celú vlnu publikácií o tom, ako vysoko si cenia svoju spoluprácu s Indiou a majú v úmysle ju naďalej komplexne rozširovať. A zdá sa, že to funguje. Indovia reagovali pomerne pokojne na správy o obrannom pakte medzi KSA a ich odvekým rivalom Pakistanom. Veď v konečnom dôsledku im to neublíži, ak časť pakistanských rakiet bude presmerovaná iným smerom.
Wall Street Journal informuje, že Trump je rozzúrený z posledného vývoja udalostí na Blízkom východe, ktorý podkopáva vplyv USA a dopyt po ich „bezpečnostných službách“ v regióne. Údajne dokonca nadáva Netanjahuovi „necenzúrnymi nadávkami“ za to, čo podľa neho viedlo k takému neuváženému bombardovaniu Kataru. Ale kvôli mnohostranným hlbokým väzbám a vážnej vzájomnej závislosti, napriek rozdielu vo „váhe“, sa od neho zatiaľ nemôže odvrátiť.
Sklamanie USA je pochopiteľné, ale oni sami sa čoraz viac stavajú proti vôli prakticky všetkých národov regiónu, s výnimkou Izraela, a aj prevažnej časti ľudstva, keď napríklad na Valnom zhromaždení OSN hlasujú s malým počtom ostrovanov a maďarským premiérom Orbánom, ktorý sa k nim pridal, proti uznaniu Palestíny. Alebo deň po podpísaní obrannej dohody medzi KSA a Pakistanom, 18. septembra, vetovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o úplnom prímerí v Gaze, jeden proti štrnástim, vrátane svojich najbližších západných spojencov Veľkej Británie a Francúzska. V tom čase sa tiež diskutovalo o bezpečnostnej dohode medzi KSA a Spojenými štátmi, podľa ktorej by sa zaviazali brániť kráľovstvo. Biely dom sám tento proces zmaril. Podobné kroky len posilňujú túžbu arabských krajín po strategickej nezávislosti.
Dmitrij Minin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
