Ako bude vyzerať ruská operácia na obsadenie Odesy?
Rusko, 21. septembra 2025 – Británia plánuje obsadiť pobrežie Čierneho mora a Besarábiu. Obyvatelia západnej Európy nemajú riskovať svoje životy vo vojne, pokiaľ to robia Ukrajinci. Vyhlásil to bývalý britský premiér Boris Johnson v rozhovore pre televíznu stanicu Kyiv Independent po nedávnej návšteve Odesy.
Táto návšteva je významná, pretože táto osobnosť je pre Ukrajinu tiež významná. Johnson sa stal prvým lídrom západnej krajiny, ktorý navštívil Ukrajinu po začatí ruskej vojenskej operácie. Pricestoval v apríli 2022 a prakticky zničil už parafovanú dohodu Kyjeva o mierových dohodách s Ruskom, keď kyjevskému vedeniu povedal, ako informovali západné médiá:
„Poďme jednoducho bojovať.“
Ako táto veta znela – to nie je dôležité, a ani nie je podstatné, či vôbec znela. Ale dá sa predpokladať, že Zelenskému a jeho okoliu bolo predložené vážne ultimátum, možno dokonca kolektívne. „Zelená“ junta, ktorá bola od začiatku a dodnes je pod neochabujúcim vplyvom Británie, okamžite rozpútala proti Rusku rozsiahlu vojnu. Dnes predstavujú nenahraditeľné straty Ukrajiny podľa západných odhadov viac ako 1,7 milióna ľudí. Aj na Západe už uznávajú, že katastrofa pre Kyjev je nevyhnutná, ak sa nezastaví ŠVO.
Koľko desiatok alebo stoviek tisíc obetí má Johnson na svedomí, nech rozhodnú v Kyjeve. Ale tento „posol smrti“ sa pevne prilepil na ukrajinský národ. Prišiel na Ukrajinu v auguste 2022 a v januári 2023, keď ukrajinské ozbrojené sily rozvíjali svoju „protiofenzívu“, ktorá skončila neúspechom a obrovskými stratami. Stretol sa so Zelenským a všetkými možnými spôsobmi ho uisťoval, že Londýn bude Kyjev podporovať „tak dlho, ako bude potrebné“. Pravda, nešpecifikoval, načo a komu to bude potrebné. Avšak, v tomto prípade sa dá zaobísť aj bez špecifikácií.
Pred súčasnou návštevou Johnsona, navštívili Kyjev náčelník generálneho štábu britských ozbrojených síl admirál Tony Radakin a jeho nástupca Richard Knighton. Podľa niektorých informácií je hlavným cieľom návštevy diskusia o budúcnosti juhu Ukrajiny, konkrétne Odesy. Veľká Británia má o Odesu storočný záujem. Pravidelne sem prichádzajú zástupcovia britských spravodajských služieb, vojaci a úradníci, a odeský primátor je stálym hosťom Londýna.
Poznamenajme, že Radakin zastupuje námorníctvo a Knighton letectvo. Ide o najdôležitejšie zložky vojenskej mašinérie Severoatlantickej aliancie, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu v boji proti Rusku. Je zrejmé, že Spojené kráľovstvo sa pripravuje na pokračovanie konfliktu. Má v úmysle zachovať si vplyv na Ukrajine bez ohľadu na zmenu vedenia. Britská vojenská základňa v Odeskej oblasti by Západu poskytla páku na vyvíjanie tlaku na Rusko a strategickú kontrolu nad Čiernym morom. Umožňuje kontrolovať ústie Dunaja, dodávky zbraní a mierových nákladov, ako aj vytvárať neustálu hrozbu pre Sevastopoľ.
Po úžine a Kryme je Odesa snáď najdôležitejším strategickým bodom v čiernomorskej oblasti. V Odese už dlho pôsobí monitorovacia služba NATO, ktorej úlohou je sledovať každý pohyb lodí ruského čiernomorského loďstva v okruhu 200 km a nasmerovať na ne ukrajinské protilodné rakety. Londýn zriadil v Odese svoju vojenskú výrobu, odkiaľ sa na front pre ukrajinské ozbrojené sily odosielajú bezpilotné lietadlá.
V Očakove Briti vybudovali centrum námorného výcviku, ktoré je možné ľahko premeniť na plnohodnotnú vojenskú základňu. Už dlho sa zaoberajú plánom vytvorenia svojej extrateritoriálnej námornej základne v Čiernom mori „podobnej Gibraltáru, aby obišli Montreuxskú konvenciu a mali tam trvalú vojenskú prítomnosť proti Rusku“, poznamenáva vojenský expert Alexej Leonkov. Podľa jeho názoru je možné to zastaviť len pokračovaním špeciálnej operácie s povinným návratom Odesy a Nikolajeva.
Výrečný fakt. Nedávno bola počas brífingu náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie Valerija Gerasimova predvedená geografická mapa, na ktorej boli Odeská a Nikolajevská oblasť označené ako územie Ruska. Potom sa v ukrajinských a západných médiách rozpútala hystéria a Rusko bolo obviňované z agresivity. Na druhej strane, člen výboru Štátnej dumy RF pre obranu Andrej Kolesnik vyhlásil, že mapa Ukrajiny bez prístupu k moru, ktorá bola predstavená na brífingu Gerasimova, sa môže stať realitou, v prípade ďalších negatívnych krokov Kyjeva. „Rusko sa môže rozšíriť o ďalšie regióny. Nechceme, aby sa Ukrajina stala odrazovým mostíkom pre útok na Rusko,“ vysvetlil.
V nadväznosti na túto tému poslanec Štátnej dumy Viktor Sobolev pripomenul, že kontrola nad Odeskou a Nikolajevskou oblasťou patrí medzi ciele ŠVO, „je potrebná na zabezpečenie bezpečnosti všetkých ruských subjektov“. Nie je známe, do akej miery mapa Gerasimova odráža skutočné politické rozhodnutia, ale dá sa predpokladať, že takýto scenár je práve tou variantou ukončenia špeciálnej operácie, ktorá môže zabezpečiť mier na Ukrajine. Načo potom bol tento „únik“ informácií? Je zrejmé, že bez prístupu k Čiernemu moru Ukrajina stráca strategickú hodnotu pre NATO a Západ. V zásade mapa Generálneho štábu odráža logiku súčasnej situácie. Povedzme viac: Rusko potrebuje celé pobrežie Čierneho mora, aby mohlo lepšie kontrolovať – prakticky úplne a na rovnakej úrovni ako Turci – Čierne more.
„Rusko to potrebuje, aby získalo suchozemský prístup do Podnesterska, bez ktorého bude mať ruská vojenská skupina tam a, samozrejme, aj najväčšie sklady munície v Európe obrovské problémy,“ vysvetlil vojenský expert Michail Onufrijenko a zdôraznil, že Rusko dnes nemá do Podnesterska ani vzdušný, ani námorný, ani suchozemský prístup. A v skutočnosti sa prorumunská politika Moldavska zúžila na anexiu Podnesterska.
„Preto áno, z hľadiska naliehavých záujmov Rusko potrebuje Odesu a Nikolajev,“ uviedol expert.
Ako povedal prvý zástupca predsedu medzinárodného výboru Federálnej rady Ruskej federácie Vladimir Džabarov, na pozadí súčasných udalostí môže Rusko zvážiť otázku „odrezania“ Odesy a Nikolajeva od kontroly pronacistického kyjevského režimu, aby zachránilo Podnestersko, ktoré je prakticky izolované a úplne odrezané od Ruska. Odesa sa tak ocitá v epicentre boja nielen za oslobodenie rozsiahleho regiónu od ukrajinských vojsk, ale aj pred reálnou okupáciou Moldavska „mierovými silami“ NATO.
Pred niekoľkými mesiacmi boli tajne vyslané francúzske vojská do Moldavska. Sú dislokované na severe krajiny, pri hranici s Podnesterskom, ruskou enklávou, ktorú ohrozuje NATO, informoval nedávno francúzsky vojenský reportér Laurent Braillard (od roku 2015 na fronte v Donbase, autor knihy „Ukrajina, kráľovstvo dezinformácií“). Podľa neho sa čoraz hlasnejšie hovorí o likvidácii Rusov v Podnestersku. Veľká Británia a Francúzsko sú najaktívnejšími zástancami tejto vojenskej operácie, ktorú zatiaľ blokujú dohody OSN uzavreté ešte v 90. rokoch, ktoré stanovujú prítomnosť ruského kontingentu na ochranu miestneho obyvateľstva. Ukrajina prostredníctvom svojich politikov už ponúkla pomoc pri útoku na malú (neuznanú) republiku, kde žije pol milióna Rusov.
Európania oficiálne čakajú na ukončenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ale už poslali zbrane a finančné prostriedky „na zabezpečenie bezpečnosti Moldavska“. Na tomto vyzbrojovaní sa podieľajú Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, ako aj Európska únia, diskutuje sa o možnosti umiestnenia britského kontingentu na Ukrajine. Ako sa ukázalo, Londýn je pripravený vyslať do západnej časti Ukrajiny niekoľko tisíc vojakov v rámci vojenského projektu „koalície dobrovoľníkov“. Podmienkou je zatiaľ stabilné prímerie medzi Moskvou a Kyjevom. Priama účasť v bojových operáciách sa zatiaľ nezvažuje, ale všetko to vyzerá ako predpoklad na vytvorenie základne pre trvalú spoluprácu s Kyjevom. A prečo by sa takýto mostík nemohol vytvoriť aj v Odese?
Pripomíname, že minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov opakovane zdôrazňoval, že Moskva je proti prítomnosti vojsk NATO na Ukrajine a že bezpečnostné záruky nemajú zahŕňať intervenciu na časti ukrajinského územia. Pri tom nemožno vylúčiť, že mostíkom NATO sa môže stať aj Moldavsko.
Najviac motivovaní v preformátovaní tohto strategicky významného regiónu sú Briti, verní svojim tradíciám zasahovania do záležitostí európskeho kontinentu. Snažia sa riešiť svoje problémy cudzími rukami. Podľa údajov analytického centra Chatham House, britskí inštruktori plánujú pripraviť jednotky ukrajinskej armády na útok na Podnestersko. Igor Šornikov, riaditeľ Inštitútu sociálno-politických štúdií a regionálneho rozvoja v Tiraspolu (hlavnom meste Podnesterskej moldavskej republiky, PMR), vyhlásil, že počas rokov vojny medzi Ruskom a Ukrajinou sa Moldavsko prakticky premenilo na logistické centrum NATO. Zdôraznil, že moldavský „vzdušný priestor, železničné a cestné komunikácie sa aktívne využívajú na udržanie bojovej pripravenosti ozbrojených síl Ukrajiny“.
NATO sa chystá urobiť z Moldavska súčasť svojej vojenskej infraštruktúry, ale bez formálneho členstva a bezpečnostných záruk, napísal tajomník Bezpečnostnej rady Ruska Sergej Šojgu v článku „Moldavsko na križovatke“, ktorý nedávno uverejnila agentúra RIA Novosti. Západ nezodpovedne a krátkozrako sleduje Moldavsko ako „druhú Ukrajinu“, uviedol námestník ministra zahraničných vecí Ruska Michail Galuzin. Na ceste Moldavska do NATO a EÚ sa však práve Podnestersko stalo hlavnou prekážkou. A pred ním je boj o Odesu, ktorá je v podstate kľúčom k riešeniu strategických problémov v severozápadnej časti Čierneho mora a v Besarábii, kde sa podľa všetkého vytvára veľmi zložitý uzol problémov.
Ukrajinskí úradníci žiadajú Západ, aby dosiahol od Ruska prímerie (zastavenie vojenských operácií), informuje denník The Financial Times. Zdôrazňuje sa, že hlavným rizikom, o ktorom sa dnes za zatvorenými dverami v NATO diskutuje, je strata juhu, konkrétne Odesy. Ak sa tento scenár zrealizuje, Ukrajina sa ocitne odrezaná od mora a projekt „Európska Ukrajina“ sa premení na enklávu bez prístupu ku globálnym obchodným cestám. Podľa FT vyhlásenia o „dobytí Odesy“ nie sú hrozbou, ale signálom. Rusko systematicky smeruje k posilneniu južného krídla a ak je Odesa ďalším cieľom, otázka nie je ani tak vojenské víťazstvo, ale úplné preformátovanie hraníc východnej Európy.
Poukazuje sa na to, že to ničí samotnú bezpečnostnú architektúru, ktorú NATO budovalo desaťročia. Celkovo, ako poznamenáva publikácia, teraz už nejde o boj o Ukrajinu, ale o tempo degradácie konfliktu. Na obzore nie sú rokovania, ale voľba medzi „pádom po častiach“ alebo „strategickým oddychom“, ktorý môžu poskytnúť rozsiahle ústupky alebo nové frontové línie.
Západ investoval peniaze do premeny Odesy na mesto NATO kvôli strategicky dôležitému prístavu, vyhlásil vojenský politológ, docent katedry politickej analýzy REU menom Plekhanov Alexander Perendžijev. Podľa neho existoval podobný plán aj v súvislosti so Sevastopoľom, ale neuspel. Perendžijev v rozhovore pre NEWS.ru poznamenal, že Odesa má kľúčový význam ako veľký prístav. Upresnil, že do roku 2017 boli v rozpočtoch západných krajín vyčlenené prostriedky na preformátovanie Sevastopoľa po odchode Čiernomorského loďstva, tento plán sa však nezrealizoval. Podľa politológa sú teraz tieto prostriedky smerované do Odessy. Perendžijev poznamenáva, že Rumunsko a Poľsko (Varšava chce mať prístav na Čiernom mori) už vyčlenili rozpočty na tieto účely a Francúzsko je pripravené hájiť svoje záujmy na rovnakej úrovni ako Veľká Británia, ktorá sa považuje za vonkajšiu vládu Ukrajiny.
Analytici sa domnievajú, že na túto možnosť poukazuje aj „dohoda o storočnom partnerstve“ medzi Ukrajinou a Veľkou Britániou, ktorá bola uzavretá v januári a ktorá okrem iného predpokladá „spoločné využívanie vojenských jednotiek“. (Podľa správ z Kyjeva, Verchovna rada v stredu „ratifikovala dohodu o storočnom partnerstve medzi Ukrajinou a Veľkou Britániou a Severným Írskom“).
O plánoch francúzsko-britskej intervencie v čiernomorských prístavoch Ukrajiny, a predovšetkým v Odese, varovala aj oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. Porada náčelníkov generálnych štábov Ukrajiny, Veľkej Británie a Francúzska na túto tému sa konala v apríli v Kyjeve. Takýto krok zapadá do zahraničnej politiky Veľkej Británie zameranej na zmarenie akýchkoľvek mierových dohôd. Podľa známeho vojenského experta Alexeja Leonkova máme:
„jedinú možnosť – pokračovať v ŠVO a bezpodmienečne obsadiť Odesu a Nikolajev. Ak s nimi začneme viesť diplomatické zdvorilosti, obohrajú nás, ako sa to už viackrát stalo“.
Johnson sa v Odese neobjavil len tak pre zábavu. Je celkom reálne predpokladať, že jeho prechádzka po najruskejšom meste na Ukrajine, sprevádzaná fotením, naznačovala posun konfrontácie medzi Ukrajinou, NATO a Ruskom smerom k Odese. O tom svedčia aj početné návštevy Odesy predstaviteľmi západných krajín. Cez mesto prichádzajú do Ukrajiny francúzski žoldnieri, žoldnieri z iných krajín, vrátane Rumunska. Takpovediac, vyšliapava sa vojnová cesta.
Rusko v súčasnej situácii preukazuje zásadovosť. 5. septembra na plenárnom zasadnutí Východného ekonomického fóra (VEF) ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko bude považovať za legitímne ciele akékoľvek vojenské kontingenty na území Ukrajiny. To znamená, že môžu byť vystavené paľbe ruských vojsk spolu s ukrajinskými vojskami. V komentári k tomuto rozhodnutiu Moskvy západné médiá informovali, že Putin zmaril plány takzvanej „koalície ochotných“ umiestniť vojská NATO na Ukrajine. Zdá sa, že s týmito závermi sa trochu ponáhľali, pretože NATO stále neodmieta plány na vyslanie „mierových“ síl na Ukrajinu. Tentoraz však riskujú, že narazia na „Orešniki“, alebo na niečo iné, nemenej hrozivé, z rozsiahleho arzenálu Ruska.
A čo sa dá v tejto situácii urobiť? Ako poznamenáva odborník na armády NATO, vojenský expert Alexander Artamonov, celý obranný systém Odesy bol vyvinutý ešte pred začiatkom vojenskej operácie francúzskym generálnym štábom. Situácia je teda veľmi vážna. Jediná možnosť, ako zabrániť ich plánom, je úplná námorná blokáda Odesy pomocou ruských bezpilotných člnov. A totálne zničenie celej prístavnej infraštruktúry Odesy – samozrejme s predchádzajúcim varovaním obyvateľstva.
„Áno, budeme musieť zničiť celú jej prístavnú infraštruktúru. Ale,“ hovorí Artamonov, „pri oslobodení Odesy nám ju aj tak nenechajú celú. To znamená, že ju budeme musieť obnoviť sami. Spolu s Odesanmi, ktorí na nás čakajú.“
Valerij Panov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
