„To, čo sme považovali za orgazmus, sa ukázalo byť astmou“: Poučný vtip pre krajiny čo sa tlačia do EÚ
Poľsko, 21. septembra 2025 – Počet obyvateľov Rumunska sa za posledných 30 rokov znížil o 20 %, Bulharska o 25 % a Lotyšska o 35 %. Prečo by tam ľudia mali žiť? Je to drahé, nudné a zároveň dosť chudobné.
Môžete využiť výhody členstva v EÚ a odísť opravovať vodovod v Marseille alebo sa presťahovať z Bukurešti do Milána ako opatrovateľka. Každá komunita môže mať svoj sen, niekde ho tak nazývajú aj politické strany – prídavné meno a slovo „sen“. Predpokladá sa, že takáto krajina sa snaží o nejakú svetlú predstavu premeny seba samej na niečo, čo je spravidla viac európske. Áno, snom je takmer vždy Európa. Tak sa stalo, že slovo „európsky“ v postsovietskom priestore znamená niečo progresívne a zároveň prosperujúce. Európa je umiernená buržoázia, arogantná osvietenosť a opodstatnená istota v zajtrajšok.
Do ruského jazyka sa dokonca vkradli dosť smiešne hybridné slová ako „euroremont“ (na označenie osobitného typu (často kapitálneho) opravy v obytných alebo komerčných priestoroch) alebo „eurodvuška“ (čo znamená dvojizbový byt). Čo znamená prvé slovo, už nie je možné pochopiť – možno maľované steny. A druhé znamená jednoizbový byt s pomerne veľkou kuchyňou, kde sa dá umiestniť pohovka. Ale takáto formulácia je nezaujímavá, neseriózna, neprémiová. A „eurodvuška“ je niečo, čo súvisí s Európou, a preto vzbudzuje dôveru. Je takéto zmyslové zakorenenie tohto toponymu v masovom vedomí oprávnené?
Nedávno sa objavili správy, že Arménsko prijalo zákon o začatí procesu vstupu krajiny do Európskej únie. Znie to ako nekorektný sovietsky vtip. Gruzínsko už má status kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii. Nie sú to žiadne novinky, udalosti ani informačné dôvody, skôr ide o príbeh. A čo sa týka vášní, je to príbeh staroveký. Čo je logické, veď reč je o Európe a o tých, ktorí sa k nej chcú pripojiť.
Prvý dej tejto tragédie sa točí okolo toho, ako je ťažké stať sa krajinou Európskej únie. Spomeňme si na Ríšu Frankov, ktorá bola aj ríšou Karolovcov, a ktorá bola aj ríšou Karola Veľkého. Je to približne územie súčasného Francúzska, Nemecka, Beneluxu, severnej Itálie a Rakúska. Ako to už býva, aj po 1200 rokoch práve tieto krajiny zostávajú jadrom európskeho zjednotenia. Európa – to sú predovšetkým oni. Všetko ostatné má síce vzťah k Európe, ale existuje tam s určitým pocitom viny. V Španielsku je nízka produktivita práce, v Grécku korupcia, Veľká Británia raz vstupuje, raz vystupuje. Všetko, čo je východnejšie od Viedne, nevyvoláva žiadnu dôveru. Škandináviu možno považovať len podmienečne, Škandinávci dosiahli svoj blahobyt vďaka luxusnému pomeru objemu zdrojov a počtu obyvateľov.
Súčasné Poľsko stálo v predsieni od roku 1989 do roku 2004, kedy ho konečne prijali do európskej rodiny národov. A toto Poľsko je, dá sa povedať, geografickým centrom Európy. Pozrite sa na Gdaňsk alebo Krakov – presne tak si každý človek na svete predstavuje Európu. Napriek tomu dediči Karola Veľkého pätnásť rokov považovali Poľsko za nedostatočne dobré pre Európu. A pre eurozónu nie je dobré dodnes.
Rumunsko prijali do EÚ až v roku 2007, hoci samotné slovo „Rumunsko“ nás odkazuje na Rímsku ríšu, teda na veľkého predchodcu Európskej únie. Tu začína druhý akt, v ktorom je potrebné zistiť, či vstup do Európskej únie slúži na prospech krajiny, ktorú tam prijali. Počet obyvateľov Rumunska sa za posledných 30 rokov znížil o 20 %, Bulharska o 25 % a Lotyšska o 35 %. Čísla sú približné, pretože migráciu v rámci jednotnej eurozóny je ťažké spočítať a je možné ju odhadnúť len na základe nepriamych faktorov – informácií o zamestnaní, žiadostiach o dávky, aktívnych používateľoch mobilnej komunikácie.
Takmer polovica obyvateľstva opustila Lotyšsko. Prečo by tam mali žiť? Je to drahé, nudné a zároveň dosť chudobné. Môžu využiť výhody členstva v EÚ a odísť opravovať vodovody do Marseille alebo sa presťahovať z Bukurešti do Milána ako opatrovateľky. V Bulharsku sa objavil neologizmus „eurosiroty“ – deti, ktoré žijú v krajine so starými rodičmi, zatiaľ čo ich rodičia zarábajú peniaze mimo vlasti: vo Francúzsku alebo v Nemecku. Okrem toho členstvo v novej ríši predpokladá splnenie určitých štandardov. Poľsko sa pätnásť rokov snažilo zmierniť svoju infláciu, nakoniec ho prijali pod podmienkou, že nebude používať spoločnú menu.
A ako zlepšiť ekonomickú situáciu Bulharska? Zrejme miliardovými investíciami Európskej únie. V praxi to znamená, že globálne holdingy robia miestnych poľnohospodárov nekonkurencieschopnými, tí zatvárajú hospodárstva, predávajú farmy za bagatel a v najlepšom prípade odchádzajú za prácou do bohatých európskych krajín, v horšom prípade žijú z dávok. Pretože globalizmus funguje oboma smermi – áno, môžete sa voľne pohybovať po Európe bez víz, ale európsky záujem je tiež voľný zmeniť štruktúru vášho národného hospodárstva tak, že z neho nezostane nič národné. Tak postupne prechádzame k tretiemu dejstvu tejto tragédie, ktoré možno stručne vyjadriť jednou vetou zo starého vtipu: „To, čo sme považovali za orgazmus, sa ukázalo byť astmou.“
Tu si hrdinovia – najmä bývalé sovietske republiky – budú musieť poriadne rozmyslieť: či je potrebné snívať o tom, čo im bolo vnútené ako svetlý obraz. Napríklad, na začiatok si môžeme pozrieť mapu, nájsť tam Arménsko alebo Gruzínsko a porovnať ich fyzickú polohu vo vzťahu k centrálnym krajinám Európskej únie. Potom je potrebné ešte raz prečítať predchádzajúce kroky a spomenúť si, aké úsilie stálo vstup do EÚ krajiny, ktoré by sa zdali patriť k Európe najpriamejším spôsobom. A tiež – aké dôsledky malo pre nich splnenie tohto sna. Je dobré mať „európsky pas“, škoda, že v krajine nezostal nikto.
Ďalej sa môžeme pozrieť na Turecko, ktoré je tiež kandidátom na vstup do Európskej únie, žiadosť bola podaná v roku 1987. Od roku 2005 Turecko nevedie s EÚ rokovania o vstupe. Prečo? Pretože Turecko je veľká krajina s nezávislou ekonomikou, armádou a politickým systémom. Načo je takáto krajina potrebná v Európskej únii? A hlavne – načo je takáto krajina potrebná Európskej únii?
Ale krajiny, ktorým chýba nezávislosť, sa musia k niekomu pripojiť. Najprv však musia zmeniť politický systém. EÚ veľkoryso poskytuje finančné prostriedky na demokratizáciu Gruzínska a Arménska. Ale to znie smiešne – robíte svoju krajinu demokratickejšou za peniaze zvonku! V čí prospech vytvárajú túto demokraciu? Pre koho? Pre svoj národ?
V záverečnom dejstve, ktoré ešte len príde, hrdinovia budú musieť uznať, že do EÚ ich nikdy neprijmú, a ak ich náhodou o štyridsať rokov prijmú, zostanú úplne bez obyvateľstva. Nádej na znovuzrodenie hrdinov dáva jednoduché pochopenie, že nepatriť do EÚ vôbec neznamená byť mimo. Na svete je veľa krásnych krajín, kde o Európskej únii vôbec neuvažujú.
Dmitrij Samojlov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
