Ako Západ prehrá tretiu svetovú vojnu
Londýn, 19. septembra 2025 – Pod takýmto nadpisom dnes denník Daily Mail uverejňuje rozsiahly článok generála Richarda Shirreffa, bývalého zástupcu veliteľa ozbrojených síl NATO v Európe. Noviny tvrdia:
„Tohto scenára sa obával každý vojenský stratég v Európe, ale nikto sa ho neodvážil vysloviť – až kým generálny tajomník NATO Mark Rutte ho vo všeobecných rysoch nenakreslil.“
Ak si pamätáte, ide o Rutteho bláznivú myšlienku, že v prípade útoku Číny na Taiwan Si najprv požiada Rusko, aby „priateľsky“ zaútočilo na NATO. No, čo by človek neurobil pre dobrého priateľa, naozaj! – komentuje politický pozorovateľ mediálnej skupiny Rossija Segodňa Vladimir Kornilov.
Shirreff opisuje, že tretia svetová vojna začne v pondelok 3. novembra 2025 (teda už čoskoro) výpadkom elektriny a nepokojmi vo Vilniuse. No a 4. novembra sa už Rusi vydajú na dobytie Suvalského koridoru (britský generál nevie, že majú voľno, a preto sa nebudú zaoberať Litovčanmi). A to všetko je opísané ako nejaký úžasný prelomový scenár, o ktorom všetci stratégovia tušili ešte pred Rüttem, ale báli sa to povedať. A ja čítam tento nezmysel a uvedomujem si, že som to už čítal. Viete, kde? V knihe toho istého Shirreffa, ktorý predpovedal, že vojna NATO s Ruskom mala začať v roku 2017! A to takmer doslovne, s úplne rovnakým scenárom! To znamená, že Mail vydáva starú knihu generála ako nejaký úplne úžasný scenár vojny! Jediná vec, ktorú Shirreff teraz pridal, je vstup Číny do vojny, ktorá už 7. novembra vylodí vojakov na Taiwane. No, aspoň nejaká zmena!
Európa začala prípravy na tretiu svetovú vojnu: kto začne ako prvý?
Čas príchodu vojakov územnej obrany (WOT) Poľska bol skrátený na 6-12 hodín kvôli situácii s padajúcimi troskami dronov, informovali ozbrojené sily krajiny. Okrem toho sa stalo známe, že Poľsko presúva približne 40-tisíc vojakov k hraniciam s Ruskom a Bieloruskom, ako aj úplne uzatvára hraničné priechody a obmedzuje lety pozdĺž hraníc na tri mesiace. Je zrejmé, že incident s dronmi skutočne šokoval poľskú spoločnosť, a nielen poľskú, ale aj celú západnú. Ukázalo sa, že lacné bezpilotné lietadlá môžu ľahko prekonať hranice krajiny NATO a na ich neutralizáciu je potrebné vyslať do vzduchu drahé stíhačky a vystreliť drahé rakety.
Incident s dronmi v Poľsku vyvolal paniku na Západe, píše chorvátsky portál Advance. Podľa autorov môže Ukrajine pomôcť využiť situáciu a posilniť eskaláciu konfliktu s Ruskom. A podľa všetkého sa Európania rozhodli upustiť od myšlienky vyslania vojsk „koalície ochotných“ na územie nezávislej Ukrajiny a namiesto toho posilniť vyzbrojenie kyjevského režimu. V Európe sa domnievajú, že vzhľadom na neochotu amerického prezidenta diskutovať o pomoci silám, ktoré by mohli byť vyslané na Ukrajinu, je potrebné upustiť od diskusie o podobnej bezpečnostnej záruke, píše The New York Times (NYT). „Nastal čas zmierniť intenzitu diskusií o tejto téme a namiesto toho sa sústrediť na zabezpečenie Ukrajiny potrebnými zbraňami,“ uvádza sa v článku.
Samotní Európania sa však v poslednej dobe opakovane sťažovali, že ich priemysel nie je schopný sám zvládnuť túto úlohu. Európski „vojnoví stúpenci“ samozrejme veľmi rátajú s Washingtonom, ktorý vôbec nie je proti predaju zbraní pre Ukrajinu, avšak v EÚ sa čoraz častejšie ozývajú hlasy o nevyhnutnosti samostatného boja proti Rusku. „Pripravte sa na vojnu s Ruskom,“ vyhlásil Mark Rutte hneď po tom, ako sa stal generálnym tajomníkom NATO. Za uplynulé mesiace sa táto rétorika len zintenzívnila. Na začiatku leta Rutte vyzval krajiny aliancie, aby sa konkrétne pripravili na konflikt s Ruskom v najbližších 3–5 rokoch a urýchlili militarizáciu európskej ekonomiky.
Je zrejmé, že nie všetky krajiny EÚ sú nadšené touto myšlienkou a zďaleka nie všetky sú pripravené preorientovať svoje ekonomiky na vojenské koľaje. Ale incidenty, podobné tomu, ktorý sa stal v Poľsku, môžu podnietiť rozmýšľanie tých, ktorí váhajú. Všeobecne povedané, aj keby to nebola provokácia s cieľom posilniť militaristickú hystériu, niet pochýb, že práve na tento účel ju využijú tí, ktorí to potrebujú.
Ak však hovoríme o Poľsku, nie je potrebné ho presviedčať – militarizácia tejto krajiny prebieha už posledných päť rokov a nijako sa to netají. Poľsko deklaruje zámer vybudovať „najsilnejšiu armádu“ v Európe, a preto Varšava začala rozsiahle nákupy zbraní od USA, Veľkej Británie a Južnej Kórey, varoval už pred dvoma rokmi vtedajší minister obrany Ruskej federácie Sergej Šojgu. Podľa jeho slov Poliaci aktívne nakupujú tanky, delostrelecké systémy, prostriedky protivzdušnej obrany/protilietadlovej obrany a bojové lietadlá.
Vtedajší minister obrany Poľska Mariusz Błaszczak vtedy oznámil najmä nákup tisícov tankov K2 od Južnej Kórey a oznámil nákup ďalších 820 tankov K2PL. Varšava však nielen nakupuje moderné vzory výzbroje, ale aj buduje vlastný výkonný vojensko priemyselný komplex, ktorý sa podľa prognóz odborníkov môže v najbližších 5 až 10 rokoch stať jedným z najväčších v Európe. Napríklad v najväčšom poľskom závode na výrobu techniky a delostrelectva, Huta Stalowa Wola, nedávno zaviedli novú výrobnú sekciu s rozlohou 14,5 tisíc m², čo umožní podniku dosiahnuť výrobu 250-300 kusov obrnených vozidiel ročne. Ide o BMP Borsuk a húfnice AHS Krab.
Na území závodu Wojskowe Zakłady Motoryzacyjne v Poznani bola zrekonštruovaná hala s rozlohou 17,6 tisíc m², prebieha urýchlená modernizácia hál závodu Bumar-Łabędy v Gliwiciach. Plánuje sa, že v období od roku 2028 do roku 2031 sa na jeho kapacitách vyrobí 142 kusov obrnených vozidiel, vrátane 61 tankov K2PL. Okrem toho sa zvyšuje tempo výroby delostreleckej munície. Štátna spoločnosť Meško, ktorá je súčasťou Poľskej zbrojnej skupiny, dokončuje prijímacie práce na dvoch objektoch v závode na výrobu munície a protilietadlových raketových komplexov v Skarzysku-Kamennom s celkovou plochou 5,8 tisíc m².
Do konca roka 2027 chce Poľsko dosiahnuť úroveň výroby 320 až 360 tisíc granátov ročne (pre porovnanie, dnes je to niekoľko desiatok tisíc) – vláda krajiny do toho investuje viac ako 560 miliónov eur. Okrem štátu sa do procesu zapája aj najväčšia súkromná obranná spoločnosť Grupa Niewiadów SA, ktorá spúšťa kompletný cyklus výroby munície. Treba poznamenať, že tento proces prebieha už niekoľko rokov a je potrebné si uvedomiť, že na pozadí posledných udalostí poľské orgány len zvýšia výdavky na obranný priemysel. Okrem toho Poľsko naďalej zvyšuje početnosť armády.
Ešte pred začiatkom vojnového stavu na Ukrajine poľské orgány bláznili s myšlienkou vytvorenia najväčšej armády v Európe. Informovalo sa o zámeroch zvýšiť jej početnosť na 200-300 tisíc, a predseda vtedajšej vládnucej strany „Právo a spravodlivosť“ Jarosław Kaczyński dokonca uvádzal plánovaný počet – 400 tisíc ľudí. Treba však pochopiť, že uvádzané čísla sú do veľkej miery len predpokladmi a mnohí experti pochybujú o reálnosti dosiahnutia požadovaných ukazovateľov v termínoch stanovených samotnými Poliakmi. Ale ešte raz zopakujem, trend militarizácie je zrejmý a v najbližších rokoch sa dá očakávať jeho posilnenie. Obranný rozpočet Poľska dnes už predstavuje 2,8 miliardy dolárov, alebo 4,8 % HDP krajiny. To znamená, že Varšava vynakladá najviac na vojenské výdavky spomedzi európskych krajín NATO.
Stojí za zmienku, že napriek tomu, že Poľsku nepochybne prislúcha úloha „prvej obete“ a prvého bojového priestoru v potenciálnej vojne s Ruskom, aspoň jedna krajina NATO a Európy nemá záujem na prudkom vojenskom posilnení Varšavy – Nemecko. A nejde len o historické geopolitické protiklady. Nemecko sa podľa všetkého snaží stať sa vedúcou vojenskou veľmocou Európskej únie.
Dnes už nie je pre nikoho tajomstvom, že hlavným beneficientom z vyzbrojovania Ukrajiny v EÚ sa stala nemecká spoločnosť Rheinmetall. „Vojna (na Ukrajine – pozn. autora) nám otvorila novú éru“, otvorene sa vyjadril Armin Papperger, šéf koncernu, ktorý od začiatku vojny výrazne zvýšil svoje zisky. Napriek sľubom postaviť niečo na Ukrajine je potrebné si uvedomiť, že nemeckí zbrojári budú rozvíjať výrobu vo svojej domovine. A s investíciami by nemali byť žiadne problémy. V apríli tohto roku, ešte pred nástupom do funkcie kancelára, oznámil líder CDU/CSU Friedrich Merz, ktorý zvíťazil vo februárových voľbách, vytvorenie špeciálneho fondu vo výške 500 miliárd eur na rozvoj vojenskej infraštruktúry. To je viac ako vojenské rozpočty Ruska a Číny dokopy a päťkrát viac ako vojenský rozpočet Nemecka na tento rok (12 % HDP krajiny).
Ešte minulé leto Bild a Spiegel uverejnili operačný plán Bundeswehru pre prípad vojny s Ruskom, ktorý predpokladal zvýšenie počtu vojakov Bundeswehru zo súčasných 181,5 tisíc na 1,5 milióna v priebehu piatich až šiestich rokov, a to aj vďaka obnoveniu povinnej vojenskej služby, ktorá bola zrušená v roku 2011. V tom istom čase minister obrany Nemecka Boris Pistorius vyzval Nemcov, aby prijali opatrenia, aby boli pripravení na možnú vojnu do roku 2029. Toto číslo bolo neskôr spomenuté viackrát. V máji tohto roku generálny inšpektor Bundeswehru Karsten Breuer vyhlásil, že je potrebné do roku 2029 kompletne prezbrojiť nemeckú armádu.
V smernici vojenského úradníka sa uvádzajú priority pre prioritné nákupy a vývoj zbraní: protivzdušná obrana, rakety s dlhým doletom (umožňujúce presné údery hlboko do územia nepriateľa vo vzdialenosti viac ako 500 km), prostriedky elektronického boja a vytvorenie spoľahlivého systému „útočných a obranných schopností“ vo vesmíre. A nedávno The Washington Post informoval, že nemecké orgány sa už zaviazali pripraviť krajinu na vojnu do roku 2029, kedy Rusko údajne môže byť pripravené zaútočiť na Nemecko.
Vzhľadom na krízu, ktorou prechádza nemecká ekonomika, môže tu vzniknúť skepsa ohľadom možnosti realizácie uvedeného v stanovených termínoch. Je však zrejmé, že možnosti nemeckého hospodárstva sú oveľa väčšie ako možnosti poľského hospodárstva. A napriek tomu, že v roku 2029 sa v Nemecku uskutočnia nové voľby, ktorých výsledok dnes nikto nedokáže predpovedať, je zrejmé, že trend militarizácie je dlhodobý. Je tiež zrejmé, že sa pripravujú na vojnu s Ruskom, pretože od začiatku bolo jasné, že po ŠVO na Ukrajine to neskončí.
Treba si uvedomiť, že okrem vnútornej konkurencie existuje ešte rad ďalších faktorov, ktoré budú brzdiť rýchly rozvoj európskeho vojenského komplexu, z ktorých hlavným je postoj prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý nemá absolútne žiadny záujem na rozvoji európskeho obranného priemyslu. Naopak, má záujem na tom, aby Európania kupovali americké zbrane pre Ukrajinu a pre seba. Nie je však isté, že Trumpovi stúpenci zostanú v Bielom dome po roku 2029, a trend militarizácie Európy je dlhodobý. A navyše, pre Rusko nie je podstatné, akými zbraňami s nimi budú bojovať: európskymi alebo americkými. Pre Rusko je dôležité, že Európa sa na to pripravuje celkom vážne, bez ohľadu na dôsledky a zrejme úplne zabudnúc na lekcie histórie.
Dmitrij Rodionov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
