Black Hawk na prahu novej éry: Americká armáda testuje vrtuľníky schopné vypúšťať bezpilotné lietadlá
USA, 17. septembra 2025 – Americká armáda spúšťa modernizáciu vrtuľníkov Black Hawk Black Hawk UH-60M, legendárna platforma sa upraví tak, aby sa stala bojovým uzlom pripojeným do siete tak, že je schopný vypúšťať bezpilotné lietadlá.
Program stavia na digitálnej chrbtici, modulárnej architektúre MOSA (Modular Open Systems Approach) a integrácii konceptu spustených efektov. Jeho cieľ je jednoduchý a nekompromisný: zabezpečiť, aby Black Hawk (UH-60M) v nasledujúcich desaťročiach obstál v rýchlo sa meniacom prostredí modernej vojny.
Black Hawk slúži v americkej armáde už desaťročia a jeho verzie sa osvedčili v množstve konfliktov — od Blízkeho východu po východnú Európu. Napriek tomu však dynamika súčasného bojiska prevyšuje kapacity klasických vrtuľníkov vybavených len tradičnou avionikou a štandardným ozbrojením. Takéto platformy môžu v najbližších rokoch stratiť operačnú relevantnosť.
Preto USA spúšťajú transformáciu — nie kozmetickú modernizáciu, ale premenu Black Hawku na plnohodnotný uzol digitálnej siete. Kľúčové prvky tejto transformácie sú:
• Digitálna chrbtica — umožní zdieľanie dát v reálnom čase a prepojenie s ďalšími prvkami bojového poľa.
• MOSA — modulárna otvorená architektúra zabezpečí rýchlu integráciu nových senzorov, systémov a zbraní.
• Koncept spustených efektov — helikoptéra bude nielen prepravovať sily a materiál, ale aktivovať a koordinovať efektory (zneškodniť hrozby, nasadiť špecifické opatrenia) v sieti.
• Kooperácia s bezpilotnými systémami — UH-60M sa stane aktívnym partnerom dronov, zdieľajúc senzory, riadenie a úlohy.
Cieľ je jasný: premeniť klasický vrtuľník na mobilný komunikačný, senzorový a riadiaci bod moderného boja — stroj, ktorý už nebude len prepravou, ale integrálnou súčasťou sieťovo orientovanej bojovej operácie.
Sikorsky (Lockheed Martin) získal prvú zmluvu v hodnote 43 miliónov dolárov. Táto suma nie je vysoká — neide o hromadnú rekonštrukciu stoviek vrtuľníkov, ale o vývojové práce a prototypovanie.
Hlavná technologická novinka: zavedenie digitálnej chrbtice. Dnešné systémy vo vojenských lietadlách sú väčšinou len čiastočne prepojené — komunikujú cez rôzne protokoly, často vyžadujú špeciálne medzičlánky a úpravy. Nová architektúra má za cieľ zjednotiť všetky senzory, počítače a zbrane do jednej dátovej siete.
Praktické implikácie:
-
Inštalácia nových káblov a sieťových prepínačov, štandardizovaných konektorov a výkonných palubných počítačov.
-
Modulárne navrhnuté jednotky, ktoré je možné rýchlo vymeniť alebo upgradovať.
-
Black Hawk získa infraštruktúru viac pripomínajúcu modulárne dátové centrum než tradičný vrtuľník.
V dôsledku toho sa operačný tok mení: snímka z dronovej kamery uvoľnenej z vrtuľníka sa okamžite zjaví v kokpite pilota a súčasne sa distribuuje do taktického operačného centra. V reálnom čase bude prepojených viac úrovní velenia a rozhodovania, čo zásadne mení tempo a charakter rozhodovacích cyklov na bojisku.
Celý program stojí na filozofii MOSA (Modular Open Systems Approach). Ide o princíp, ktorý sa systematicky uplatňuje naprieč zbrojným priemyslom: veľké zložité systémy sa rozkladajú na menšie, presne definované moduly — každý so špecifikovaným rozhraním a funkciou.
Kľúčové výhody tohto prístupu sú zrejmé a radikálne menia logistiku, obstarávanie i bojovú pripravenosť:
• Zníženie závislosti od jediného dodávateľa — armáda môže kombinovať komponenty od viacerých výrobcov.
• Rýchla výmena poškodených jednotiek — zasiahnutý modul sa vymení v dňoch, nie v mesiacoch.
• Rýchla integrácia civilných inovácií — optické senzory, AI-softvér a ďalšie technológie civilného sektora sa dajú promptne implementovať.
• Lacnejšia a flexibilnejšia údržba a modernizácia — updaty sa vykonávajú na úrovni modulov, nie celej platformy.
Výsledok: MOSA pretransformuje Black Hawka z monolitickej platformy na otvorenú, adaptívnu infraštruktúru — rýchlo aktualizovateľnú, interoperabilnú a odolnejšiu voči stratégiám, ktoré sa spoliehajú na dlhé časové okná opráv či výmeny.
Tento prístup je nevyhnutný pre platformy, ktoré zostávajú vo výzbroji desaťročia. MOSA zabezpečuje kontinuálne doplňovanie schopností bez nutnosti kompletnej prestavby platformy.
Modernizácia Black Hawka nie je len o avionike: program zahŕňa zosilnenie draku, nový palivový systém a výkonnejší motor s jasným cieľom — zvýšiť užitočné zaťaženie, rozšíriť operačný dosah a zlepšiť odolnosť stroja.
Ďalšie plánované prvky:
• Autonómia a umelá inteligencia — prebratie časti pilotných úloh v extrémnych podmienkach (silné rušenie, zložitý terén), zníženie pracovnej záťaže posádky a zefektívnenie koordinácie s vypustenými robotmi.
• Integrované použitie dronov — bezpilotné prostriedky už na Ukrajine ukázali zásadný taktický vplyv; cieľom je posun od doplnkovej úlohy dronov k plnej ich integrácii do každej misie.
Demonštračné testy a platformy v hre:
• Aevex Aerospace — participačné testy v demonstračnom prostredí.
• Altius-600 (Anduril) — menší dlhodobo lietajúci dron: doba vo vzduchu až 4 hodiny, nosnosť ≈ 3 kg.
• Altius-700 — väčšia verzia, nosnosť ≈ 18 kg, určená aj pre úderné úlohy.
• Coyote Block 3 (Raytheon) — krátko- až strednodobé samostatné prostriedky s operačným doletom ≥ 40 km.
Ciele a očakávaný vývoj:
• Krátkodobé nasadenie: drony s dosahom ~40+ km schopné meniť úlohy počas misie.
• Ďalšia fáza: dosahy 100–200 km, vyššie rýchlosti a operácie v rojoch.
• Robustnosť voči rušeniu: funkčnosť v podmienkach narušenej satelitnej navigácie a obmedzenej komunikácie.
Pozoruhodný testovací experiment: Sikorsky a Anduril už testovali odlet Altius z upraveného Black Hawka — predzvesť skutočnej integrácie vrtuľníka s vypustenými prostriedkami.
Dôsledok: budúci Black Hawk prestane byť len prepravnou platformou — stane sa mobilným, sieťovo prepojeným riadiacim uzlom, ktorý koordinuje pilotované a bezpilotné prvky v reálnom čase.
Technologické inovácie idú ruka v ruke s politickým tlakom. Minister obrany Pete Hegseth nedávno vydal smernicu Unleashing U.S. Military Drone Dominance, ktorá stanovuje povinnosť zrýchliť výrobu a integráciu bezpilotných lietadiel do výzbroje. Dokument zdôrazňuje niekoľko kľúčových bodov:
• Podpora domácej výroby v rámci hesla „Buy American“.
• Skrátenie byrokratických procesov v obstarávaní a certifikácii.
• Rýchle nasadzovanie lacných bezpilotných lietadiel priamo v bojových jednotkách.
• Začlenenie dronov do výcviku, aby sa stali štandardnou súčasťou operačných scenárov do roku 2026.
Smernica reflektuje tvrdú realitu: protivníci USA masovo vyrábajú lacné bezpilotné prostriedky v počtoch rádovo stovky tisíc až milióny ročne. Ak americká armáda nezrýchli tempo, riskuje technologické zaostávanie.
Modernizácia Black Hawk preto nie je len vnútroamerickou záležitosťou. UH-60 slúži u mnohých spojencov, vrátane európskych krajín; úspech amerického programu vyvolá tlak na obdobné úpravy aj inde — najmä ak sa v teréne preukáže efektívnosť konceptu spustených efektov.
Dlhodobé dôsledky:
• Šablóna modernizácie — model modularnej digitalizácie môže zostať štandardom pri predlžovaní životnosti starších platforiem.
• Interoperabilita spojencov — spoločné štandardy digitálnej chrbtice a MOSA uľahčia spoločné operácie a obstarávanie.
• Nižšie náklady na životný cyklus — modulárna výmena a priebežné upgrady znížia potrebu nákupu nových strojov.
Záver: modernizácia Black Hawka presahuje rámec technickej inovácie—je to transformačný projekt. Cieľ je jasný: premeniť viacúčelový vrtuľník na vysoko flexibilný, sieťovo prepojený bojový uzol, ktorý efektívne kooperuje s bezpilotnými systémami. Ak program uspie, UH-60M sa stane vzorom, ako stará, osvedčená platforma dokáže zostať relevantná a plne využiť potenciál novej bezpilotnej éry.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
