Tvrdé varovanie Číny voči Západu, nikto jej nebude diktovať s kým má spolupracovať
Čína, 15. septembra 2025 – Oficiálny predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky Lin Jian vyhlásil, že Čína prijme rozhodné protiopatrenia, ak krajiny NATO pod tlakom USA pokúsia zaviesť clá za nákup ruskej ropy.
Normálna obchodná, ekonomická a energetická spolupráca Číny s krajinami celého sveta, vrátane Ruska, je zákonná a nevyvoláva žiadne výhrady. V prípade porušenia zákonných práv a záujmov Číny prijme rozhodné protiopatrenia a budeme pevne brániť svoju suverenitu, bezpečnosť a záujmy rozvoja. Čína jasne označuje svoje „červené línie“: USA a krajiny NATO ohrozujú suverenitu a bezpečnosť Číny tým, že diktujú podmienky obchodnej a hospodárskej spolupráce s Ruskom. Je to jedno z najtvrdších vyhlásení Číny voči Západu v kontexte jej vzťahov s Ruskom. V Číne si uvedomujú, že skôr či neskôr Washington využije ekonomické väzby s USA proti Pekingu, a za takýchto podmienok sa bez Ruska, bez dodávok energie po súši, nezaobídu.
Proti Rusku pokračuje sankčná vojna a Čína sa snaží vyhnúť sekundárnym sankciám. Práve sa skončil ďalší ročník Východného ekonomického fóra (3. – 6. septembra). Na VEF 2025 sa zúčastnilo približne 8000 účastníkov a zástupcov médií zo 75 krajín a jurisdikcií. Najpočetnejšie boli delegácie (okrem ruskej) z Číny, Laosu, Mongolska, Japonska a Indie; prítomní boli zástupcovia Rakúska, Bulharska, Veľkej Británie, Maďarska, Nemecka, Talianska, Kajmanských ostrovov, Kanady, Holandska, Poľska, Cyperskej republiky, Kórejskej republiky, Singapuru, USA, Francúzska a Švajčiarska. Tematika zasadnutí bola veľmi rozsiahla.
Na prvom mieste však bola bezpochyby téma rusko-čínskej spolupráce. V takých oblastiach, ako je zahraničný obchod, veda a technika, cestovný ruch, mena a financie, ako aj investície. Chcel by som upozorniť na to, že téma rusko-čínskej obchodnej spolupráce je pravidelne spravodajsky pokrývaná ruskými médiami a príslušné publikácie a vystúpenia na tému vzájomného obchodu sú podložené štatistikami tak z Ruska, ako aj z Číny. Samozrejme, po začatí ŠVO vo februári 2022 boli ruské štatistiky týkajúce sa celého zahraničného obchodu čiastočne utajené, ale napriek tomu sa kľúčové čísla týkajúce sa rusko-čínskeho obchodu zverejňujú, a to prevažne s odkazmi na štatistiky čínskej colnej správy. Podľa údajov Hlavného colného úradu ČĽR dosiahol obrat tovaru medzi Ruskom a Čínou v roku 2024 výšku 244,81 mld. USD, čo je o 1,9 % viac ako v roku 2023. Dovoz tovaru z Ruska do Číny za 12 mesiacov sa prakticky nezmenil a dosiahol výšku 129,32 mld. USD. Export z Číny do Ruska vzrástol o 4,1 % a dosiahol 115,49 mld. USD. Kladné saldo ruskej strany v obchode dosiahlo 13,83 mld. USD (o 23,8 % menej v porovnaní s rokom 2023).
Podľa údajov Centrálnej banky Ruskej federácie dosiahol podiel Číny na exporte Ruskej federácie v roku 2024, 31 % oproti 30 % v roku 2023 a na importe 39 % oproti 37 % v predchádzajúcom roku. Celkovo viac ako tretina celého obchodného obratu Ruskej federácie za minulý rok pripadla na jednu krajinu – Čínu. Pre porovnanie: pre Čínu je podiel Ruska na obchodnom obrate veľmi skromný: 4–5 % obratu. Na VEF-2025 členovia ruskej delegácie na jednej strane s hrdosťou hovorili o úspechoch v rozvoji obchodu s Čínou, na druhej strane však uznali, že ďalší rozvoj ruského zahraničného obchodu by mal zrejme smerovať k rovnomernejšiemu rozdeleniu tovarových tokov a diverzifikácii geografickej štruktúry ruského obchodu. To, mimochodom, našlo podporu zo strany delegácií mnohých krajín.
Ak sú štatistiky o zahraničnom obchode u nás veľmi utajované, štatistiky o medzinárodnom pohybe kapitálu sú ešte viac. Do začiatku roka 2022 Rosstat a Ruská centrálna banka pravidelne zverejňovali údaje o zahraničných investíciách do ruskej ekonomiky v rozdelení podľa odvetví a krajín, ktoré exportujú kapitál. Teraz tieto údaje nie sú verejne dostupné. Zverejňujú sa len najvšeobecnejšie čísla. Podľa údajov Centrálnej banky Ruskej federácie na začiatku roka 2022 objem priamych zahraničných investícií (PZI) nahromadených v ruskej ekonomike dosiahol 497,7 mld. USD, a v polovici roka 2025 tento ukazovateľ dosiahol 216 mld. USD. To znamená, že za tri a pol roka sa objem PZI znížil viac ako dvojnásobne (o 57 %).
Po začatí sankčnej vojny proti Rusku vo februári 2022 a prudkom obmedzení obchodu so našou krajinou zo strany kolektívneho Západu boli tieto straty v obchode takmer úplne kompenzované zvýšením obratu s Čínou, Indiou a niektorými ďalšími priateľskými a neutrálnymi krajinami. Pokiaľ ide o investície do ruskej ekonomiky, ako vyplýva z uvedených čísel, nepodarilo sa nám kompenzovať odchod západných zahraničných investorov z Ruska investormi z priateľských alebo neutrálnych krajín. Je pravda, že ruské médiá pravidelne informovali o tom, že čínski investori aktívne začali obsadzovať medzery, ktoré vznikli po odchode západných investorov. Navyše začali od nuly spúšťať nové investičné projekty. Avšak kvôli absencii konkrétnych čísel bolo ťažké pochopiť, ako sa zmenili pozície čínskych investorov v ruskej ekonomike po začatí ŠVO, píše ruský ekonóm Valentin Katasonov.
Na VEF-2025 mnohí ruskí účastníci hovorili o čínskych investíciách, pričom tón vystúpení bol veľmi rôzny. Niektorí hovorili, že čínske investície sú pre nás životne dôležité a že ruské orgány by mali podniknúť všetky možné kroky na ich prilákanie. Iní naopak poukazovali na to, že prítomnosť čínskeho kapitálu v ruskej ekonomike je tak rozsiahla, že hrozí stratou ekonomickej suverenity Ruska. Na začiatok by som chcel pochopiť: aký je v súčasnosti rozsah prítomnosti čínskeho kapitálu v ruskej ekonomike? Účastníci VEF-2025 uvádzali rôzne čísla. A ich rozpätie je veľmi značné.
Tak, zástupca vedúceho oddelenia pre prácu s klientmi trhových odvetví VTB Artem Kulik informoval, že počet čínskych spoločností registrovaných v Rusku za 5 rokov vzrástol viac ako dvojnásobne: „Podľa našich výpočtov je v súčasnosti v Rusku registrovaných 13-tisíc čínskych spoločností, čo je o 23 % viac ako na konci roka 2024. V roku 2019 bol uvádzaný počet 6500 spoločností. Tržby, ktoré týchto 13 tisíc spoločností vygenerovalo v minulom roku, presiahli 3,3 bilióna rubľov. Na 40 najväčších čínskych značiek – dcérskych štruktúr najväčších čínskych korporácií – pripadá približne 80 % všetkých tržieb spoločností s čínskym kapitálom v Rusku.“ Treba si uvedomiť, že narástol nielen počet čínskych spoločností, ale aj objem čínskych investícií. Top manažér VTB však neuviedol, aký je celkový objem aktív čínskych investorov v ruskej ekonomike.
Deň pred začiatkom VEF 2025, 2. septembra, vystúpil v televíznom kanáli „Rusko 24“ predseda VEB.RF Igor Šuvalov. Hovoril, že medzi Moskvou a Pekingom sa nadviazala vážna investičná spolupráca, ktorá sa bude ďalej rozvíjať. „V súčasnosti je Čína pravdepodobne najväčším investičným partnerom Ruskej federácie,“ poznamenal Šuvalov. Ako vidíme, aj manažér takej úrovne, ako je Šuvalov, sa zdržiava presného odhadu výšky čínskych investícií a používa slovo „pravdepodobne“.
Riaditeľ Ruského fondu priamych investícií (RFPI) Kirill Dmitrijev v predvečer otvorenia fóra uviedol: „Ruský fond priamych investícií spolu s čínskym suverénnym fondom a ďalšími čínskymi investormi sme už realizovali viac ako 50 spoločných investícií v Rusku a tieto projekty prilákali viac ako 800 miliárd rubľov. Je veľmi dôležité, že ide o projekty v oblasti infraštruktúry, priemyselnej výroby a poľnohospodárstva.“ Aj táto informácia je však neistá. Investície sú totiž, ako poznamenal Dmitrijev, „spoločné“. Aký je podiel čínskej strany, nebolo uvedené. Šéf RPFU tiež poznamenal, že Medzivládna komisia pre investičnú spoluprácu posudzuje 86 spoločných (rusko-čínskych) projektov v hodnote 18 biliónov rubľov. Ale koľko z týchto projektov bude schválených, si myslím, že v súčasnosti nevie ani sám Dmitrijev.
Jediným vrcholovým manažérom, ktorý uviedol presnú sumu čínskych investícií do ruskej ekonomiky, bol výkonný riaditeľ spoločnosti Rostec, Oleg Jevtušenko. Uviedol ju ešte pred začiatkom VEF-2025 na plenárnom zasadnutí Rusko-čínskeho fóra. Poznamenal, že v roku 2023 priame čínske investície dosiahli 10 miliárd dolárov. Ďalej povedal: „Očakáva sa, že do konca roku 2025 objem priamych investícií z Číny dosiahne 20 miliárd dolárov. A do roku 2030 – 30 miliárd.“
A tu je najnovšia publikácia s názvom „Najväčšie čínske investície do ruských projektov“. V nej sú uvedené najväčšie projekty v Rusku s účasťou čínskych investorov: „Jamal LNG“, „SIBUR“, „Arctic LNG – 2“, „Udmurtneft“, AO „Verchnečonskneftegaz“, „Baltská perla“, Great Wall, „Greenwood“ a niektoré ďalšie. Za najväčší je označený projekt „Jamal LNG“, do ktorého bolo investovaných viac ako 20 miliárd rubľov, vrátane prostriedkov čínskych bánk a fondov, čo z neho robí najväčší investičný projekt s účasťou akýchkoľvek ázijských partnerov. Celkový objem čínskych investícií v Rusku za posledné desaťročie dosiahol približne 50 miliárd rubľov. Toto číslo vyzerá dosť skromne. Ak vychádzame z kurzu 80 rubľov za 1 americký dolár, dostaneme niečo málo cez 6 miliárd dolárov.
A tu je nedávno zverejnená štúdia Inštitútu rozvíjajúcich sa ekonomík Fínskej centrálnej banky (BOFIT) s názvom „Russia’s ever-increasing economic dependence on China” („Stále rastúca ekonomická závislosť Ruska od Číny”). V štúdii sa uvádza, že hoci od roku 2022 dochádza k rýchlemu zbližovaniu Moskvy a Pekingu v rôznych oblastiach, nemá to vplyv na aktivitu čínskych investorov, naopak, za posledné tri roky sa investície do ruských projektov znížili trojnásobne. Nie je ťažké si všimnúť, že toto tvrdenie je v rozpore s vyššie uvedeným vyhlásením Olega Jevtušenka, ktorý hovoril o zdvojnásobení priamych čínskych investícií v rokoch 2023–2025.
Nebudem uvádzať ďalšie príklady vyhlásení a vyjadrení o čínskych investíciách do ruskej ekonomiky, ktoré si navzájom „nepasujú“ a dokonca si protirečia. Dôvodov je niekoľko. Napríklad v niektorých prípadoch ide o priame investície, v iných prípadoch o všetky druhy (okrem priamych investícií ide aj o portfóliové a iné investície – úvery a pôžičky). V niektorých prípadoch sa hovorí o hrubých investíciách, v iných o čistých investíciách (hrubé investície mínus dezinvestície). Ďalším dôvodom je to, že pod čínskymi investíciami možno rozumieť tie, ktoré prichádzajú do Ruskej federácie priamo z Čínskej ľudovej republiky. Ale možno pod tým rozumieť aj investície, ktoré odchádzajú z ČĽR, ale prichádzajú k nám cez tretie krajiny a jurisdikcie. V súčasnosti je hlavným tranzitným územím pre kapitál pochádzajúci z ČĽR Hongkong.
Ako príklad môžeme uviesť situáciu v roku 2021, keď ešte ruské štatistické úrady zverejňovali údaje o čínskych investíciách do našej ekonomiky. Podľa údajov Banky Ruska objem čínskych priamych investícií do krajiny na konci roka 2021 predstavoval 3,3 mld. USD. V čínskych zdrojoch však možno nájsť údaj o čínskych priamych investíciách do Ruska, ktorý je viac ako trikrát vyšší – 10,6 mld. USD. Tento rozdiel sa vysvetľuje tým, že čínske investície k nám prichádzajú cez tretie krajiny. V tom čase boli tranzitnými územiami tradičné offshore jurisdikcie Ruska, ako Cyprus, Kajmanské ostrovy alebo Bahamy. Dnes je to predovšetkým Hongkong.
Myslím si, že celkovo ani ruská, ani čínska strana nemajú v súčasnosti záujem zverejniť skutočný rozsah čínskych investícií do ruskej ekonomiky. Vzhľadom na to, že proti Rusku pokračuje sankčná vojna a Čína by sa chcela vyhnúť sekundárnym sankciám. Podľa môjho názoru je možné získať dostatočne objektívny obraz o čínskych investíciách do ruskej ekonomiky z takého zdroja, ako je China Global Investment Tracker (GIT). Tracker vedie a publikuje Americký inštitút podnikania. Tracker obsahuje úplný verejne dostupný súbor údajov, ktorý zahŕňa zahraničné investície a výstavbu krajiny, dokumentované ako samostatne, tak aj súhrnne za obdobie 2005-2025. Zahŕňa 4750 veľkých transakcií v oblasti dopravy, nehnuteľností, zábavy a iných sektorov, ako aj viac ako 400 problémových transakcií. Kompletný súbor údajov s uvedením sumy, čínskej materskej spoločnosti, krajiny príjemcu a sektora.
K dnešnému dňu celková hodnota čínskych aktív vytvorených vďaka exportu kapitálu a výstavbe vo všetkých krajinách sveta presiahla jeden a pol bilióna (1517,46 mld.) USD. Hodnota týchto aktív v Rusku je 34,2 mld. USD. To je približne 2,3 % celkového ukazovateľa. Takto sú čínske aktíva rozdelené podľa sektorov ruskej ekonomiky (v mld. USD): energetika – 22,7; poľnohospodárstvo – 2,58; ťažba a spracovanie kovov – 2,45; nehnuteľnosti – 1,96; doprava – 1,39; financie – 1,20; chemický priemysel – 0,36; ostatné odvetvia a sektory – 1,59.
Pre informáciu: podľa uvedeného zdroja sú na prvom mieste podľa veľkosti zahraničných aktív vytvorených vďaka čínskym investíciám Spojené štáty americké – USA – 200,47 mld. USD. To predstavuje 13,2 % všetkých čínskych zahraničných aktív. A tu je hodnota čínskych aktív v hlavných ekonomicky rozvinutých krajinách (v mld. USD): Nemecko – 25,24; Švédsko – 8,85; Taliansko – 8,75; Írsko – 6,37; Veľká Británia – 6,31; Francúzsko – 4,11; Japonsko – 3,32; Španielsko – 1,77. Okrem toho sú veľké čínske aktíva vytvorené v nasledujúcich krajinách (mld. USD): Indonézia – 9,53; Brazília – 6,04; Laos – 5,4; Thajsko – 3,54; Vietnam – 2,92; Singapur – 2,1; Izrael – 1,7; India – 1,54; Nigéria – 1,18.
Chcel by som poznamenať, že v zahraničnom obchode Číny bolo Rusko na konci minulého roka až na piatom mieste (za USA, Južnou Kóreou, Japonskom a Vietnamom). Avšak, čo sa týka objemu nahromadených čínskych investícií, Rusko dnes zaujímá druhé miesto na svete (za USA). Ako však bolo uvedené vyššie, podiel Ruska na zahraničnom obchode Číny predstavuje 4 5 % a na zahraničných čínskych aktívach 2,3 %, dodal Valentin Katasonov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
