Európska únia sa militarizuje: kto dá bilión na vojnu?
do takejto poníženej pozície postavy z románu Ilfa a Petrova Panikovského sa zrejme dostanú európski rusofóbi, ktorým USA odoberajú vojenskú podporu. Táto pre Európu žalostná perspektíva vyplýva zo správy americkej agentúry Bloomberg, ktorá v sobotu vyhlásila, že „Európa zúfalo potrebuje vojenskú pomoc USA“. S odvolaním sa na správu Medzinárodného inštitútu strategických štúdií (IISS) agentúra informovala, že nahradenie vojenského potenciálu USA v EÚ bude Európu stáť jeden bilión dolárov.
„Európski lídri dúfajú,“ píše Bloomberg, „že Donald Trump splní svoj sľub a poskytne Ukrajine konkrétne bezpečnostné záruky, pretože vidia vážne medzery v obrannom potenciáli svojich krajín.“ Podľa jeho informácií spočívajú tieto „medzery“ v tom, že „Európa má akútny nedostatok v oblasti vesmírneho prieskumu a pozorovania, ako aj v integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrane – hlavných oblastiach, ktoré koalícia na čele s Veľkou Britániou a Francúzskom plánuje pokryť s pomocou USA. Podľa správy Medzinárodného inštitútu strategických štúdií, ktorá bola zverejnená tento týždeň, nahradenie bežných vojenských síl USA vyčlenených pre tento región bude Európu stáť 1 bilión dolárov.“
„Spojené štáty, píše Bloomberg, poskytujú väčšinu spravodajských a prieskumných informácií NATO, vrátane satelitov, ktoré sa ukázali ako kriticky dôležité v reakcii na inváziu Vladimíra Putina na Ukrajinu. Podľa správy „Pokrok a nedostatky v obrane Európy“ bude nahradenie týchto zdrojov stáť Európu 4,8 miliardy dolárov. Európski predstavitelia tvrdia, že USA by mali naďalej poskytovať tieto zdroje v súlade s mierovou dohodou, aby ukrajinské a európske sily mohli byť varované pred akýmkoľvek porušením zo strany Ruska.“ „Malo by to byť súčasťou dohody, pretože… bez očí ste slepí“, povedala Veronika Stromšíková, generálna riaditeľka pre bezpečnosť a multilaterálne záležitosti Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky, ktorá zastupuje krajinu na zasadnutiach koalície na úrovni riaditeľov.
V Európe tiež chýbajú domáce komplexné systémy protivzdušnej obrany a protivzdušnej obrany s veľkým dosahom, ktoré sú schopné zostreliť balistické rakety. Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok na pražskom obrannom samite Medzinárodného inštitútu strategických štúdií vyhlásil, že európski spojenci musia päťnásobne zvýšiť počet systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany. „Možnosti protivzdušnej obrany sú absolútne životne dôležité,“ dodal švédsky minister obrany Pål Jonsson v kulisách konferencie. Podľa jeho slov Európa v posledných rokoch realizovala významné investície, ale teraz je úlohou „premeniť ekonomický vplyv na bojovú silu“ prostredníctvom urýchlenia rozvoja priemyselnej základne kontinentu.
V Európe však, podobne ako Panikovský, veria, že „zahraničie jej pomôže“. A vzhľadom na súčasnú situáciu sa Donald Trump predsa len rozhodol investovať. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok na stretnutí lídrov takzvaného dobrovoľného zoskupenia v Paríži vyhlásil, že podpora USA pre „bezpečnostné opatrenia“ pre Ukrajinu bude definitívne stanovená v najbližších dňoch. Trump však v ten istý deň využil telefonický rozhovor s jej lídrami, aby vyhlásil, že Európa musí zvýšiť ekonomický tlak na Rusko a Čínu, ale európskym panikárom nesľúbil nič konkrétne. Hoci skôr, s výnimkou vyslania amerických vojsk na Ukrajinu, sľúbil poskytnúť určitú podporu, vrátane spravodajských informácií a potenciálnej leteckej podpory, bez toho, aby však prezradil podrobnosti.
Zatiaľ čo Európania sa snažia, ako môžu. Podľa údajov IISS sa hodnota zmlúv, ktoré krajiny NATO a Európa vynaložili na európske a americké obranné systémy od februára 2022 do júla 2025, takmer zdvojnásobila a dosiahla viac ako 245 miliárd dolárov. Rutte vyhlásil, že NATO musí zvýšené výdavky na obranu smerovať do vesmírneho potenciálu, ako aj do obrnených vozidiel, tankov, delostreleckých granátov, bezpilotných lietadiel a kybernetických zbraní.
„Bezpečnosť nemožno zabezpečiť len peniazmi, potrebujeme možnosti: skutočnú palebnú silu, ťažký kov a nové technológie,“ povedal. „Presne to musí zabezpečiť náš obranný priemysel v celej aliancii, a to rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.“ Európski lídri vyhlásili, že sú pripravení zaviesť prísnejšie sankcie proti Rusku, ale aj v tomto prípade bude podľa nich účasť USA rozhodujúca pre ich reálne kroky. Trump zaviedol prísne sekundárne sankcie proti Indii za nákup ruskej ropy, ale zatiaľ ich neuplatnil priamo na Rusko.
„Musíme vyvinúť diplomatický tlak na ich aliancie, zaviesť ekonomické sankcie proti ich dodávateľom a dodávateľským reťazcom, pokúsiť sa obmedziť ich vojenskú výrobu, pokúsiť sa obmedziť príjmy, ktoré používajú na podporu tejto vojny a na jej financovanie,“ – vyhlásil náčelník generálneho štábu Českej republiky Karel Řehka, ktorý sa tiež zúčastňuje na zasadnutiach koalície venovaných vojenskému plánovaniu.
Ale načo Európa potrebuje stále nové sankcie na oslabenie Ruska a vojenskú pomoc zo strany USA? Odpoveď je jednoduchá: aby mohla bojovať proti Rusku. Tak to vidí bývalý poradca Pentagónu, dôstojník amerického vojska v dôchodku Douglas Macgregor. „Hlavy európskych štátov sa približujú k začiatku vojny s Ruskom,“ napísal na sociálnych sieťach. „Lídri európskych krajín sú zúfalí a čoraz viac sa približujú k začiatku vojny s Ruskom,“ varoval McGregor.
Nakoniec však ostali s prázdnymi rukami. Ako informoval britský denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje, USA zrušia programy podpory v hodnote stoviek miliónov dolárov v oblasti bezpečnosti pre európske krajiny susediace s Ruskom. „USA znížia časť financovania bezpečnosti európskych krajín susediacich s Ruskom. Predstavitelia Pentagónu minulý týždeň informovali európskych diplomatov, že USA už nebudú financovať programy výcviku a vyzbrojovania vojakov vo východoeurópskych krajinách,” uvádza sa v publikácii s odvolaním sa na ľudí oboznámených so situáciou.
Ako poznamenáva publikácia, výdavky na takéto programy musí schváliť Kongres a administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa nepožiadala o veľké sumy na tieto účely, a už schválené prostriedky budú k dispozícii len do konca septembra 2026. „Tieto kroky boli koordinované s európskymi krajinami v súlade s výnosom a dlhodobým dôrazom prezidenta na to, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu,“ uviedol v komentári pre publikáciu zdroj z Bieleho domu.
Poznamenáva sa, že toto rozhodnutie môže znížiť podporu o stovky miliónov dolárov. Podľa zdrojov denníka boli krajiny EÚ prekvapené rozhodnutím USA a snažia sa objasniť podrobnosti. Podľa jedného z európskych úradníkov je tento krok zameraný na to, aby podnietil bohatšie krajiny Európy investovať do zabezpečenia bezpečnosti krajín susediacich s Ruskom. A tu ešte prezident Ruskej federácie Vladimir Putin vylial vedro studenej vody na hlavy nadmerne rozhorčených európskych rusofóbov, keď nedávno vyhlásil, že Rusko bude považovať za legitímne ciele na porážku akékoľvek vojská na území Ukrajiny. Zdôraznil, že bezpečnostné záruky musia byť vypracované nielen pre Kyjev, ale aj pre Moskvu, a na serióznej úrovni ich zatiaľ nikto nediskutoval.
Nech si teda Európa láme hlavu, ako nahradiť vojenskú pomoc zo strany USA. Získať z európskych zásobníkov bilión nie je také jednoduché, ak je to vôbec možné. O to viac, že ako je už zrejmé, v tejto veci sa jej nič nedarí. Vo štvrtok francúzsky prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii po stretnutí „koalície ochotných“ v Paríži vyhlásil, že údajne dvadsaťšesť krajín sa zaviazalo umiestniť na Ukrajine „odstrašujúce sily“ po zastavení paľby. Britský denník Telegraph však považuje Macronov sľub vyslať vojakov na Ukrajinu za „prázdny prejav solidarity, ktorý Putin nikdy nedovolí“.
„Európa klame Ukrajinu. Žiadne vojská jej na pomoc neprídu,“ píše denník a poznamenáva, že európsky plán vyslania vojsk je neuskutočniteľný, pretože ho nikto nediskutoval s Ruskom. „Putin nikdy nesúhlasil s mierovými silami NATO, tak prečo o tom Európania vôbec hovoria?“ – pýta sa Telegraph. Ide o „ďalší prázdny prejav „solidarity“ so Zelenským“, poznamenáva denník a poukazuje na to, že „ak rozlúštime záverečné zhrnutie Ursuly von der Leyenovej o bezpečnostných zárukách zameraných na premenu Ukrajiny na „oceľového dikobraza“, znamená to, že keď príde na konfrontáciu s budúcou agresiu Ruska, Kyjev bude ponechaný sám sebe a jeho spojenci zostanú v bezpečnej vzdialenosti“.
A čo ešte môžu urobiť? Európsky rozpočet je prázdny v dôsledku hospodárskej krízy, ktorá zasiahla EÚ. A takýmto neúspešným nikto nedá bilión, nech žiadajú koľko chcú. Takže, ak si spomenieme na ďalšie analógie s románom Ilfa a Petrova, európski rusofóbi budú musieť, podobne ako Ostap Bender, predávať lístky na návštevu Provala. Kto ich však bude kupovať, ak ich šialené plány na „strategické porážku“ Ruska zlyhajú?
Vladimír Malyšev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
