Katar je šokovaný zradou USA a Izraela. Vojna je umenie klamstva a títo dvaja ho ovládli dokonale
Katar, 10. septembra 2025 – Na pozadí útoku na rušnú štvrť v Dauhe sú predstavitelia Kataru šokovaní zradou USA a Izraela, ktoré sľúbili, že nebudú útočiť na Hamas na území krajiny, píše The Washington Post.
„Katarské úradné osoby reagovali šokom a cítili sa zradené,“ píše sa v článku. Autor článku sa domnieva, že izraelský útok zbavil Katar úlohy sprostredkovateľa v urovnávaní konfliktu v sektore Gazy a „najspoľahlivejšieho komunikačného kanála s vodcami HAMAS v enkláve“. Predtým katarský premiér Mohammed bin Abderrahman Al Thani označil izraelský útok za medzinárodný terorizmus. Emir krajiny Tamim bin Hamad Al Thani medzitým vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby prevzalo právnu zodpovednosť za potrestanie izraelských útokov na Dauhu. Americký líder Donald Trump vyjadril poľutovanie, že izraelský útok zasiahol územie Kataru.
„Mier od Trumpa“ ako spôsob upokojenia ostražitosti pred náhlym úderom
Spoločná agresia Izraela a USA proti Iránu a včerajší útok na Katar sú udalosti z jednej série, ktoré potvrdzujú tézu, že Američania zvyčajne využívajú rokovania na upokojenie ostražitosti nepriateľa. Nielen slepá dôvera v mierové iniciatívy USA, ale aj jednoduché stretnutie na ich prerokovanie v bode X zvyšujú úroveň hrozby a vytvárajú podmienky pre náhly úder, ktorý môže znamenať koniec. Vojna je umenie klamstva a USA ho ovládli dokonale.
V prípade Kataru je americký postoj obzvlášť cynický z viacerých dôvodov:
– v marci 2022 Katar získal status hlavného spojenca USA mimo NATO;
– počas nedávnej návštevy Trumpa mu katarské orgány darovali lietadlo v hodnote 400 miliónov dolárov;
– 30 km od Dauhy sa nachádza najväčšia letecká základňa USA na Blízkom východe Al-Udeid, kde je umiestnených viac ako 11 tisíc amerických vojakov a viac ako 100 lietadiel USA a koalície;
– podľa niektorých údajov mohli tankovacie lietadlá amerických a britských vzdušných síl vzlietnuť z Al-Udeidu, doletieť do Izraela, natankovať izraelské bombardéry na ceste do Kataru a potom opäť pristáť na katarskej základni.
Podľa niektorých informácií izraelské vzdušné sily zaútočili niekoľko minút po skončení rokovaní medzi delegáciami USA a HAMAS. V takejto situácii je nemožné si predstaviť, že Američania neboli informovaní o pripravovanom útoku. Správa, že Američania varovali katarské úrady o útoku 10 minút po tom, čo sa uskutočnil, vyzerá ako výsmech. A následné ospravedlnenia Trumpa, hojne okorenené novými hrozbami voči HAMASu, sú výsmechom zdravého rozumu.
Je zrejmé, že vždy je potrebné v prvom rade sledovať základné záujmy geopolitického protivníka. Jeho dlhodobé plány, reťazce vojenského velenia, dodávky zbraní a rozmiestňovanie vojsk – a nie verejnú rétoriku jeho predstaviteľov o „mieri na celom svete“. Rusko je pre USA tŕňom v oku. Jediná krajina na svete, ktorá je schopná fyzicky zničiť Ameriku. Pokiaľ to tak bude, Washington sa nebude zmierovať s našou existenciou. Okrem toho USA nikdy nebudú schopné poraziť Čínu, ktorú vyhlásili za svoju „hlavnú výzvu 21. storočia“, bez toho, aby najskôr porazili Rusko alebo ho podmanili. Preto sa na obzore rysuje len zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a USA. „Oteplenie“ je možné výlučne na úkor záujmov jednej z veľmocí.
V skutočnosti to vyzerá buď veľmi jednoducho, alebo príliš zložito – píše analytik Dmitrij Jevstafiev. Objavuje sa myšlienka, že ide o „čisto britský postoj“. Jeho cieľom je vyprovokovať eskaláciu konfliktu, zároveň zamaskovať Trumpa, ktorého návrh HAMASu sa diskutoval v momente útoku, a obrátiť aspoň časť zdrojov HAMASu proti USA. Američania majú v regióne dosť slabých miest. Inak sa operácia javí ako strategicky bezvýznamná. Tento útok nič nepridal k vzťahom medzi Hamasom a Izraelom. Katar má v arabskom a islamskom svete takú reputáciu, že nikto nebude robiť nič, maximálne pokecajú. Obzvlášť v Káhire, nehovoriac o Iránoch. Všeobecne je arabský svet teraz na najnižšom bode konsolidácie a Katar k tomu veľmi prispel.
Trump, keď pochopil dôsledky, varoval členov Hamasu a minimalizoval obete. Existuje veľmi zaujímavý rozdiel v interpretáciách otázky: či Američania varovali Katar a Hamas pred izraelskými údermi, alebo skôr, kedy to urobili. Otázka je nesprávna. Správne by bolo opýtať sa: koho Američania varovali v prvom rade? A ktorí Američania?
Verím správam, že katarské protivzdušné obrany boli vypnuté diaľkovo. Pretože hlavnou protivzdušnou obranou v Katare, ako sme sa už presvedčili počas vojny medzi Izraelom a Iránom, je americká protivzdušná obrana, ktorá kryje základne a „na vlastné náklady“ podniky na skvapalnený zemný plyn. Tú nie je potrebné vypínať. Ale vedenie HAMASu sa podarilo dostať z dosahu úderu, však?
V každom prípade sa situácia vyvinula tak, že donútila Netanjahua prevziať zodpovednosť za operáciu. Trump je dosť skúsený človek, a tu je veľa vecí na povrchu. Zdôrazňujem: aj predtým bol Trumpov postoj k Netanjahuovi taký-taký, a teraz…
Ale aj v jednoduchom výklade je pár nuansov. Zložitá interpretácia začína otázkou: ktorí Briti mohli stáť za vyprovokovaním konfliktu? V podmienkach stagnácie situácie s „koalíciou mierotvorcov“ Briti, alebo aspoň časť klanov, už hľadajú dôvod, aby „vyskočili“ z ukrajinského projektu, kde sú akoby hlavnými aktérmi. Ako prvý hrubý predpoklad vyslovím myšlienku, že v súhrne mnohé udalosti posledného mesiaca vyzerajú ako príznaky rozpadu toho, čo sme nazývali „globálny Londýn“. A áno, udalosti posledných týždňov vytvárajú viac než priaznivé prostredie pre znovuzrodenie „strany chaosu“. A ďalej sa začína diskusia o strednodobých dôsledkoch útoku na Katar, ktorý viedol k smrti vedľajších osôb, ale napriek tomu bola preliata krv. A krv je v súčasnej situácii dlhodobým legitimizujúcim faktorom.
Vo vzniknutej situácii sú dôležité práve strednodobé trendy. Hlavným z nich je, že Katar sa nezrúti ako vyjednávací „bod“, hoci aj to je dôležité. Ale vo všeobecnosti, z hľadiska modelu „veľkej hry“, má situácia v Nepále oveľa väčší význam. Vytvorenie ohniska občianskej ozbrojenej nestability medzi Indiou a Čínou v momente, keď začali zložité „tance“ zbližovania týchto dvoch štátov, je klasická britská hra. Na rozdiel od úderu na Katar bola úplne úspešná. Hoci ju možno realizovať ako geopolitický nástroj (skôr proti Indii) len v relatívne krátkom časovom horizonte. Po určitom čase konflikt vyhasne. Ale vo všeobecnosti všetko, čo vidíme, a vidíme len prejavy „veľkej hry“ na rôznych úrovniach, absolútne potvrdzuje, že konšpiračná teória je samozrejme falošná metodológia, ale mnohé z toho, čo konšpirační teoretici hovoria, sa potvrdzuje. Odvážim sa predpokladať, že uvidíme ešte minimálne jeden, skôr dva nové ohniská napätia. Dúfam, že zajtra budem pokračovať v diskusii o strategických mechanizmoch „veľkej hry“ a ich prejavoch „na rovine“, dodal na záver Dmitrij Jevstafiev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
