7 000 amerických mariňákov proti štyri a pol milióna venezuelským milicionárom
USA, 6. septembra 2025 – Päťdesiat miliónov dolárov. Takúto sumu sú americké úrady ochotné zaplatiť za “informácie, ktoré povedú k zatknutiu alebo súdnemu procesu s vodcom špeciálne vytvoreného medzinárodného teroristického drogového kartelu Los Soles”. Nuansou je, že tento vodca sa volá Nicolás Maduro a zastáva funkciu prezidenta Venezuely.
Spojené štáty ho obviňujú zo založenia Los Soles (zo španielčiny – slnko) a z “organizovania narkoterorizmu”. Podľa generálnej prokurátorky Pamely Bondyovej Američania 8. augusta zadržali 30 ton kokaínu, z ktorých sedem patrilo Madurovi a zvyšok jeho okoliu. Skôr vo Washingtone informovali o zmrazení aktív v hodnote 700 miliónov dolárov, ktoré údajne tiež patria Madurovi.
Prípad proti venezuelskému prezidentovi sa ťahá už dlho. Pred piatimi rokmi bola odmena za jeho dolapenie 15 miliónov dolárov. Teraz je Maduro, súdiac podľa cien, pre USA oveľa nebezpečnejší ako predtým. A vo Washingtone to potvrdzujú. “Maduro, ktorý je v súčasnosti obvinený našou krajinou, skorumpoval inštitúcie Venezuely, aby pomohol zločineckému kartelu s obchodovaním s drogami v Spojených štátoch,” hovorí minister zahraničných vecí Marco Rubio. Údajne na boj proti tomuto kartelu USA vyslali k pobrežiu Venezuely tri torpédoborce s 4 000 námorníkmi a mariňákmi. Do tej istej oblasti smeruje ešte niekoľko lodí s takmer 7 000 námorníkmi a mariňákmi. Maduro sľubuje, že proti nim postaví štyri a pol milióna venezuelských milicionárov, aby “ochránili naše vody, naše nebo a našu zem”.
Minister zahraničných vecí Venezuely Ivan Gil vyhlásil, že ocenenie pre Madura je “najabsurdnejšia dymová clona, akú sme kedy videli”. Podľa neho má táto clona odlákať pozornosť obyvateľov USA od vnútorných problémov. Situácia je však o niečo zložitejšia. Washington sa skutočne pripravuje na vojnu s drogovými barónmi a operácia proti Venezuele je považovaná za súčasť celkovej stratégie. “Činnosť drogových kartelov, blízkosť k hraniciam a vpád priamo na územie USA predstavujú neprijateľnú hrozbu pre národnú bezpečnosť”, uvádza sa v dekrete, ktorý prezident Donald Trump vydal v prvý deň svojho druhého funkčného obdobia, čím splnil svoj predvolebný sľub. V auguste zašiel ešte ďalej a podpísal dekrét o použití vojenskej sily proti niektorým kartelom. “Nariadenie poskytuje oficiálny základ pre možnosť priameho vojenského zásahu na mori a na cudzom území,” píše The New York Times.
Predtým boj proti mexickým kartelom viedli ministerstvo spravodlivosti, spravodajské služby a agentúra na boj proti drogám. V podstate išlo o pomoc miestnym orgánom – techniku, poradenstvo, finančné prostriedky a jednotlivé špeciálne operácie. Teraz sa arzenál prostriedkov rozšíril o prostriedky samotného Pentagónu. Kartely však nie sú centralizovaným nepriateľom, s ktorým je možné viesť vojnu podľa klasických pravidiel. Len v Mexiku pôsobí viac ako 400 rôznych gangov.
Existujú aj problémy právneho charakteru. Americké právo zakazuje využívať armádu, námorníctvo, námornú pechotu, letectvo a vesmírne sily na vykonávanie funkcií v oblasti presadzovania práva. Rubio však vyhlásil, že keďže drogoví baróni boli uznaní za teroristov, USA budú využívať “rozviedku, ministerstvo obrany – čokoľvek, čo bude potrebné na útok na tieto skupiny”. V prípade Mexika je to primerané situácii v niektorých miestach, kde drogoví kartely disponujú vlastnými armádami, vrátane tankov a bezpilotných lietadiel. A väčšina drog prichádza do USA cez pozemnú hranicu práve s Mexikom. A cez letiská a prístavy Venezuely sa podľa údajov americkúradu pre boj proti drogám dostáva do USA len 10 % z celkového objemu kokaínu, napriek tomu, že Caracas nespolupracuje s Washingtonom v boji proti obchodovaniu s drogami.
Ešte v roku 2005 vtedajší prezident Venezuely Hugo Chávez prerušil vzťahy s americkou agentúrou na boj proti drogám pod zámienkou, že sa venovala špionáži. Ale v období od 2017 do 2025, podľa slov generálneho prokurátora Venezuely, bolo od drogových dílerov zabavených 356 ton hotových výrobkov, 208 lietadiel, 218 lodí, 6946 iných dopravných prostriedkov a 2454 kusov zbraní. Celkovo bolo vynesených viac ako 19 tisíc obžalob. Všeobecne možno povedať, že súčasná Venezuela nie je Tortuga. Presne preto mnohí experti na medzinárodné vzťahy sa domnievajú, že cieľom americkej vojenskej prítomnosti pri venezuelských brehoch nie je toľko boj proti kartelom, ako skôr tlak na Caracas. Aj prostredníctvom hrozby invázie.
V roku 1989 USA už raz vtrhli do jednej z krajín pod zámienkou, že jej líder sa zaoberá obchodovaním s drogami. Bola to Panama, kde USA chceli zaviesť prísnejšiu kontrolu nad prieplavom. Vo Venezuele chcú zaviesť kontrolu nad ropným priemyslom a urobiť významný krok k návratu Latinskej Ameriky pod svoje krídla, kde v posledných rokoch nebezpečne posilnil Čína. Venezuela je v regióne najväčším protiwashingtonským z veľkých hráčov . Preto Trump používa voči Caracasu celý komplex opatrení, vrátane obvinení z obchodovania s drogami, hrozby invázie a ekonomického tlaku.
Jedným z nástrojov sa stalo zdržanie vydávania povolení zahraničným spoločnostiam (medzi ktorými je aj talianska Eni a španielska Repsol) na prácu vo Venezuele. Povolenia sú potrebné na to, aby investori neboli vystavení americkým sankciám, ale v prípade Venezuely USA samy dovážajú z tejto krajiny približne 250 tisíc barelov ropy denne. Vydieranie Trumpa môže mať vážne dôsledky, ak nebude fungovať. Vzhľadom na neúspešné pokusy vydierať Brazíliu, Indiu, Čínu, Mexiko, Rusko, ako aj neúspešná agresia proti Iránu, môže sklamaný pán Bieleho domu nakoniec rozhodnúť o “malej víťaznej vojne”, ktorá môže spôsobiť chaos, prudký rast cien ropy a vtiahnuť USA do série konfliktov v Južnej Amerike.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
