Ruský expert: Západ sa zakuklil, nedokáže si predstaviť svetový poriadok, v ktorom by hlavná úloha nepatrila jemu
Rusko, 5. septembra 2025 – Historické výročia sú ideálnym spôsobom, ako premeniť veľké politicko-diplomatické podujatie na významné. Čínski organizátori samitu Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorý sa konal deň pred veľkolepou vojenskou prehliadkou v Pekingu pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, túto príležitosť naplno využili. A Donald Trump, ktorý je nadšený vojenskými prehliadkami, má nastavenú vysokú latku. V júli budúceho roka chce ohromiť svet sprievodom pri príležitosti 250. výročia Deklarácie nezávislosti USA. Prvý pokus v podobe prehliadky vo Washingtone v deň narodenín prezidenta v júni minulého roka dopadol fiaskom.
Stretnutie hláv štátov a vlád ŠOS v Tchien-ťine možno z hľadiska významu pre organizáciu porovnať s tým, čím bol pre BRICS minuloročný samit v Kazani. Píše Fjodor Lukjanov, riaditeľ výskumu diskusného klubu Valdaj. Dôležité sú prijaté dokumenty (hoci prax ukazuje, že cesta od deklarácií k realizácii nie je vždy najkratšia), hlavné je stanoviť orientačný bod. Ale podstatnejší je samotný status podujatia. Pred rokom v rámci BRICS+ a teraz vo formáte ŠOS+. Zotrvačnosťou (slabnúcou, ale stále pretrvávajúcou) sa za hlavné medzinárodné udalosti stále považujú tie, na ktorých sa podieľajú západné krajiny – USA a veľké európske štáty.
Je to dedičstvo niekoľkých desaťročí, keď svetové dianie najprv určovali vzťahy medzi politickým Východom a politickým Západom (v zmysle studenej vojny, komunizmu proti kapitalizmu) a potom záviselo od zámerov a vôle západných krajín – vlajkových lodí “liberálneho svetového poriadku”. V súlade s tým bola korunou globálnej smotánky považovaná “Skupina siedmich”, ku ktorej sa na určitý čas pripojilo Rusko. “Dvadsiatka” sa stala uznaním diverzifikácie sveta, ústupkom západného establishmentu meniacemu sa prostrediu. Napriek tomu sa USA a Európa snažili vyvíjať maximálny vplyv na program a priebeh práce.
V každom prípade boli stretnutia, na ktorých neboli prítomní západní zástupcovia, považované za niečo exotické – buď úzko regionálne, alebo demonštratívne, ale bez priameho vplyvu na svetové procesy. V skutočnosti sa situácia začala meniť už dávno, ale zlom nastal v poslednom roku – najskôr v BRICS a teraz aj v ŠOS. Stretnutia týchto zoskupení, ktoré sú, mimochodom, veľmi odlišné, sa stali miestami, ktoré priťahujú mnoho štátov. Niektoré z nich zvažujú možnosť vstupu, iné nie. Účasť na týchto fórach sa však považuje nielen za prestížnu, ale aj za obsahovo dôležitú. Intenzívna diplomacia všetkých prítomných v zákulisí – príležitosť stretnúť sa pre tých, ktorí by v inej situácii potrebovali na to oveľa viac úsilia a energie.
Je obzvlášť charakteristické, že k tomuto kvalitatívnemu posunu došlo práve vtedy, keď sa západné štáty pokúsili izolovať Moskvu a konsolidovať zvyšok sveta na protiruskom základe. Výsledok bol diametrálne opačný. A nejde o postoj k Rusku, ten má u každého svoje nuansy. Kryštalizácia takéhoto javu, ako je svetová väčšina, súvisí s logikou medzinárodného vývoja ako celku. Veľké množstvo krajín sa nechce podriadiť cudzej politickej logike, jednoducho ich nezaujíma. A riadia sa vlastnými predstavami o účelnosti.
Celkovo je potrebné vnímať samit ŠOS, rovnako ako mnohé aktuálne javy v súčasnom svete, cez prizmu všeobecných veľkých zmien. Napriek búrlivému chaosu procesov je smer pohybu celkom jasný – od západocentrických štruktúr a hierarchií k oveľa diverzifikovanejšiemu medzinárodnému systému. Dôvodov je mnoho, o nich sa už mnohokrát písalo a hovorilo, ale teraz pribudol silný katalyzátor – politika administratívy Donalda Trumpa. Je mimoriadne otvorená – peniaze na sud! Ak sa niekto bráni, treba na neho vyvinúť tlak a prinútiť ho poslúchnuť. V prospech Ameriky! So spojencami zatiaľ funguje takmer bez zaváhania, čo dáva administratíve dôvod domnievať sa, že to bude fungovať aj so všetkými ostatnými. Preto je odmietnutie krajín, ktoré nie sú spojené s USA vojensko-politickými záväzkami, prekvapujúce: o čo ide?
Ako to už býva, štruktúry, ktoré Západ dlho ironizoval ako umelé, motivované žiarlivosťou a ideológiou (medzi nich patrili aj BRICS a ŠOS), sa stali žiadanými. Nielen ako ideové alternatívy hegemónie, ale aj na praktické účely. Odtiaľ pramení snaha naplniť skutočným obsahom Novú rozvojovú banku (pod záštitou BRICS) alebo práve založenú Rozvojovú banku ŠOS. Na moment, kedy tieto organizácie budú konkurovať brettonwoodským inštitúciám, si ešte musíme počkať, ale smer pohybu je daný – obísť prekážky, ktoré stavia Západ.
Ten si nedokáže predstaviť svetový poriadok, v ktorom by hlavná úloha nepatrila jemu. A všetko, čo sa deje, vníma ako hrozbu, zjednotenie proti demokracii. V skutočnosti sa deje opak – zakuklenie Západu, jeho prechod k sebaobrane (miestami agresívnej) a, zodpovedajúco, odrezanie všetkých ostatných. Myšlienka “nie proti Západu, ale bez neho”, ktorú už dlho, avšak bez väčších výsledkov, obhajovali niektorí experti, nadobúda zmysel a perspektívu, dodal Fiodor Lukjanov.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
