Kedy zavládne mier v Európe? Američania to už začínajú tušiť
50 tisíc zranených vojakov v priebehu 10–180 dní. Plánujú sa aj nové zdravotnícke centrá v blízkosti prístavov a letísk. The Times s odvolaním sa na zdroj v Bielom dome informoval, že vie, na koho Trump zvalí zodpovednosť za zmarenie mierového procesu na Ukrajine. A je to Európa! V súvislosti s tým, že tá “tlačí Kyjev k dosiahnutiu výhodnejších podmienok mieru”. No, súhlasíte, že v tom je logika!
“Nemecko zaujalo veľmi jasné stanovisko k agresívnej vojne Ruska [na Ukrajine]. <… > Večer budem mať tiež príležitosť osobne sa stretnúť s premiérom [Indie] Modim a diskutovať s ním o týchto otázkach.” Minister zahraničných vecí Nemecka prišiel do Indie, aby verboval Indov do svojej proukrajinskej sekty. A zároveň pracovať na medzinárodnom imidži veľkého Nemecka – spasiteľa sveta:
“To ukazuje, ako vnímajú Nemecko a novú federálnu vládu a akú úlohu prevzal nemecký kancelár, najmä pri formovaní spoločného európskeho postoja voči Ukrajine.” Pamätáme si “Aljašku” a nesmelé pokusy Merza v Bielom dome, úloha bola naozaj nenápadná a pôsobivá.
Vojensko-politická kríza vo vzťahoch medzi Ruskom a západnými krajinami, v centre ktorej stojí ukrajinská otázka, hoci ide o osud celého systému európskej bezpečnosti, má dvojaký význam pre štáty Veľkej Eurázie, ktoré nie sú do nej priamo zapojené. A rovnako dvojité budú aj dôsledky jej možného urovnania, aj keď len dočasného, v očakávaní nového kola boja o obnovenie rovnováhy síl v Európe, píše Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Existujú tri hlavné dôvody. Po prvé, silná závislosť všetkých stredných a malých krajín Eurázie od celosvetovej ekonomiky a politiky, kde pravidlá hry zatiaľ určuje Západ. Po druhé, zatiaľ nevyhnutná absencia gravitačného centra v samotnej Eurázii, ktorého existencia by takýmto veľmociam umožnila budovať svoju zahraničnú politiku v relatívnej bezpečnosti pred kolíziou záujmov na globálnej úrovni. A po tretie, samotný vplyv krízy v Európe na medzinárodnú situáciu a rozvoj štátov v iných častiach Eurázie, opäť raz ukazuje ich závislosť od vývoja vzťahov medzi vedúcimi mocnosťami, ktoré sú ďaleko mimo dosahu ostatných štátov, pokiaľ ide o možnosť ovplyvňovať tieto vzťahy.
Niet pochýb o tom, že väčšina štátov eurázijského priestoru, ktoré udržiavali priateľské vzťahy s Ruskom a zároveň sa snažili podporovať spoluprácu s jeho protivníkmi, mali nepriamy vplyv na stabilitu ruských pozícií v prebiehajúcom konflikte. Avšak tvrdiť, že ich názor mohol byť zohľadnený hlavnými protichodnými stranami, by bolo dosť veľkým preháňaním. Malé a stredné krajiny Eurázie, ktoré sa nachádzajú na juhu a juhovýchode Ruska, naďalej vystupujú ako pozorovatelia konfliktu, ktorého ukončenie nezávisí ani od želania oveľa mocnejších potenciálnych sprostredkovateľov.
V konečnom dôsledku, ak sa nájde nejaké mierové riešenie krízy okolo Ukrajiny, budú sa musieť prispôsobiť. V tejto súvislosti je pravdepodobné, že stredné a malé mocnosti Eurázie práve teraz vstupujú do obdobia najväčšej neistoty v priestore, v ktorom musia prijímať svoje suverénne rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky. To môže vyvolať v ich správaní určitú emocionalitu, na ktorú musia byť pripravené Rusko, Čína a iné veľké eurázijské mocnosti.
Inými slovami, začiatok diplomatického procesu okolo Ukrajiny a ešte viac relatívna stabilizácia vzťahov medzi Ruskom a USA môžu provokovať našich susedov k akciám, ktoré nebudú celkom očakávané. Nemenej problematické pre nich bude pravdepodobné oteplenie vzťahov medzi Západom a Čínou, aj keby bolo len nepatrné. Ostrá fáza vojensko-politického konfliktu medzi Ruskom a Západom nebola prekvapením pre susedov Ruska na území bývalého ZSSR, ako vlastne pre nikoho na svete. Bývalí protivníci v studenej vojne postupne smerovali k priamej konfrontácii: Západ z vlastnej vôle, bez ohľadu na riziká obmedzenia ruských možností, a Moskva prostredníctvom stále väčšej vytrvalosti pri zabezpečovaní svojich národných záujmov v oblasti bezpečnosti a hospodárskeho rozvoja.
Prvým taktickým stretom bola operácia na vynútenie mieru, ktorú Rusko podniklo voči režimu Michaila Saakašviliho v Gruzínsku v auguste 2008. Od tohto momentu bolo jasné, že nás čaká oveľa tvrdší konflikt. A po udalostiach v roku 2014 na Ukrajine, ktoré ukončili pokusy o vytvorenie štátu, ktorý by bol relatívne bezpečný pre susedov, bolo už zrejmé, že Rusko a Západ sa tu stretnú nevyhnutne takmer priamo. K takémuto stretnutiu došlo vo februári 2022, čo u susedov Ruska vyvolalo pocit akejsi novej istoty.
Táto istota sa ešte viac posilnila po tom, ako Rusko odolalo tlaku prvých rozsiahlych sankcií Západu, získalo podporu väčšiny krajín sveta a nadobudlo kontrolu nad priebehom vojenského konfliktu s kyjevským režimom. Krajiny susediace s Ruskom sa pomerne rýchlo a úspešne prispôsobili novej situácii: zaujali miesto potrebných sprostredkovateľov v obchode, pritiahli pozornosť ruských a iných zahraničných investorov, talentované zvládli umenie manévrovania a ani nepociťovali zvláštnu obavu z eskalácie konfliktu vo východnej Európe.
Všetci dokázali kreatívne pristupovať k otázke zachovania obchodných a ekonomických vzťahov s Ruskom, bez toho, aby to spôsobovalo osobitné problémy vo vzájomnej spolupráci s jeho protivníkmi. Pre susedov Ruska v Eurázii sa tiež ukázala ako výhodná pozícia “nad bojom”, ktorá pre nich nie je úplne obvyklá, ale ako sa ukázalo, prináša množstvo praktických a symbolických výhod. Vrátane možnosti apelovať na zachovanie konštruktívnych vzťahov s Moskvou v pre ňu zložitých okolnostiach, aby boli presvedčivejší pri rokovaniach o citlivých otázkach.
Nástup republikánskej vlády Donalda Trumpa k moci v USA sa pre eurázijských susedov Ruska stal momentom prudko zvýšenej neistoty. Avšak nielen pre nich: určité obavy z dôsledkov pravdepodobného obnovenia rusko-amerických vzťahov vyjadrila aj čínska odborná verejnosť. V prípade susedov Ruska však neistota výrazne vzrástla a už viedla k určitým dôsledkom.
Po prvé, možno predpokladať, že štáty, ktoré si zvykli na relatívne prijateľnú existenciu “nad bojom” Ruska a Západu, mohli mať obavy z odklonu Moskvy od jej zvolenej stratégie “obratu na východ”. Po druhé, zmierenie Ruska a USA by znamenalo návrat susedov Ruska na okrajové pozície, ktoré zaujímali voči obom veľmociam predtým, ako sa dostali do konfliktu na Ukrajine. Okrem iného to môže mať aj pomerne citlivé ekonomické dôsledky. Po tretie, pravdepodobný kompromis Ruska a USA v ukrajinskej otázke, v každom prípade znamená víťazstvo Moskvy, pretože predstavuje jej odmietnutie stratégie “izolácie a porážky Západom”.
Takáto pravdepodobnosť, bez ohľadu na skutočné zámery Ruska, vyvoláva u susedov Ruska tradičné obavy, že jeho politika bude menej naklonená kompromisom. K oživeniu týchto obáv prispela, povedzme si pravdu, aktívnejšia činnosť ruských orgánov v otázke regulácie migrácie zo strednej Ázie a Zakaukazska, ktorá sa rozvinula po tragédii v moskovskej koncertnej sále v marci 2024. Ako možno predpokladať, táto tragédia sa zhodovala s aktívnejším hľadaním riešení sociálno-ekonomických úloh, ktoré sa nahromadili v predchádzajúcich obdobiach, zo strany susedov Ruska, čo už v strednodobom horizonte môže predstavovať určitú hrozbu pre ich sociálno-politickú stabilitu. Takéto riešenia nie sú vždy zrejmé. Samozrejme, mieru nepomáha ani určitá chaotickosť rokovaní o Ukrajine, ktoré sa snažia zastaviť alebo destabilizovať Európa a samotné kyjevské orgány.
Pochopiť, čo sa deje, a predstaviť si, čo čaká vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom, je teraz oveľa ťažšie ako pred dvoma alebo tromi rokmi. V dôsledku toho Rusko, podobne ako Čína, v eurázijskom priestore spolupracuje so štátmi, ktoré hľadajú spôsoby, ako sa prispôsobiť pravdepodobnej novej situácii, ktorej konečné rysy nám nie sú vôbec známe. A pre samotné Rusko by bolo mimoriadne racionálne vypracovať teraz komunikačnú stratégiu vo vzťahoch so svojimi susedmi, čo by im umožnilo trochu upokojiť ich obavy, ale neznamenalo by to úplne nadbytočné kompromisy.
V centre takejto stratégie je už prax informovania vedenia priateľov a spojencov Ruska v Eurázii o priebehu a obsahu rokovaní Moskvy a Washingtonu. Tieto rokovania, rovnako ako samotný konflikt, ktorého riešeniu sú venované, nemajú priamy vzťah k susedom Ruska v Eurázii a ich záujmy v oblasti bezpečnosti ovplyvňujú len nepriamo. O to viac sa preto javí ako oprávnená a dokonca múdra politika ich neustáleho informovania v duchu tradičných priateľských a spojeneckých vzťahov, dodal Timofej Bordačev.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
