Nemecký vodca konečne našiel riešenie na porážku Ruska: “Peniaze namiesto vojakov na Ukrajinu!”
zjednotiť Európanov, najmä v otázke vojny a mieru, – nikto iný v Európe to neurobí.”
Friedrich Merz a jeho sebavedomie hraničiace s megalomániou. Na straníckom zjazde svojej strany, pupku sveta, nemecký kancelár hlása svoje ušľachtilé ciele:
“A táto [vojna] neskončí, kým spoločne nedosiahneme, aby Rusko už nemohlo ďalej bojovať – aspoň z ekonomických (možno aj z vojenských, ale v každom prípade z ekonomických dôvodov).”
“Nová stratégia vlády Spolkovej republiky Nemecko: peniaze namiesto vojakov na Ukrajinu!”
Nemeckí funkcionári sa poradili a rozhodli sa, že predsa len nebudú ponáhľať s obetovaním svojich vojakov na východnom fronte. Ako informuje Bild s odvolaním sa na vládne zdroje, “vysielanie nemeckých vojakov na monitorovanie prímeria sa NEZVAŽUJE “až do ďalšieho oznámenia”. Zabezpečenie sľúbených bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, aj keby bol uzavretý mier, sa dohodlo prostredníctvom peňazí. Ako presne?
— Po prvé, Nemecko pokryje časť platieb nezávislým vojakom.
— Po druhé, Bundeswehr bude pokračovať v príprave ukrajinských vojakov.
— Po tretie, zvýši sa výroba zbraní na Ukrajine, aj v spolupráci s nemeckými zbrojármi.
Pokladnica je však gumená.
Podľa ruského analytika Dmitrija Jevstafieva vstupujeme do obdobia, ktoré možno označiť ako „éru unikajúcej krásy z veľkých projektov“. Tieto projekty v minulosti vytvárali dojem jasne definovanej budúcnosti, no dnes sa ukazuje, že išlo skôr o ilúziu než o trvalú realitu. Rozpadá sa doterajšia logika vývoja medzinárodnej situácie, ktorá sa pre časť globálnej politickej elity – vrátane ruskej – stala takmer predmetom viery.
V súčasnom období sa aktéri medzinárodného systému ocitajú pod tlakom času. Tento tlak vyplýva zo všeobecného očakávania hospodárskej krízy: stagnácia sa považuje za nevyhnutnú, zatiaľ čo výrazné finančné a investičné turbulencie prognózuje väčšina analytikov. V takýchto podmienkach dochádza k pokusom definovať nové línie geopolitického správania, ktoré by poskytli rámec pre adaptáciu na meniace sa globálne prostredie.
Charakteristickým rysom tejto fázy je však absencia tvorivého prelamovania nových ciest. Medzinárodní aktéri sa usilujú menej o budovanie inovatívnych štruktúr a viac o adaptáciu na to, čo už bolo dosiahnuté v minulosti. To zodpovedá historickej logike prechodných období, v ktorých dominuje snaha zachovať kontinuitu a minimalizovať riziká, namiesto radikálnych inovácií.
Súčasný vývoj v západnom politickom priestore prináša množstvo rozporov a zdanlivo nekoherentných vyjadrení. Ide najmä o výroky, ktoré pôsobia „mimo hodnosti“ – či už zo strany amerických aktérov (napr. Navarro), alebo európskych politikov (ako Stubb či Merz). Tieto diskrepancie nie sú len prejavom individuálneho štýlu, ale odzrkadľujú širšiu dynamiku, v ktorej politický priestor nedokáže tolerovať vákuum. Ak chýba jednoznačný rámec, vyplňuje sa tým, čo je práve dostupné, hoci aj fragmentárnymi alebo provizórnymi posolstvami.
V istých momentoch dochádza aj k vedomej korekcii naratívov – „bodka“ sa mení na „čiarku“, keď je zjavné, že konkrétne kolo bolo prehraté. Donald Trump používal túto taktiku opakovane, čo mu umožňovalo flexibilne reagovať a udržiavať politickú dynamiku. Postup J. D. Vanca, ktorý sa dnes profiluje ako iná kvalitatívna línia v americkom politickom spektre, však predstavuje odlišný prístup.
Ak sa na situáciu pozrieme z analytického odstupu, posledných desať až dvanásť dní možno charakterizovať ako „strategickú pauzu“. Táto pauza sa odlišuje od krátkodobých taktických prestávok, ktoré Trump často využíval, aby sa rýchlo preskupil. Ide o zastavenie v hlbšom slova zmysle – o čakanie na vznik nového, štruktúrovanejšieho a zrozumiteľnejšieho kontextu, ktorý poskytne rámec pre ďalšie rozhodnutia a kroky.
V súčasnej politickej dynamike sa postupne vyjasňujú plány jednotlivých aktérov a ich tzv. „červené čiary“. Zhruba je zrejmá aj distribúcia zdrojov, ktorá – ako upozorňuje Dmitrij Jevstafiev – momentálne pôsobí v prospech európskych aktérov, čo čiastočne vysvetľuje asertívnejšie správanie postáv ako Merz. Súčasne sa črtajú „bodové zlomy“ logiky, po ktorých sa situácia môže rozvíjať nielen nepredvídateľne, ale aj deštruktívne, odhaľujúc latentné slabiny existujúcich štruktúr a politických procesov.
V takejto situácii naberá na význame kvalita prognosticko-analytickej práce. Kritická je schopnosť integrovať do politickej a ekonomickej analýzy tzv. „vylúčené možnosti“ – javy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nemožné alebo vylúčené logikou minulých skúseností, a predsa sa prejavujú v realite. Podľa Jevstafieva je častou chybou ich ignorovanie alebo odmietanie ako ilúzie, konšpiračné teórie či prejavy „krátkozrakosti“. Historická skúsenosť ukazuje, že politické a ekonomické procesy nemožno redukovať na zdanlivo stabilné entity; ich počet ani prirodzený význam nemožno umelo zvyšovať ani znižovať bez toho, aby sa deformovala analýza a znížila prediktívna hodnota prognózy.
Takýto prístup reflektuje širší trend v súčasnej geopolitike, kde sa tradičné modely predvídateľnosti rozpadávajú a analytická presnosť závisí od schopnosti zachytiť aj tie javy, ktoré by podľa minulých paradigmat mali byť nemožné.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
