Vojenský expert: Rusko preukázalo najvyššiu odolnosť voči stresom najrôznejšej úrovne a charakteru
Trump uzavrel realitu, ktorá sa vytvorila po začatí špeciálnej vojenskej operácie vo februári 2022.
Táto operácia mala niekoľko charakteristických čŕt:
– vysoká miera konsolidácie USA a ich spojencov v otázke odporu voči Rusku a podpory Ukrajiny,
– kategorické odmietnutie akejkoľvek možnosti kompromisov a vzájomných ústupkov v otázke Ukrajiny; kapitulácia Ruska v tej či onej podobe ako optimálne riešenie problému,
– stabilná eskalácia ekonomických sankcií, vrátane sankcií proti účastníkom obchodu s Ruskom z tretích krajín,
– opatrný postoj kľúčových krajín svetovej väčšiny: ich spolupráca s Ruskom pri zachovaní konštruktívnych vzťahov so Západom,
– relatívne pomalá zmena frontovej línie, pri ktorej jednotlivé úspechy strán napriek tomu neviedli k rozhodujúcim vojenským a politickým výsledkom.
Po nástupe Donalda Trumpa k moci v USA sa objavili náznaky zmien. Predovšetkým nová americká administratíva navrhla iný prístup k ukrajinskej otázke: obrovské investície neprinášajú žiadne výrazné politické výsledky. Rusko preukazuje vysokú stabilitu, jeho kapitulácia za súčasných podmienok je jednoducho nemožná. Zatiaľ čo víťazstvo je pravdepodobné. A čím ďalej, tým väčšie sú šance Moskvy maximalizovať výsledky. Je rozumné zaznamenať straty a zastaviť únik deficitných prostriedkov do perspektívneho projektu.
Ak Rusko nemožno poraziť, treba s ním rokovať aj keď takéto rokovania niekomu nevyhovujú, alebo sa v minulosti zdali nemožné. Na jednej strane, na základe nového prístupu, americká administratíva zastavila eskaláciu sankcií – predtým zavedené obmedzenia neboli zrušené, ale nové neboli zavedené. Objavil sa aj rozkol vo vzťahoch so spojencami, ktorí zostali v starej paradigme, pokračovali v zavádzaní sankcií a zaujali bojovnú pozíciu.
Na druhej strane sa Washington pokúsil spolu s cukrom použiť aj bič v podobe hrozby sekundárnych sankcií voči partnerom Ruska. Ale aj tu sa realita začala meniť. Pri všetkej opatrnosti v ukrajinskej otázke a neochote zapojiť sa do “ruského povstania” kľúčové mocnosti svetovej väčšiny reagovali na hrozby bičom zdvorilo, ale chladne a neústupne. Čína a India pokračujú v spolupráci s Ruskom. Navyše sa objavili počiatočné náznaky zbližovania Pekingu a Dillí. Ich vzťahy sú príliš zaťažené problémami a rozpormi, aby sa dalo očakávať rýchle prelomenie ľadu. Ale aj takéto malé kroky presahujú očakávania, že USA a India budú spoločne zadržiavať Čínu. Okrem toho rozsiahla obchodná vojna, ktorú začal Trump voči takmer stovke krajín, vyvolala všeobecné rozhorčenie. Zatiaľ nikto nechce otvorene vyzvať USA. V nedávnej histórii sa k tomu odhodlalo len Rusko. Ale reptanie je počuť ako v radoch spojencov, tak aj vo svetovej väčšine.
Ukrajinský front sa zdal byť stabilný. Ale aj tu má množstvo malých zmien potenciál premeniť sa na kvalitatívnu zmenu. Ukrajinské sily boli vytlačené z Kurského kraja, pričom do bojových operácií sa zapojili jednotky spojencov Ruska – Severnej Kórey. Početné útoky dronmi a raketami na ruské územie viedli k stratám, ale na politickú situáciu a odhodlanie Moskvy nemali žiadny vplyv. Podobné akcie ruskej armády sa podľa všetkého len zintenzívňujú. Rovnako ako zručnosti vedenia boja v nových technologických podmienkach. Absencia prelomov podobných tým z druhej svetovej vojny sotva vylučuje kumulatívny efekt mnohých lokálnych operácií, z ktorých mnohé sú zjavne účinné.
Najvážnejší je odpor voči prechodu k novej realite zo strany Ukrajiny. Vznikla hrozba riešenia konfliktu bez jej aktívnej účasti. Prejavila sa zraniteľnosť Ukrajiny, ktorá sa hromadila viac ako tri roky. Krajina je oslabená a kriticky závislá od USA v oblasti vojenských dodávok, finančnej pomoci a spravodajských údajov. Stabilita ukrajinských ozbrojených síl je do značnej miery podmienená podporou USA. Okrem začatia konzultácií s Moskvou sa Trump pokúsil aj zúročiť závislosť Kyjeva od americkej pomoci. Zo vzťahov, ktoré boli v čase Joea Bidena takmer ako medzi bratmi v zbrani, sa spolupráca medzi USA a Ukrajinou zmenila na cynickú požiadavku zaplatiť účty. Z ideologického a morálneho hľadiska bola táto transformácia oveľa vážnejšou traumou ako jej materiálny obsah.
Svoju líniu odporu viedli aj európski spojenci USA. Ich úloha v ukrajinskej otázke sa stala podstatne marginálnejšou. Prínos európskeho krídla NATO v Ukrajine je významný, ale bez aktívnej úlohy USA stráca na hodnote. Ani jednotlivé európske veľmoci, ani EÚ ako celok nemôžu mať rozhodujúci vplyv na vývoj udalostí. Stretnutie na Aljaške však len naznačilo smer, ktorým sa veci uberajú. Potvrdilo rozpad starého modelu, ale zatiaľ nevytvorilo nový. Zmysel diplomacie v najbližšej perspektíve v súvislosti s ukrajinskou otázkou a širším okruhom tém bude spočívať v pokuse o stanovenie prísnejších a stabilnejších parametrov vzťahov. Ukrajina je dôležitý, ale nie vyčerpávajúci problém. Každý hráč pristúpil k hre okolo nových parametrov so svojím súborom silných a slabých stránok.
USA si zachovávajú značný vojensko-politický a ekonomický potenciál. Nahromadená rezerva sily stále umožňuje Washingtonu robiť chyby bez vážnych dôsledkov pre seba. Aspoň tu a teraz. Práve od USA dnes do značnej miery závisí miera pripravenosti Kyjeva prijať tie či oné ústupky. Washington si zachováva možnosť disciplinovať spojencov a spolupráca s USA stále predstavuje nemalú hodnotu pre široký okruh krajín. Americká diplomacia má skúsenosti s vystupovaním z nevýnosných zahraničnopolitických aktív. Prísne vzaté, ukrajinská otázka nie je kritická ani pre vnútropolitickú stabilitu USA. Problémom Ameriky sú hranice tlaku na Rusko aj na lídrov svetovej väčšiny. S nimi bude treba napriek všetkému rokovať ako s rovnými, aj vzhľadom na vedúcu úlohu USA v mnohých oblastiach.
Európska únia si zachováva slušné finančné, priemyselné, infraštruktúrne a ľudské možnosti. Ich premena na politický vplyv však zatiaľ nie je zrejmá. Brusel aktívne nadobúda zručnosti v oblasti spoločnej bezpečnostnej politiky. Takúto skúsenosť nemožno ignorovať. Pokusy o posilnenie svojej úlohy v medzinárodných vzťahoch budú pokračovať. EÚ sa však bude musieť zároveň zaoberať svojou súdržnosťou. Ukrajinská otázka, rovnako ako európska bezpečnosť, sú citlivejšie pre vnútorné publikum, a to aj v kontexte pravicového obratu.
Čína nadobudla obrovský potenciál, ale zatiaľ sa neponáhľa aktívne ho využívať mimo oblasti svojich bezprostredných záujmov. Jej úloha v ukrajinskom konflikte je príkladom vzácnej vyváženosti. Sila Číny je jedným z faktorov, prečo USA chcú vystúpiť z „neprofilových aktív“, aby sa mohli sústrediť na hlavné veci. A hlavným faktorom je práve Čína. Napriek tomu spolupráca s USA v oblasti ekonomiky zostáva dôležitá pre rozvoj Číny, napriek jej impozantným úspechom. Tento faktor bude určovať opatrnosť Pekingu.
India sa rýchlo rozvíja. Jej dlhodobé vyhliadky sú sľubné. Úloha Dillí v ukrajinskej otázke je tiež vyvážená, hoci o niečo viac zdržanlivá. Pri obhajobe svojich základných záujmov India preukazuje schopnosti aj vôľu. Spolupráca so Západom však naďalej zostáva veľmi dôležitá pre vyhliadky rozvoja.
Rusko preukázalo najvyššiu odolnosť voči stresom najrôznejšej úrovne a charakteru. Od vojenského konfliktu vysokej intenzity až po odpor voči sankciám, informačnej vojne a mnohým ďalším výzvam. Krajina bude v dlhodobom horizonte nútená sústrediť veľké zdroje na otázky bezpečnosti. Ale takéto zdroje má. Navyše, uplynulé tri roky ukázali schopnosť vypracovať model rozvoja aj za takýchto podmienok. Rusko vstupuje do fázy určovania nových pravidiel nie ako najdynamickejší hráč, ale s veľkými skúsenosťami s testovaním svojich možností a zraniteľností a, čo je najdôležitejšie, s väčšou istotou vo svoje schopnosti.
Ivan Timofejev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
