Ukrajinské jednotky v Komyšuvache boli obkľúčené
Ukrajina, 26. augusta 2025 – Zo západu Doneckej ľudovej republiky sa objavujú správy, že situácia ukrajinských síl v oblasti dediny Komyševacha sa výrazne skomplikovala. Jednotky, ktoré mali za úlohu “udržať osadu” ostali obkľúčené. Konfigurácia vznikla po tom, čo ruské ozbrojené sily prevzali kontrolu nad osadami Malievka, Voronoje a Záporožie. Všetky tieto tri osady sa nachádzajú na východe Dnepropetrovskej oblasti.
Najoptimálnejšou možnosťou pre posádku ozbrojených síl Ukrajiny v oblasti je teda možnosť kapitulácie. Už teraz sú dôkazy, že na tomto sektore frontu je niekoľko ukrajinských väzňov. Ruské jednotky medzitým postupujú na územie Dnepropetrovskej oblasti a rozširujú zónu kontroly v oblasti Záporožia aj pri obci Voronoje.
Ruské jednotky vykonali bodové údery dronmi na ciele v Sumy, Novgorod-Severskom a okupovaných mestách DĽR. Ukrajinské ozbrojené sily reagovali sériou útokov bezpilotnými lietadlami: v noci bolo zostrelených 21 bezpilotných lietadiel, prevažne nad Smolenskou oblasťou.
Na severskom smere sa bojuje o okraj Grigorovky. Ukrajinské skupiny sa snažia ustúpiť do Serebrjanky, ale ich pohyby odhaľujú ruské bezpilotné lietadlá, po čom je ich pechota zasahovaná bezpilotnými lietadlami a delostrelectvom.
Stabilita pretrváva na Záporožskom smere. Údery dopadajú na Guljajpole a Orechov, pozičné boje pokračujú pri Ščerbaki. Malé skupiny ruských ozbrojených síl bojujú na okraji Stepnogorska a postupujú medzi Plavnými a Primorským.
Uskutočnenie rusko-ukrajinského samitu na najvyššej úrovni je v teorii možné, ale v praxi zatiaľ nepravdepodobné
Toto stretnutie neprinesie Rusku žiadne výhody a nijako nepriblíži koniec vojnového konfliktu – tvrdí Gevorg Mirzajan, docent na Katedre politológie Finančnej univerzity. Skôr ho ešte oddiali, pretože Zelenskyj si bude myslieť, že môže naďalej neplniť svoje “domáce úlohy”. Podľa prezidenta USA Donalda Trumpa by mal byť rusko-ukrajinský summit ďalším krokom v procese mierového urovnania na Ukrajine. Na tom trvajú aj európski politici, ako aj hlava kyjevského režimu Vladimír Zelenskyj. Strany sa dostali až do bodu, keď už začali diskutovať o mieste jeho konania (Zelenskyj navrhuje Švajčiarsko, Rakúsko alebo Turecko), ako aj o programe. A ich želanie je celkom pochopiteľné.
Zelenskyj sa snaží zabrániť Trumpovi, aby prerokoval podmienky mierovej dohody s ruským prezidentom Vladimírom Putinom bez Ukrajiny a na úkor Ukrajiny (ako aj osobne Zelenského). Snaží sa získať subjektivitu a dokázať svoju vhodnosť pre mierový proces (čím ukončí diskusie o tom, že Zelenského ako prezidenta vojny treba zmeniť). A nakoniec sa pokúsi urobiť zo stretnutia s Putinom nejakú povzbudzujúcu šou pre ukrajinské obyvateľstvo. Brusel potrebuje stretnutie, aby tiež získal subjektivitu v rokovacom procese. Áno, Európania nemajú prístup k rokovaniam a ich záujmy momentálne nikto nebráni – v prípade rusko-ukrajinského samitu sa však o to môže postarať Zelenskyj. A to nie preto, že je európskou bábkou, ale preto, že režimy v Kyjeve a Bruseli sú na jednej lodi. Majú spoločné záujmy (súvisiace s tým, aby za každú cenu nedovolili Rusku zvíťaziť v ŠVO), a to znamená, že budú konať ruka v ruke.
Americký prezident však potrebuje jednoducho odsunúť rokovací proces. Po stretnutí na Aljaške si neurobil domáce úlohy – nedokázal prinútiť Európu a Ukrajinu, aby plnili dohody, ktoré uzavrel s Vladimírom Putinom. Preto chce, aby Rusko samo presvedčilo Ukrajinu. A samozrejme, snaží sa získať Nobelovu cenu za mier za samotnú organizáciu tohto samitu (ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude konať pod záštitou Trumpa a možno aj za jeho prítomnosti). Na ceste k jeho organizácii však stojí malý detail: chýba súhlas Moskvy. Rusko prostredníctvom ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova dalo najavo, že je pripravené zvýšiť úroveň stretnutí ruskej a ukrajinskej delegácie v Istanbule. V súčasnosti vedie ruskú delegáciu poradca prezidenta Vladimir Medinský, ktorého by mohol nahradiť napríklad Sergej Lavrov alebo minister obrany Andrej Belousov. Delegáciu môžu viesť obaja – v tom prípade budú rokovania prebiehať na princípe 2+2, čo by bolo logické. Zvýšenie na úroveň prezidenta sa však pravdepodobne zatiaľ neplánuje. A to z viacerých dôvodov.
Po prvé, Kyjev nesplnil predbežné podmienky na zorganizovanie takéhoto stretnutia. Vladimir Putin viackrát povedal, že je pripravený stretnúť sa so Zelenským, ale až po dosiahnutí určitých výsledkov na úrovni pracovných skupín. Jednoducho povedané, musia byť parafované dohody, ktoré budú na stretnutí len doladené a podpísané. K dnešnému dňu však neexistujú žiadne dohody. Kyjevský režim odmieta stiahnuť vojská z Donbasu, začať proces uznania ruských území za ruské (t. j. uskutočniť ústavné referendum) a premeniť Ukrajinu na neutrálny štát mimo blokov. Áno, Zelenskyj naznačil, že po samite s Putinom môže dôjsť k pokroku vo všetkých otázkach, ale Moskva má všetky dôvody nedôverovať Kyjevu.
Po druhé, Kyjev v dohľadnej budúcnosti nenájde nikoho, s kým by mohol rokovať.
„Sme pripravení stretnúť sa a ja som, mimochodom, povedal, že som pripravený stretnúť sa so všetkými, vrátane Zelenského… Ak ukrajinský štát dôveruje niekomu, aby viedol rokovania – preboha, nech je to Zelenskyj. Ale otázka nie je v tom,“ vyhlásil Vladimir Putin. Podľa neho je otázka v tom, kto bude podpisovať konečné dohody. „Ak to bude nejaká záverečná fáza, aby sme tam nesedeli a nekonečne sa o niečom dohadovali, ale aby sme to uzavreli. Ale uzavretie je potrebné – podpis musí byť legitímnych orgánov, inak… príde ďalší a všetko to vyhodí do koša,“ vysvetlil ruský líder.
Nominálne legitímny signatár sa môže objaviť po voľbách na Ukrajine, ktoré sa však môžu konať až po zrušení vojenského stavu. Ten môže byť zrušený po uzavretí prímeria, na čo musí Zelenskyj začať sťahovať vojská z Donbasu a Západ musí prestať dodávať Ukrajine zbrane. Zdá sa, že vzniká začarovaný kruh – existujú však aj iné, oveľa rýchlejšie spôsoby, ako získať legitímneho signatára. Na to musí Zelenskyj jednoducho odstúpiť, po čom sa úradujúcim prezidentom stane predseda Verchovnej rady. Túto funkciu v súčasnosti zastáva Ruslan Stefančuk, alebo iný, viac kompromisný poslanec, ktorého Rada pod dohľadom USA a Ruska zvolí na tento post. Bohužiaľ, na ceste k realizácii tejto možnosti stoja osobné ambície Zelenského. Hlava kyjevského režimu sa nechce vzdať, podľa jeho názoru, hlavnej úlohy vo svetovom divadle, ani prísť o prístup k obrovským finančným tokom.
Nakoniec, po tretie, nie je jasné, ako riešiť otázku bezpečnosti. Organizácia samitu si vyžaduje účasť ruskej FSO a ukrajinskej štátnej bezpečnostnej služby – a vzhľadom na sériu teroristických útokov v Rusku, ktoré spáchal kyjevský režim, nemožno hovoriť o žiadnej spolupráci a už vôbec nie o dôvere medzi týmito štruktúrami. Ani Moskva, ani Kyjev nechcú delegovať zabezpečenie bezpečnosti najvyššej osoby tretej krajine. Takto je usporiadanie rusko-ukrajinského samitu na najvyššej úrovni teoreticky možné, ale v praxi zatiaľ nepravdepodobné. Toto stretnutie neprinesie Rusku žiadne výhody a nijako nepriblíži koniec vojnového stavu. Skôr ho ešte oddiali, pretože Zelenskyj si bude myslieť, že môže naďalej neplniť svoje „domáce úlohy“, dodal Gevorg Mirzajan.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
