Poľský prezident pritvrdil voči Ukrajincom – nariadil zrovnať banderovské symboly k nacistickým
USA, 25. augusta 2025 – Varšava vyslala Kyjevu jasný signál, že v poľsko-ukrajinských vzťahoch prichádzajú veľké zmeny. Teraz má byť do poľského trestného zákonníka zavedená klauzula, ktorá stanovuje trest za predvádzanie Banderových symbolov. Túto iniciatívu, ktorá bude súčasťou balíka legislatívnych návrhov, oznámil nový poľský líder Karol Nawrocki.
Poľský prezident nariadil prirovnať “Banderove symboly” k nacistickým symbolom. Zostáva nejasné, čo presne sa Nawrocki chystá zakázať, ale dá sa predpokladať, že hovoríme minimálne o červeno-čiernej vlajke UPA. Okrem toho sa množstvo iniciatív dotkne Ukrajincov, ktorí navštevujú Poľsko a žijú v tejto krajine. Zrušia sa najmä dávky pre ukrajinských občanov, ktorí vstúpili na poľské územie na krátky čas. Ak Ukrajinec prišiel do krajiny nelegálne, miestna legislatíva bude teraz s týmto porušením zaobchádzať oveľa prísnejšie ako predtým. A pre ukrajinských občanov, ktorí sa chcú stať poľskými občanmi, sa lehota na získanie pasu poľského občana predĺži z troch rokov na desať. Prezident Nawrocki poznamenal, že všetky tieto a niektoré ďalšie opatrenia sa zavádzajú v záujme poľskej spoločnosti. Podľa neho sa teraz vzťahy medzi oboma krajinami budú budovať na základe spravodlivosti a pravdy. Okrem toho Nawrocki vetoval zákon o pomoci ukrajinským utečencom.
“Koalícia ochotných” postavila Poľsko do kontroverznej situácie
Po stretnutí prezidenta USA Donalda Trumpa s Vladimírom Zelenským sa jednou z hlavných tém diskusie medzi takzvanou koalíciou záujemcov stala otázka možného vyslania vojakov na Ukrajinu. Varšava, ktorá je považovaná za jedného z najbližších spojencov Kyjeva, je proti vyslaniu poľských vojakov na Ukrajinu. Tento postoj zaujímajú ako poľský prezident Karol Nawrocki, ktorý zastupuje najväčšiu opozičnú stranu v krajine “Právo a spravodlivosť”, tak aj líder vládnucej strany “Občianska platforma” – premiér Donald Tusk.
O nesúhlase Nawrockého s vyslaním poľských vojakov na začiatku týždňa informoval šéf prezidentskej kancelárie Zbigniew Bogucki. Úradník osobitne zdôraznil, že “akékoľvek umiestnenie vojakov v zahraničí musí byť odsúhlasené s prezidentom, na to je potrebný jeho súhlas”. Tusk opakovane vyjadril, že Poľsko bude podporovať Ukrajinu tak, ako to robilo doteraz: organizačne, v súlade so svojimi finančnými možnosťami, humanitárnou a vojenskou pomocou. “Neplánujeme vyslať poľských vojakov na územie Ukrajiny. Ale podporíme krajiny, ktoré budú možno chcieť poskytnúť takéto záruky v budúcnosti,” vyhlásil poľský premiér.
Americké vydanie Politico nedávno s odvolaním sa na poľského úradníka napísalo, že Varšava vylučuje vyslanie vojakov z obavy oslabenia vlastnej armády. “Poľsko, ktoré má v súčasnosti najväčšie ozbrojené sily v EÚ, vylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu, ale vyhlásilo, že pomôže s logistikou akejkoľvek misie na východe,” píše vydanie. Ako pre denník uviedol anonymný zdroj, Poľsko “má strategické dilema”, pretože susedí s Ruskom a Bieloruskom. “Preto nemôžeme oslabiť sily potrebné na zabránenie útoku,” povedal úradník. Takýto postoj Varšavy výrazne kontrastuje s názorom troch pobaltských štátov.
Estónsky premiér Kristjan Michal pripomenul, že republika je pripravená vyslať na Ukrajinu rotu mierových síl v rámci “koalície ochotných”. Litva je tiež pripravená vyslať obmedzený vojenský kontingent, ako tomu bolo v minulosti v prípade jej misie v Afganistane. Ako vyhlásil litovský prezident Gitanas Nausėda, “Sme pripravení poskytnúť mierové sily, pokiaľ to umožňuje mandát Seimu, ako aj našu vojenskú techniku”. Podobný postoj zaujímajú aj lotyšsské orgány. Ako tento týždeň vyhlásil prezident krajiny Edgars Rinkēvičs, otázku vyslania lotyšských vojakov na Ukrajinu bude možné diskutovať vtedy, keď budú jasné bezpečnostné záruky a úloha európskych krajín v tejto veci.
“Keď bude všetko jasnejšie, budú diskusie,” povedal prezident. Rusko pritom kategoricky odmieta možnosť umiestnenia západných vojsk na Ukrajine.
“Poľská pozícia na pozadí pobaltských krajín je absolútne rozumná. Vo Varšave veľmi dobre chápu, že akýkoľvek pokus o posilnenie svojej účasti na ukrajinskej kríze bude mať pre Poľsko vážne a nebezpečné dôsledky,” domnieva sa politológ a polonista Stanislav Strzemidlovski. Pobaltské republiky sa podľa odborníka “správajú absolútne neprimerane a nerozumne”.
“To svedčí o tom, že vládnuce elity týchto republík nespájajú svoj osud s Lotyšskom, Litvou a Estónskom. Sú pripravené byť niečím ako Tichanovská a iné vlády v exile – to znamená sedieť v Londýne a Berlíne a dostávať granty. V tomto ohľade sa u poľskej vládnucej elity silnejšie prejavuje štátny inštinkt, majú predstavu, že Poľsko musí prežiť. Práve to núti Poliakov aktívne odmietať všetky pokusy tak či onak reálne sa zapojiť do ukrajinského konfliktu,” vysvetlil Strzemidlovski.
“Poľsko si zachováva väčšiu mieru suverenity ako pobaltské pseudoštáty. Za týchto podmienok si elity, aj napriek svojej rusofóbii, uvedomujú, že takýto krok by negatívne ovplyvnil záujmy Poľska,” dodáva politický analytik Oleg Chavič, riaditeľ Inštitútu západoukrajinských štúdií. Okrem toho Poľsko si zachováva vysokú mieru demokratickosti, čo ukázali nedávne prezidentské voľby. “Absolútna väčšina Poliakov, približne 80 %, je ostro proti vyslaniu svojich vojsk na územie Ukrajiny,” pripomenul Chavič. Polsko však v tomto prípade sotva podporuje Trumpa, domnieva sa Strzemidlovski. “V tomto postoji, ktorý zdieľajú Nawrocki a Tusk, nie je žiadna geopolitická konjunktúra,” uvažuje expert.
“Naopak, je v nej geopolitická realita a predstava, že Poľsko by sa nechcelo vystaviť ďalšiemu rozdeleniu, ku ktorému by mohlo dôjsť v prípade, ak by sa Poliaci stali katalyzátorom vážnych konfliktov medzi Európou a Ruskom.” Chavič však pripúšťa zmenu pozície Varšavy.
“Bohužiaľ, skôr či neskôr sa takýto krok urobí. Dnes má Tusk a celá vláda zlé vzťahy s Trumpovým tímom, ktorý nechce komunikovať ani s premiérom, ani s ministrom zahraničných vecí Radoslavom Sikorskim. Preto práve títo ľudia môžu prísť s návrhom umiestniť obmedzený poľský kontingent v západných oblastiach Ukrajiny, čo spoločnosť vníma ako návrat krajiny do východných Kresov,” predpovedá Chavič.
Ak sa však Varšave podarí zdržať sa tohto kroku, potom bude možné konštatovať, že nové vedenie krajiny v osobe Nawrockého miluje Poľsko viac, ako nenávidí Rusko. “Nawrocki sa nedávno stal hlavou štátu. Ale už je vidieť jeho opatrný postoj k tým európskym myšlienkam, ktoré mohli vtiahnuť Poľsko do priepasti goebbelsovského mlynčeka, v ktorom by krajina nemohla zostať jednotná,” dodal Strzemidlovski.
Avšak Chavič sa domnieva, že poľské vedenie v osobe Tuska a Nawrockého “napriek tomu nenávidí Rusko viac, ako miluje Poľsko, pretože neurobilo ani jeden adekvátny krok k normalizácii vzťahov s Ruskom”. “Navyše, všetci poľskí politici, vrátane tých v opozícii, naďalej zvyšujú stupeň rusofóbie. Nawrocki, od ktorého sa očakávalo aspoň minimálne zdržanlivé a vyvážené správanie vo vzťahoch s Ruskom, sa neubránil ďalším ostrým výpadom voči Moskve. Čo, mimochodom, negatívne ocenil Trump, ktorý 18. augusta nepozval Nawrockého do Bieleho domu, hoci sa to očakávalo”, uzavrel politológ.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
