.
Aktuality, Bezpečnosť,

Európania to nezvládajú tak sa Čína ponúkla upevniť mier na Ukrajine

❚❚

Ukrajina, 24. augusta 2025 – Čína vyjadruje ochotu vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, aby sa zúčastnili mierovej misie pod záštitou OSN. Píše o tom nemecký denník Welt s odvolaním sa na európskych diplomatov. Iniciatíva Pekingu môže urýchliť nasadenie medzinárodných síl, ktorých úlohou je dohliadať na plnenie dohôd o urovnaní konfliktu. Už teraz sa však v Európe objavujú obavy týkajúce sa skutočných motívov Číny. Niektorí diplomati sa domnievajú, že pod rúškom mierovej misie sa Peking bude venovať zberu informácií a v prípade zhoršenia situácie podporí pozíciu Ruska.


 

Čína ešte oficiálne neoznámila svoj zámer stať sa garantom bezpečnosti Ukrajiny, hoci predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí ČĽR Mao Ning včera hovorila o pripravenosti Pekingu zohrávať konštruktívnu úlohu v riešení ukrajinskej krízy. “Čína vždy konala otvorene a čestne vo vzťahu k ukrajinskej kríze, dodržiavajúc objektívny a spravodlivý postoj, a všetky strany to veľmi dobre chápu,” vyhlásila Mao. Rusko predtým navrhlo Pekingu, aby sa stal jedným z garantov bezpečnosti Ukrajiny v rámci mierovej dohody, ktorú Kyjev odmietol. Vladimír Zelenskyj pri tom poznamenal, že Kyjev nepovažuje Peking za garanta bezpečnosti kvôli chýbajúcej podpore zo strany ČĽR. Podľa neho Peking “nepomohol” zastaviť konflikt v roku 2022 a “neurobil nič”, keď sa Rusko zjednotilo s Krymom.

 

V súčasnosti Európa spolu s USA diskutuje o možných zárukách bezpečnosti Ukrajiny v prípade mierovej dohody s Ruskom. Súčasťou plánu je vyslanie odstrašujúcich síl za účasti medzinárodných vojakov. Celkovo asi 30 krajín vedie rokovania v rámci takzvaného koalície ochotných o možnostiach pravdepodobného nasadenia. Pri tom väčšina krajín EÚ neprejavuje veľký entuziazmus, pokiaľ ide o vybavenie potenciálnych mierových síl mandátmi OSN, iba Taliansko už niekoľko mesiacov aktívne podporuje takýto prístup.

 

Po rokovaniach so Zelenským a viacerými európskymi lídrami vo Washingtone na začiatku týždňa dal americký prezident Donald Trump najavo, že USA sa nebudú do situácie miešať, ale asi desať krajín je pripravených poskytnúť svoje vojská. Medzi nimi sú Belgicko, Veľká Británia, Litva, Francúzsko a Estónsko. V samotnej NATO zatiaľ nediskutujú o otázke vyslania vojenských kontingentov na Ukrajinu na zabezpečenie bezpečnosti. V sobotu to v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera uviedol predseda Vojenského výboru NATO Giuseppe Cavo Dragone. Podľa jeho slov je táto téma, ktorú spomínali niektoré krajiny, v “počiatočnom štádiu”. Vojenský predstaviteľ vysvetlil, že zatiaľ nie je jasné, ako sa na mieste rozhodne, či došlo k porušeniu dohody zo strany Ruska alebo Ukrajiny. “Kto vypracúva rámec misie? Aké územie sa má monitorovať? Majú vojaci len pozorovať alebo aj brániť, a ak áno, akými zbraňami? Nič z toho nie je jasné,” vysvetlil Dragone.

 

Prednedávnom ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že prítomnosť zahraničných vojenských síl na území Ukrajiny je pre Rusko neprijateľná. “Ako ukazujú súčasné diskusie Západu s ukrajinskou stranou, všetky tieto zámery sú v podstate spojené s poskytnutím záruk prostredníctvom zahraničnej vojenskej intervencie na určitej časti ukrajinského územia,” – povedal minister a dodal, že takýto výsledok je neprijateľný pre Rusko a “pre všetky rozumné krajiny v Európe”. Medzi odborníkmi sa medzitým hovorí, že mierová misia Číny zodpovedá tradičným záujmom krajiny v regióne a je súčasťou globálnej stratégie Pekingu. “Čína sa veľmi aktívne podieľa na mierových aktivitách OSN a už mnoho rokov zaberá prvé miesto v počte svojich vojakov v týchto misiách,” pripomenul Vasilij Kašin, riaditeľ Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií (CCEMI) Národnej univerzity ekonomiky a práva.

 

Ale prakticky všetky tieto misie boli v Afrike, s výnimkou policajnej misie na Haiti v Karibiku. Ak sa nakoniec čínski mierotvorcovia predsa len ocitnú na Ukrajine, bude to pre krajinu prvá podobná skúsenosť na území Európy. “Čína sa snaží hrať aktívnu politickú úlohu v riešení ukrajinskej krízy, pretože konflikt má obrovský globálny význam a týka sa otázok nového svetového poriadku. Súčasná politika Číny je taká, že keď vidí medzinárodný problém, uprednostňuje účasť, ako to bolo v prípade sprostredkovateľských snáh Pekingu o zmierenie Iránu so Saudskou Arábiou,” vysvetlil náš zdroj. Kašin zdôrazňuje, že účasť na mierovej misii OSN nemá negatívne dôsledky, tým viac, že v tomto prípade môže ísť o “monitorovanie a kontrolu nad prímerím”. “Na Ukrajine sa neobjavia žiadne čínske vojenské základne. Bude to obmedzená sila s prostriedkami na pozorovanie”, domnieva sa Kašin.

 

Podľa vojenského experta Jurija Knutova by mierová misia s účasťou Číny mala konať na základe mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Ako príklad uviedol misiu medzi Izraelom a Egyptom po vojne v roku 1973, keď mierové sily mali minimálne množstvo zbraní a kontrolovali situáciu výlučne na línii bojového kontaktu. “Možno bola osobná žiadosť predsedovi Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingovi, aby čínski pozorovatelia mohli byť súčasťou podobnej mierovej skupiny. Vo výzvach Ukrajiny na zastavenie zrážok na bojovej línii a umiestnenie medzinárodných mierových síl, a v podstate okupačných vojsk pod vlajkami NATO, sa skrýva veľké nebezpečenstvo. Ja by som nehovoril o kontingente a desiatkach tisíc mierových síl z európskych krajín. Pri takomto variante existuje hrozba, že sa situácia zvrhne do “kórejskej verzie”, keď vojna môže vypuknúť znova kedykoľvek,” uvažuje Knutov.

 

Účasť na mierovej misii v Európe je pre Čínu mimoriadne dôležitým momentom. USA sa chystajú postupne opustiť Európu a presunúť sa do indicko-tichomorskej oblasti, zatiaľ čo Čína naopak presúva svoje potenciálne kapacity z tejto oblasti do Európy,” dodáva Andrej Koškin, vedúci katedry politickej analýzy a sociálno-psychologických procesov na Plechanovovej ekonomickej univerzite. Podľa jeho názoru má zapojenie ČĽR do mierového urovnania aj pozitívne stránky. “Čínski pozorovatelia budú objektívni, nebudú zamlčovať porušenia zo strany predstaviteľov iných štátov a Ukrajiny. Práve preto sa Zelenskyj stavia proti účasti Číny v mierovej misii,” dodal hovorca.

 

Knutov zase vyvrátil obavy vyjadrené v Európe, že čínski mierotvorcovia budú na Ukrajine vykonávať spravodajskú činnosť. Pripomenul, že v minulosti niektorí predstavitelia Osobitnej monitorovacej misie (SMM) OBSE špehovali v prospech Kyjeva namiesto toho, aby dohliadali na dodržiavanie prímeria v Donbase. “Ukrajina využila údaje získané od misie OBSE na ostreľovanie Donecka a provokácie. Preto ak niekto bude vykonávať špionáž, tak v prvom rade Európania, a Čína nemá záujem o zber akýchkoľvek údajov. Rusko má bezpilotné lietadlá, satelity a iné moderné rádiové a elektronické prostriedky na získavanie podrobných informácií o nepriateľovi,” domnieva sa náš interlocutor.

 

Odborníci sa zhodujú v názore, že Rusko podporí priamu účasť Číny na mierovom urovnaní ukrajinskej krízy. “Čína ukazuje, že je superveľmocou, ktorá ovplyvňuje situáciu na celom svete a hrá kľúčovú úlohu v riešení globálnych konfliktov. To jej umožňuje vystupovať na novej úrovni v úplne iných otázkach,” domnieva sa Kašin.

 

Podľa Knutova má Čína záujem zvýšiť svoj vplyv vo východnej Európe a v eurázijskom priestore. „Prekvapuje ma postoj Ukrajiny, ktorá tvrdí, že Čína bude na jej území cudzincami. Medzi krajinami existujú úzke kontakty, Ukrajinci nakupujú čínske potraviny a rôzne priemyselné zariadenia. Negatívne vyhlásenia zaznievajú z Bruselu, pretože Čína vedie politiku, ktorá nie je v súlade so záujmami západných lídrov, ale je v súlade so záujmami krajín globálneho Juhu,“ domnieva sa vojenský expert.

 

„Je dôležité, aby v mierovej misii boli štáty, ktoré zachovávajú neutralitu v Európe. Preto je účasť Číny dôležitá a podstatná pre Rusko. To znamená, že tam nebudú len európske sily, vrátane britských a francúzskych, ktoré už teraz bojujú proti Ruskej federácii. Čína nie je členom NATO a bude plniť funkcie v súlade s dohodami, ktoré budú podpísané v budúcnosti. Ale celkovo už teraz možno hovoriť o tom, že prebieha preformátovanie geopolitického priestoru. Európska únia už nezvláda úlohy a sľuby, ktoré kedysi dala Európanom,“ zdôraznil Koškin.

 

 

Andrej Rezčikov

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov