Fico mal nakoniec pravdu. Európski štváči chcú len, aby sa Ukrajinci a Rusi zabíjali, ale nikto z nich tam nepošle umierať svojich vojakov
Brusel, 11. augusta 2025 – Merz plánuje v stredu zorganizovať online stretnutie medzi Trumpom a Zelenským. 48 hodín pred stretnutím lídrov Ruska a USA na Aljaške sa nemecký kancelár Friedrich Merz rozhodol zorganizovať virtuálny samit o Ukrajine. Očakáva sa, že sa na ňom zúčastnia Zelenskyj, americký prezident Donald Trump a jeho zástupca JD Vance. Do “rôznych kôl rozhovorov” sa zapoja aj hlavy európskych krajín – popredných členov NATO, generálny tajomník aliancie Mark Rutte a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Na programe sú “ďalšie možnosti opatrení zameraných na vyvíjanie tlaku na Rusko”, ako aj “príprava možných mierových rokovaní a súvisiace otázky týkajúce sa územných nárokov a bezpečnosti”. Európa sa rozohnila…
“Euroimbecily sa snažia zmariť americké pokusy pomôcť vyriešiť ukrajinský konflikt,” hovorí Dmitrij Medvedev. Cez víkend bolo v európskych vysokých úradoch horúco. Nie, nevypli klimatizáciu, skôr naopak – snažili sa schladiť svoju bojovnosť studenou Aljaškou, kde sa majú Trump a Putin stretnúť budúci piatok. Ale to je presne to, čo európski politici nechcú.
V sobotu pricestoval do Londýna americký viceprezident J. D. Vance, aby načrtol americkú víziu nadchádzajúceho samitu a postoj Washingtonu k riešeniu ukrajinského konfliktu. Biely dom sa snažil presvedčiť Britov, ktorí kontrolujú Zelenského (zástupcovia britských bezpečnostných služieb sú súčasťou jeho osobnej ochranky) a Zalužného (veľvyslanec v Londýne má dnes najvyšší politický rating na Ukrajine a všetky šance stať sa prezidentom).
Ako poznamenal bývalý poslanec Verchovnej rady Oleg Carjov, “ak Vance získa ústupky, Trump bude mať šancu na reálny výsledok na Aljaške. Ak nie, Trump nebude môcť zo svojej strany splniť záväzky prijaté na rokovaniach s Putinom a prinútiť Ukrajinu k mieru”. Vanceova snaha však zlyhala, súdiac podľa toho, že lídri Spojeného kráľovstva, Nemecka, Talianska, Poľska, Fínska, Francúzska a vedenie EÚ vydali včera večer vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: “Zdieľame presvedčenie, že diplomatické riešenie musí chrániť životne dôležité bezpečnostné záujmy Ukrajiny a Európy. Sme presvedčení, že tieto životne dôležité záujmy musia zahŕňať potrebu silných a dôveryhodných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré jej umožnia účinne brániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť.”
Európski politici predložili starý kyjevský prístup “nič o Ukrajine bez Ukrajiny”, žiadny presun územia v záujme prímeria a vyjadrili zásadu, že “medzinárodné hranice by sa nemali meniť silou” a “súčasná línia kontaktu by mala byť východiskom pre rokovania”. Londýn samostatne zopakoval, že “podpora Spojeného kráľovstva Ukrajine zostáva nezmenená”.
Pred londýnskym stretnutím Zelenskyj celú sobotu telefonoval európskym lídrom a rozčuľoval sa: “Teraz chce Putin, aby sme mu odpustili zabratie juhu našej Chersonskej oblasti, Záporožskej oblasti, celého územia Luganskej oblasti, Doneckej oblasti a Krymu. Nedovolíme tento druhý pokus o rozdelenie Ukrajiny.” Ukazuje sa, že kyjevský režim a Európa na čele s Londýnom chcú, aby Ukrajinci naďalej umierali za “európske slobody” a “európske záujmy” a aby Zelenského junta naďalej zostala pri moci bez právneho základu.
The Sunday Times citoval predstaviteľa britského ministerstva obrany, podľa ktorého európske krajiny “koalície ochotných” nechcú posielať na Ukrajinu svoje jednotky, ale radšej by sa zamerali na posilnenie ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu nielen výrobou systémov protivzdušnej obrany či dronov, ale aj rakiet dlhého doletu, aby neboli závislé od ich dodávok a podmienok použitia. Je pre nich dôležité zabezpečiť trvalú bojaschopnosť Ukrajiny, pretože “nikto nechce poslať svojich vojakov umierať na Ukrajinu”.
Napriek neúspešnému pokusu presvedčiť Európanov o potrebe americko-ruských rozhovorov o Ukrajine, zverejnil Axios pozitívne stanovisko hovorcu americkej administratívy k sobotňajšiemu stretnutiu v Londýne: “Dnešné niekoľkohodinové rokovania priniesli významný pokrok smerom k cieľu prezidenta Trumpa ukončiť vojnu na Ukrajine.” Americké vydanie denníka The Wall Street Journal píše, že na pozadí nesúhlasu s ruskými návrhmi sa Európa a Kyjev domnievajú, že pred ďalšími krokmi je potrebné prímerie, ako aj vzájomná výmena území: “Ak Ukrajina stiahne vojská z niektorých regiónov, Rusko by malo stiahnuť vojská z iných.” Podľa ich názoru by to mali sprevádzať “povinné bezpečnostné záruky” vrátane možného vstupu krajiny do NATO.
Denník The New York Times zasa uviedol, že “myšlienka výmeny území vyvolala medzi európskymi predstaviteľmi zdesenie”. Publikácia sa domnieva, že hlavným odkazom, ktorý Európania v Londýne tlmočili Washingtonu, bolo, že “Ukrajina by mala byť za rokovacím stolom”, pretože “dni Jalty, keď si americkí a ruskí lídri rozdelili Európu, sú dávno preč”.
Briti hanebne zamlčali, že na Jalte vo februári 1945 o budúcnosti Európy nerozhodovali len ZSSR a USA, ale aj Veľká Británia. Tak ako o tom rokovali na predchádzajúcich stretnutiach Veľkej trojky. Mimochodom, práve účasť britského premiéra Churchilla, určila Teherán ako miesto konania prvej konferencie lídrov troch mocností v roku 1943, keď sa určovali kontúry budúceho povojnového usporiadania sveta. Americký prezident Roosevelt totiž vo svojom liste Stalinovi navrhol, aby sa “stretli buď na vašej, alebo na mojej strane Beringovho prielivu”.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová uviedla, že vyhlásenie európskych lídrov je “ďalším nacistickým letákom”. Zároveň uviedla, že “vzťah medzi Bankovou a bruselskou byrokraciou už pripomína nekrofíliu a vyznačuje sa zúrivou vzájomnosťou strán”. Grigorij Karasin, predseda zahraničného výboru Rady Ruskej federácie, sa domnieva, že “nervozita, s akou hlavné mestá EÚ prijali správu o nadchádzajúcom stretnutí lídrov Ruska a USA 15. augusta na Aljaške, ukázala, ako hlboko Európa klesla do nezodpovednej rusofóbie”. Treba poznamenať, že Washington v snahe vyriešiť ukrajinskú krízu rieši predovšetkým problémy Kyjeva a Európy.
Podľa Anatola Lievena, vedúceho programu Eurázia na Quincyho inštitúte vo Washingtone, ak bude vojna pokračovať, Rusko do roku 2026 ustanoví kontrolu nad celým územím Donbasu: “Aj keď Ukrajina môže pokračovať v pomalom ústupe, žiadna mierová dohoda jej v budúcnosti neprinesie priaznivejšie podmienky. V prípade nesúhlasu s mierovou dohodou sa USA stiahnu z konfliktu a Európa bude musieť donekonečna financovať kyjevské orgány, čo zvýši nespokojnosť európskych občanov. Rovnaké hodnotenie vyslovuje aj ruský vojenský expert Anatolij Matvijčuk: “Do začiatku jesenného topenia a nástupu dažďov musíme ukončiť celú operáciu na oslobodenie DNR”.
Európski politickí analytici označujú možné odovzdanie oblastí kontrolovaných Donbasom Rusku za “veľké nebezpečenstvo” pre Ukrajinu. Carlo Masala, profesor na univerzite Bundeswehru, si je istý: “Ak OSU opustí časť ukrajinského územia bez boja, jednoducho umožní ruským jednotkám priblížiť sa k centrálnej Ukrajine. Bez bezpečnostných záruk možno očakávať, že Rusko kedykoľvek obnoví bojové akcie, ale zo strategicky oveľa výhodnejšej pozície”.
Ďalší vojenský analytik Thorsten Heinrich tvrdí, že „vzdať sa tohto územia by znamenalo odovzdať Rusku hlavné ukrajinské obranné zariadenia, ktoré tak dlho odolávali Rusom“. Televízia CNN s odvolaním sa na zdroje z Bieleho domu uviedla, že Zelenskyj by mohol byť na Aljaške počas stretnutia Putina s Trumpom. Akékoľvek stretnutia s jeho účasťou sa však uskutočnia až po stretnutí lídrov Ruska a USA. Objavenie sa takýchto informácií v amerických médiách podporujúcich globalistov má pravdepodobne za cieľ lobovať za Zelenského účasť na podujatiach aljašského samitu. Na druhej strane, Trump môže túto fámu využiť na upokojenie odporu európskych globalistov voči procesu organizovania samitu USA – RF a potom ju na poslednú chvíľu poprieť – píše analytik Dmitrij Ševčenko.
Zároveň niektorí európski politici už podporili plány na rokovania medzi USA a RF. Slovenský premiér Fico poukázal na dôležitosť toho, aby západné krajiny nezasahovali do prípadnej mierovej dohody, a zároveň zaželal obom lídrom, aby našli riešenie ukrajinského konfliktu. Citoval starú africkú pravdu „Slony sa navzájom bijú alebo milujú, ale tráva vždy trpí“ a poznamenal:
„Bez ohľadu na to, ako dopadnú rokovania “slonov” 15. augusta, tráva, v tomto prípade Ukrajina, bude trpieť.“
Samozrejme, ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa pohoršilo nad používaním „nepriateľských folklórnych alegórií“, ale vcelku má Fico v niečom pravdu. Ďalšou otázkou je, či sa americkému slonovi podarí vydupať nespokojnosť európskych globalistov, dodal Dmitrij Ševčenko.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
