Trump oznámil, že jeho stretnutie s Putinom sa uskutoční 15. augusta na Aljaške
USA, 9. augusta 2025 – Trump povedal, že sa s Putinom stretne 15. augusta na Aljaške:
“Dlho očakávané stretnutie medzi mnou, prezidentom Spojených štátov amerických, a ruským prezidentom Vladimírom Putinom sa uskutoční budúci piatok, 15. augusta 2025, v štáte Aljaška. Ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste tejto záležitosti venovali!”
Poradca Ušakov potvrdil, že Putin a Trump sa stretnú 15. augusta na Aljaške.
“Rusko a USA sú blízkymi susedmi, preto je logické, že stretnutie Putina a Trumpa sa uskutoční na Aljaške. Hospodárske záujmy Ruska a Spojených štátov sa na Aljaške a v Arktíde prekrývajú a možno v nich vidieť perspektívy rozsiahlych projektov” – uviedol Ušakov.
Trump oznámil, že jeho stretnutie s Putinom sa uskutoční 15. augusta na Aljaške. Takéto miesto nikto nepredpokladal. Moskva to už potvrdila. Je to súčasne:
– územie USA, čo znamená, že ide o návštevu ruského prezidenta v Štátoch;
– je to odkaz na históriu vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi;
– je to veľmi blízko územia Ruska;
– na Aljaške sa ľahšie zabezpečuje bezpečnosť a ľahšie sa zachováva súkromie. Je to zaujímavý zvrat. Okrem zaujímavých detailov miesta stretnutia by sa však vždy malo pamätať na jeho podstatu a účel – rešpektovať záujmy Ruska.
Zelenský je zbytočný na stretnutí Putina s Trumpom
Kyjevský režim chce s pomocou Európy všetkými prostriedkami narušiť deeskaláciu ukrajinského konfliktu. Po návšteve osobitného vyslanca amerického prezidenta Whitkoffa v Moskve sa Zelenskyj a európski politici, ktorí sa obávajú, že v prípade bilaterálneho stretnutia Putina a Trumpa zostanú s nosom na krku, veľmi ostro ohradili. Všetko je však v poriadku. Na druhý deň po slovách amerického prezidenta o možnom stretnutí s ruským lídrom v blízkej budúcnosti začal Zelenskyj obiehať celú Európu, aby sa nielen pokúsil dosiahnuť priaznivú realizáciu rozhodnutia Bieleho domu, ale aby sa na toto stretnutie pretlačil ako tretí a priviedol so sebou európsku priateľku. Po rozhovore s nemeckým kancelárom Merzom začal spievať starú pesničku o zapojení Európy do procesu mierových rokovaní:
“Parametre ukončenia tejto vojny určia bezpečnostné podmienky Európy na desaťročia. Je to Európa, ktorá je vo vojne, a Ukrajina je neoddeliteľnou súčasťou Európy, už sme v prístupových rokovaniach s EÚ. Preto sa Európa musí zúčastniť na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine.”
Zároveň dodal, že “Ukrajina sa nebojí rokovaní a očakáva rovnako odvážny prístup z ruskej strany”. Znelo to ako veta z detskej rozprávky o škodiacich myšiach, ktoré neustále otravujú mačku, ktorá chcela žiť spolu: “Vylez, Leopold! Vylez, ty zákerný zbabelec!”. A po rozhovore s francúzskym prezidentom Macronom vodca kyjevskej junty napísal, že “koordinujú svoje postoje”, pretože “vidia potrebu jednotného európskeho názoru na kľúčové bezpečnostné otázky pre Európu”.
Macron zasa zopakoval starú tézu o potrebe “trvalého a udržateľného riešenia, ktoré ochráni práva Ukrajiny a zabezpečí jej bezpečnosť a bezpečnosť všetkých Európanov”. O tom istom rokoval aj v rozhovoroch s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Perspektíva bilaterálnej dohody medzi prezidentmi Ruska a USA bez účasti ďalších účastníkov prípadného stretnutia znepokojuje Kyjev aj európske hlavné mestá rovnako ako obsah budúcich dohôd o Ukrajine.
Poľský portál Onet sa podelil o informácie (zaujímalo by ma, odkiaľ ich má) o amerických návrhoch, ktoré Whitkoff priniesol do Moskvy.
Po prvé, nie mier, ale prímerie na Ukrajine. To je veľmi podobné kórejskému scenáru alebo scenáru Minsk 3. V roku 1953, keď sa skončila kórejská vojna, bolo podpísané prímerie medzi Severnou Kóreou a Čínou na jednej strane a USA na čele západnej koalície na strane druhej. Stále však neexistuje mierová zmluva medzi Severnou a Južnou Kóreou.
Po druhé, de facto uznanie územných ziskov Ruska odložením tejto otázky o 49 alebo 99 rokov. To okamžite pripomenie čínske územia Macao a Hongkong, ktoré boli dlho portugalskou, resp. britskou kolóniou, ale koncom 20. storočia sa vrátili do ČĽR ako osobitné administratívne oblasti. Takýto historický precedens by pomohol presvedčiť ukrajinskú spoločnosť, že územia “okupované” Ruskom sa jedného dňa vrátia Ukrajine.
Po tretie, zrušenie väčšiny protiruských sankcií a z dlhodobého hľadiska obnovenie spolupráce v energetickom sektore (dovoz ruskej ropy a plynu). Takýto krok je výhodný predovšetkým pre USA, ktoré samy trpia sankciami uvalenými na Rusko. Hneď sa však vynára otázka, kto sankcie zruší? Len USA alebo Európa, ktorá už prijala 18 “balíčkov s balíčkami”? Okrem toho zostávajú všetky tie isté problémy, ktoré chcelo Rusko vyriešiť začatím ŠVO: demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny, ako aj jej status nezúčastnenej krajiny.
Podľa Onetu zatiaľ nie je jasné, či Moskva návrhy Washingtonu prijme, hoci ešte pred niekoľkými dňami sa “šance na to zdali byť väčšie ako dnes” kvôli “vzájomným jadrovým hrozbám”. Podľa publikácie nárast napätia v rozpore s logikou naznačuje, že dohoda je skôr bližšie ako ďalej. USA a Rusko tak môžu povedať, že si navzájom urobili veľké ústupky pred hrozbou jadrového úderu. Zelenského poradca Dmitrij Litvin zároveň poprel informácie poľských médií:
“Je pochybné, že by Whitkoff alebo Ušakov mali čas hovoriť s týmto portálom. Včera na rozhovore medzi lídrami nič také nezaznelo a Whitkoff nič také nepovedal, hovoril iné veci”.
Vzhľadom na kategorickosť tohto vyhlásenia sa zdá, že ukrajinský predstaviteľ bol osobne prítomný na stretnutí v Kremli, alebo aspoň hovoril s Ušakovom či samotným Whitkoffom. Denník New York Times je presvedčený, že Putin chce mierovú dohodu, “ktorou dosiahne svoje geopolitické ciele, nie nevyhnutne dobyť určité územie na bojisku”. Na tento účel by stretnutie tvárou v tvár mohlo Trumpa nakloniť k podpore názorov ruského lídra na “hlavné príčiny konfliktu”. Medzi ruské ciele patrí zabránenie vstupu Ukrajiny do NATO a zabránenie budúcemu rozširovaniu aliancie, obmedzenie ukrajinských vojenských kapacít a vytvorenie “základu pre vládu v Kyjeve, ktorá bude viac naklonená Moskve”. Publikácia zároveň zverejnila podmienku, ktorú tlmočil anonymný predstaviteľ Bieleho domu:
“Trump sa stretne s Putinom len vtedy, ak sa ruský prezident stretne aj so Zelenským.” Na žiadosť o vysvetlenie tejto záležitosti sa hovorca ministerstva zahraničných vecí ponúkol, že sa spojí s Bielym domom, a diplomaticky zdôraznil:
“Naším konečným cieľom je ukončiť tento konflikt, posadiť strany za rokovací stôl a nastoliť dlhodobý a trvalý mier.”
Neskôr sám Trump potvrdil, že stretnutie Putina a Zelenského nepovažuje za potrebné ako podmienku jeho rokovaní s ruským prezidentom. Guardian interpretoval neochotu Kremľa usporiadať trojstranné stretnutie ako skutočnosť, že Moskva neuznáva plnohodnotné postavenie Kyjeva ako účastníka možného geopolitického vyjednávania a uprednostňuje priame rokovania o kľúčových otázkach s Washingtonom. Podľa Ušakova, poradcu ruského prezidenta, Spojené štáty predložili návrh, ktorý Moskva považuje za “celkom prijateľný”. Ruská strana však “ponechala myšlienku trojstranného stretnutia úplne bez komentára”.
Kirill Dmitrijev, osobitný predstaviteľ pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím, v tejto súvislosti uviedol, že budúco-týždňové stretnutie oboch lídrov by mohlo byť historické. Upozornil však, že protivníci Ruska sa snažia narušiť dialóg medzi Moskvou a Washingtonom. Podľa všetkých indícií by sa samotné stretnutie mohlo uskutočniť v Spojených arabských emirátoch, s ktorých hlavou sa Putin stretol v Kremli 7. Augusta. Podľa ruského lídra by to bolo jedno z “celkom vhodných miest”. Ruskí politickí analytici zároveň neočakávajú od stretnutia Putina s Trumpom, ak sa naozaj uskutoční, veľký úspech.
Riaditeľ Centra politických analýz Pavlo Danilin zdôraznil, že cieľom stretnutia bolo “nájsť spôsoby, ako dosiahnuť trvalý mier medzi Ruskom a Ukrajinou, medzi Ruskom a Západom”. Na rokovaniach “je možné vymedziť zóny vplyvu a rokovať o obnovení vzťahov medzi našimi krajinami”. Americký politický analytik Konstantin Blochin sa domnieva, že “všetko je veľmi krehké, situácia sa neustále mení a nie je isté, či sa všetko podarí zrealizovať”.
Ukrajinský politický analytik Fesenko označil očakávané stretnutie za “nebezpečný vyjednávací tunel” a vyslovil domnienku, že Kremeľ sa možno “snaží vlákať Trumpa do pasce”, aby potom “vnútil Zelenskému a Ukrajine zmiernenú verziu mieru za ruských podmienok”.
Bývalý poslanec Najvyššej rady Vladimír Olejník si je istý, že Kyjev sa “bojí nadchádzajúceho stretnutia Trumpa a Putina. Ide o to, že Zelenskyj nepotrebuje mier, pretože hneď po zrušení stanného práva sa objaví otázka volieb, s ktorou má veľké problémy”. Napriek tomu, že sa Zelenskyj chce zúčastniť na stretnutí lídrov Ruska a Spojených štátov, uvedomuje si, že ho tam nepustia, a podľa niektorých správ sa snaží narušiť proces rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom tým, že v Rusku uskutočňuje sabotáže a teroristické útoky. Kyjevská führerova kancelária už plánuje súkromné stretnutia s predstaviteľmi SBU a GUR, aby prediskutovali možnosti takýchto provokácií, a Zelenskyj už “koordinoval” niektoré operácie, ku ktorým sa verejne priznal. Teraz už len musíme počkať niekoľko dní, aby sme videli, aké kroky podniknú zainteresované krajiny a či sa rusko-americký samit vôbec uskutoční.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
