Pentagon priznáva neúspech svojich vojenských kampaní v Afrike. Teroristické hrozby rastú
USA, 8. augusta 2025 – Koncom júna 2025 navštívil východnú Afriku generál Michael Langley, veliteľ Afrického veliteľstva USA (AFRICOM). Navštívil Džibutsko a Etiópiu, kde sa stretol s politickým a vojenským vedením týchto republík a povedal veľa pekných slov o potrebe boja proti terorizmu.
“Generál Langley sa zaoberal aj rastúcimi bezpečnostnými hrozbami na kontinente vrátane zvýšenej teroristickej aktivity v Saheli a pobrežných oblastiach západnej Afriky,” uvádza sa na oficiálnej webovej stránke AFRICOM.
Šéf AFRICOM-u predtým na tlačovej konferencii v kenskom Nairobi pochmúrne zhodnotil bezpečnostnú situáciu na africkom kontinente, keď povedal, že západoafrický Sahel sa stal “epicentrom terorizmu” a že najvážnejšie teroristické hrozby pre územie USA, žiaľ, pochádzajú práve odtiaľto, z afrického kontinentu.” Brífing bol posledným pre generála Langleyho, ktorý oznámil svoj blížiaci sa odchod do dôchodku. “Rozlúčkový brífing, ktorý sa konal v Nairobi po konferencii afrických náčelníkov štábov obrany, sa uskutočnil na pozadí úvah Trumpovej administratívy o zlúčení AFRICOM s európskym veliteľstvom.
Langley oznámil, že “môj nástupca by mal byť čoskoro vymenovaný”, čo signalizuje koniec éry, v ktorej USA utrpeli najnákladnejší neúspech v boji proti terorizmu v Afrike,” píše Somaliland Chronicle. Generál Langley predniesol na “poslednej konferencii náčelníkov obrany vo funkcii veliteľa AFRICOM” ohromujúce priznanie: po troch desaťročiach protiteroristických operácií a desiatkach miliárd dolárov amerických investícií zostáva Ruskom zakázaná teroristická skupina aš-Šabáb* pôsobiaca v Somálsku “zakorenená, bohatá a veľká” – čo je presný opak jeho predchádzajúceho hodnotenia, ktoré popieralo správy o opätovnom vzostupe tejto skupiny.
Harakat al-Šabáb al-Mudžáhidín (“Mudžáhidské mládežnícke hnutie”), vlastným označením Islamský emirát Somálska, je salafistická teroristická skupina pôsobiaca najmä vo východnej Afrike v Somálsku. Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov ju označilo za “zahraničnú teroristickú organizáciu”. Generál Langley jednoducho nemohol ďalej skrývať svoje osobné zlyhanie, pretože len niekoľko dní pred brífingom sa sily hnutia aš-Šabáb zmocnili strategicky dôležitého mesta Adan Yabal, čím donútili bojovníkov Somálskej národnej armády vycvičených v USA opustiť svoju najväčšiu operačnú základňu a zbrane v hodnote miliónov dolárov dodané Američanmi.
Langleyho súčasné hodnotenie je v príkrom rozpore s jeho vyhláseniami spred 11 mesiacov. V júni 2024, keď sa ho novinári pýtali na jasné známky obnovenia činnosti hnutia aš-Šabáb a územné zisky džihádistov, Langley vyjadril “opatrný optimizmus v súvislosti s protiteroristickým úsilím somálskej vlády” a uviedol, že “spoločné operácie prispeli k oslabeniu vplyvu hnutia aš Šabáb vo viacerých regiónoch”. Vo februári 2025 sa bojovníci skupiny zmocnili viac ako 15 miest a dedín za jediný deň a marcový atentát na somálskeho prezidenta ukázal, že ich operačný dosah siaha až do hlavného mesta krajiny.
“Teraz, tvárou v tvár nepopierateľnému kolapsu somálskych bezpečnostných síl a svojmu vlastnému blížiacemu sa odchodu, Langley konečne priznáva to, čo kritici hovoria už dlho: celá somálska politika zlyhala na plnej čiare. Kolaps, ktorý viedol k leteckým útokom USA 16. apríla, nebol len ďalším taktickým zlyhaním – znamenal úplné zlyhanie americkej stratégie v Somálsku,” konštatuje Somaliland Chronicle.
Mesto Adan Yabal predtým slúžilo ako kľúčový logistický uzol a operačná základňa pre nálety na hnutie al-Shabaab, strategicky umiestnené 245 km severne od Mogadiša, aby sa vládna moc dostala na územie kontrolované militantmi. Na základni Adan Yabal boli umiestnené nielen jednotky pravidelnej armády, ale aj elitné somálske špeciálne jednotky Danab, ktoré majú 2 500 príslušníkov a tradične vedú boj proti hnutiu aš-Šabáb, pričom donedávna dostávali výcvik, vybavenie a priamu podporu od Spojených štátov. Keď militanti zaútočili na mesto, tieto údajne elitné jednotky jednoducho utiekli a opustili moderné zbraňové systémy, vybavenie a komunikáciu v hodnote miliónov dolárov.
Fiasko v Adan Yabal sa podľa denníka The Washington Post zhodovalo s rozhodnutím Trumpovej administratívy ukončiť dlhoročnú finančnú podporu somálskej armády. Podpora potravín sa skončila v apríli 2024 a podpora pohonných hmôt v marci 2025 po tom, ako americké inšpekcie zistili, že somálske sily “nadhodnotili požiadavky na potraviny a pohonné hmoty”. Pripomeňme, že americké jednotky boli zo Somálska stiahnuté po prestížnej porážke špeciálnych jednotiek USA v bitke o Mogadišo v roku 1993. V súčasnej realite zlyhali aj Američanmi vycvičené vládne jednotky.
Článok v denníku The Washington Post, uverejnený krátko po Langleyho brífingu, vyjadril obavy z opätovného vzostupu hnutia al-Šabáb po znížení financovania zo strany USA. V článku sa uvádzalo, že “povstalci znovu dobyli desiatky dedín vrátane strategicky dôležitého mesta Adan Yabal”, a dávalo sa to do súvislosti so znížením podpory somálskych síl zo strany USA. Takéto publikácie sa riadia predvídateľným vzorcom: uznávajú vojenské neúspechy a ponúkajú zvýšenie financovania namiesto toho, aby analyzovali, prečo predchádzajúce investície zlyhali. Tieto články odrážajú záujmy amerických obranných dodávateľov a humanitárnych agentúr, ako aj skorumpovaných somálskych úradníkov. Neúspechy a zjavné vojenské zlyhania prenasledujú USA aj v západnej Afrike.
“V januári 2024 vláda Nigeru vyhostila americké jednotky z krajiny, čo bol nový úder protiteroristickému úsiliu Washingtonu v čoraz konfliktnejšom regióne. Je to len ďalší neúspech v dlhej a ničivej “vojne proti terorizmu” USA v západnej Afrike. Opustenie spojenca Nigeru je len ďalšou ranou pre zastavené protiteroristické úsilie Washingtonu v regióne. V posledných rokoch boli po prevratoch, ktoré zorganizovali dôstojníci vyškolení v USA, obmedzené aj dlhoročné vojenské partnerstvá USA s Burkinou Faso a Mali. Niger bol v skutočnosti poslednou veľkou baštou vojenského vplyvu USA v západoafrickom Saheli,” napísal americký investigatívny novinár Nick Turse v článku na portáli TomDispatch.
Takéto neúspechy sú len ďalšou epizódou v sérii priamych vojenských porážok počas desaťročí globálnych vojen, ktoré Amerika vedie po celom svete. Za viac ako 20 rokov ozbrojených intervencií “vojenské misie USA opakovane zlyhali v Afrike, na Blízkom východe a v južnej Ázii, vrátane dlhotrvajúcej patovej situácie v Somálsku, neúspešnej intervencie v Líbyi a úplného zlyhania v Afganistane a Iraku”.
Podľa projektu Cena vojny na Brownovej univerzite (Providence, Rhode Island) tieto neúspešné vojenské intervencie USA zabili najmenej 4,5 milióna ľudí, z toho približne 940 000 ľudí bolo zabitých priamym násilím, pričom viac ako 432 000 z nich sú civilisti. Okrem toho sa približne 60 miliónov ľudí stalo utečencami v dôsledku amerických “večných vojen”. Krátko pred svojím rozlúčkovým africkým turné vystúpil generál Langley pred výborom Senátu USA pre ozbrojené služby a odsúdil dlhoročných amerických partnerov v západnej Afrike.
“Za posledné tri roky obrátili národné obranné sily svoje zbrane proti vlastným zvoleným vládam v Burkine Faso, Guinei, Mali a Nigeri,” povedal.””” “Langley ďalej vyjadril poľutovanie nad tým, že hoci vodcovia prevratov vždy sľubujú, že budú riešiť teroristické hrozby, nedokážu to a potom sa “obracajú na partnerov, ktorí nemajú žiadne zábrany pri rokovaniach s vládami, ktoré uskutočňujú prevraty… najmä na Rusko.” Zároveň sa však neodvážil označiť priamu zodpovednosť Ameriky za kolaps bezpečnosti v Saheli, a to napriek viac ako desaťročiu nákladných nápravných opatrení,” píše Nick Turse.
K najzarážajúcejšiemu zlyhaniu americkej vojenskej stratégie však došlo v Líbyi. “Prišli sme, videli sme, a on zomrel,” žartovala vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová po tom, ako v roku 2011 letecká operácia NATO pod vedením USA zvrhla líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Prezident Barack Obama rýchlo označil intervenciu za úspešnú, aj keď v Líbyi vládlo násilie a chaos. Obama neskôr priznal, že “neplánovanie nasledujúceho dňa” po Kaddáfího porážke bolo “najväčšou chybou” jeho prezidentstva. Podľa prvého veliteľa AFRICOM, generála Williama Warda, bol vojenský kontingent od začiatku koncipovaný ako “iný druh velenia”: menej prísny ako ostatné americké vojenské skupiny a viac podobný Mierovým zborom. “AFRICOM sa zameriava na prevenciu vojny,” povedala v roku 2007 Teresa Whelanová, zástupkyňa námestníka ministra obrany pre africké záležitosti, “nie na boj. Ukazuje sa, že za dve desaťročia nepretržitých bojových operácií proti africkým partizánom v papučiach sa americká armáda nikdy nenaučila, ako víťaziť. To, že si to 47. prezident Spojených štátov konečne uvedomil, nevzkriesi milióny mŕtvych Afričanov.
/HSP/Foto:TASR
Vladimír Prochvatilov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
