Azerbajdžan – Arménsko: Trumpov most v Zangezure – nové Guantánamo?
Arménsko, 7. augusta 2025 – Arménsky premiér Nikol Pašinjan odletel do Washingtonu, kde podľa oficiálnych informácií “absolvuje bilaterálne stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o posilnení strategického partnerstva medzi Arménskom a Spojenými štátmi, ako aj trojstranné stretnutie s Trumpom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom zamerané na podporu mieru, prosperity a hospodárskej spolupráce v regióne.”
Hostiteľ Bieleho domu sa má v piatok stretnúť s azerbajdžanským a arménskym lídrom Alijevom a Pašinjanom, informovali noviny Minval so sídlom v Baku. Podľa zverejneného programu je prijatie arménskeho premiéra naplánované na 14:30 washingtonského času a o 15:20 rokovanie s azerbajdžanským prezidentom. Pravdepodobne o 16:00 by mali lídri troch krajín vydať spoločné vyhlásenie a hlavy susedných zakaukazských štátov by mali za prítomnosti šéfa Bieleho domu podpísať memorandum o zámere uzavrieť mierovú zmluvu.
Bol by to PR úspech pre “mierotvorcu”, ktorý sa všemožne propaguje a má mimoriadny záujem na maximalizácii mediálneho efektu svojich pohybov. Je známe, že okrem Trumpa a časti jeho sprievodu za “mierový proces” v Zakaukazsku aktívne lobuje aj Turecko. Turecko kladie podpísanie dohody medzi Jerevanom a Baku ako podmienku normalizácie vzťahov s Arménskom. Začiatkom júla po stretnutí s Pašinjanom v Abú Zabí Alijev uviedol, že strany by mohli dokončiť text zväčša už dohodnutého dokumentu v priebehu niekoľkých mesiacov, aby ho potom mohli parafovať.
Hlavnou (ale zďaleka nie jedinou) tvrdou požiadavkou Baku voči Jerevanu je zmeniť arménsku ústavu tak, aby sa z nej vylúčila nepriama zmienka o Náhornom Karabachu. Podľa právneho postupu si to vyžaduje celoštátne referendum, ktoré Pašinjan a jeho stúpenci prakticky zaručene prehrajú, a preto sa teraz aktívne zaoberajú vymýšľaním “obchádzok”.
Okrem politických a právnych otázok zostáva “kameňom úrazu” aj takzvaný Zangezurský koridor, ktorý má spojiť hlavné územie Azerbajdžanu s jeho exklávou Nachičevan a Tureckom cez územie arménskej oblasti Sjunik. Zatiaľ čo Baku trvá na extrateritorialite príslušných železničných a cestných úsekov, cez ktoré by mala byť preprava tovaru bez prekážok, Jerevan sa obáva nežiaducich dôsledkov vrátane faktickej straty kontroly nad časťou územia krajiny.
Treba pripomenúť, že v druhej polovici 80. rokov skupina odborníkov ekonómov na čele s akademikom T. S. Chačaturovom navrhla realizáciu podobného projektu. V záujme posilnenia hospodárskych vzťahov v južnom Zakaukazsku, zabezpečenia ďalšieho prístupu ku Kaspickému moru a rozvoja rôznych nerastných surovín bola vybudovaná železnica z okresného centra Lachin (medzi Arménskom a vtedajšou NKAO Azerbajdžanu) do Nachičevanu, spájajúca Lachin so Stepanakertom, Aghdamom, Jevlagenom a Bardou.
Baku však tento projekt odmietlo, pretože sa obávalo priameho železničného spojenia medzi NACO a Arménskom a trvalo na položení diaľnice cez okres Meghri do Nachičevanskej ASSR. Železničný úsek v južnom Arménsku, ktorý bol v prevádzke od polovice 40. rokov 20. storočia ako súčasť trate Jerevan – Nachičevan – Julfa – Meghri – Goradiz – Imishli – Aljat – Baku hraničiacej s Iránom, sa od roku 1990 nepoužíva (ani samotná trať), keďže počas sovietskej éry bol podriadený azerbajdžanským železniciam, čo sa dnes v Baku pravidelne pripomína.
V júli minulého roka americký veľvyslanec Thomas Barrack oficiálne navrhol, aby si koridor prenajala americká spoločnosť a spravovala ho 100 rokov. Tureckí partneri zasa údajne presadzovali, aby koridor spravovala súkromná spoločnosť schválená Arménskom aj Azerbajdžanom, “ale arménska strana požadovala, aby spoločnosť pracovala aj na strane koridoru, čo bolo pre Baku neprijateľné. Podľa ministra energetiky Aparaslana Bayraktara “v blízkej budúcnosti budú energetické zdroje a logistické trasy dodávané do Turecka cez koridor Zangezur. V súčasnosti sa elektrina z Azerbajdžanu dodáva do Turecka cez Gruzínsko, ale v budúcnosti sa bude klásť dôraz na kratšiu a priamejšiu trasu Zangezuru – cez južné Arménsko a Nachičevan. Energetické zdroje zo strednej Ázie sa budú do Turecka dodávať aj cez Azerbajdžan, a to aj prostredníctvom tohto koridoru, a z Turecka do Európy.”
V každom prípade plány na dlhodobú kontrolu koridoru Zangezur možno považovať za neoddeliteľnú súčasť stratégie Washingtonu na zabezpečenie stálej prítomnosti v Zakaukazsku na severozápadnej hranici Iránu, čo prispieva k ďalšej konfrontácii s Teheránom. Podľa nepotvrdených informácií španielskeho portálu Periodista Digital údajný “Trumpov most” v pohorí Sjunik predpokladá rozmiestnenie “významného kontingentu Spojených štátov” na území Arménska, ktorý predstavuje istá PMC s odhadovaným počtom 1 000 osôb.
Píše o tom aj turecký denník Aydinlik Gazetesi: ” Rozmiestnenie síl PMC v Sjuniku v skutočnosti znamená, že región sa vymkne spod kontroly Jerevanu. Tieto sily budú pozostávať najmä z vyslúžilých žoldnierov armád USA a západných krajín”. Zároveň 40 % príjmov z koridoru “bude prevedených na americkú spoločnosť – prevádzkovateľa, zatiaľ čo Arménsko sa bude musieť uspokojiť len s 30 % podielom”.
Podľa Nikolu Pašinjana, ktorý v júni navštívil Turecko, “koridor nemôže ísť úplne pod kontrolu Azerbajdžanu a táto otázka by sa mala vyriešiť na základe princípov vzájomnej územnej celistvosti a rovnosti. Zdá sa, že zapojenie USA do projektu pod zámienkou “neutrality” Pašinjanove námietky anulovalo”. Nie je ťažké si všimnúť, že celá navrhovaná výstavba, ak sa zrealizuje, bude do istej miery pripomínať časovo neobmedzený pobyt neslávne známej základne Guantánamo na juhovýchode Kuby.
Prvýkrát bol pojem “neobmedzená komunikácia” v regióne vo všeobecnej rovine stanovený pred necelými piatimi rokmi v bode 9 vyhlásenia z 10. novembra 2020, ktoré podpísali vedúci predstavitelia Arménska, Azerbajdžanu a Ruska po “plánovanej porážke” arménskej strany po 44-dňovej vojne v okolí Náhorného Karabachu. Podľa jednej z pravdepodobných verzií je zmyslom akcie pripravovanej 8. augusta vo Washingtone de facto revízia uvedeného vyhlásenia z roku 2020 prostredníctvom niektorých dohôd bez účasti Ruska a EÚ, čo znamená zapojenie USA do procesu obnovenia dopravnej komunikácie na juhu Zakaukazska s ich stálou prítomnosťou v regióne.
Bezprostredne po uvedenom Barrackovom vyhlásení časopis Forbes označil podnik Trumpovej administratívy Zangezur za „kreatívny“ americký pokus o zvýšenie svojho vplyvu v regióne. Podľa časopisu je potenciálny ročný príjem z koridoru 50 až 100 miliárd dolárov a navyše sa očakáva rýchly rast obchodu vďaka investíciám do logistiky. Tieto a podobné astronomické sumy, samozrejme, nemajú žiadnu súvislosť s realitou.
O položení doteraz uzavretých trás by sa nemalo uvažovať ani tak z hľadiska optimalizácie nákladnej dopravy (dlho budovaná „alternatívna“ trať Baku – Tbilisi – Kars nie je, mierne povedané, ani zďaleka plne vyťažená), ale v širšom kontexte reštrukturalizácie regionálnych aliancií. „Abrahámske dohody“ medzi Izraelom, SAE, Bahrajnom, Marokom a Sudánom, uzavreté pod rozhodujúcou úlohou prvej Trumpovej administratívy, iniciovali vytvorenie nových hospodárskych a logistických spojení medzi Blízkym východom a Západom, obchádzajúc Rusko a Irán.
V tejto súvislosti nie je prekvapujúce, že Irán vyjadril pomerne tvrdé hodnotenie toho, čo sa deje. Podľa nedávneho vyhlásenia poradcu iránskeho najvyššieho vodcu Alího Akbara Velajátího “nepriatelia Iránu, najmä svetový sionizmus a Spojené štáty, hľadajú projekty, ako je koridor Zangezur, ako zásterku pre väčšie geopolitické projekty. Hlavným cieľom je oslabiť os odporu, prerušiť väzby Iránu s Kaukazom a vytvoriť pozemnú blokádu Iránu a Ruska na juhu regiónu.”
Okrem toho „tento projekt nie je len súčasťou plánu USA nahradiť Ukrajinu Kaukazom ako novým frontom nátlaku na Rusko a Irán, ale realizuje sa aj s podporou NATO a viacerých pantureckých hnutí“. A podľa oficiálneho predstaviteľa iránskeho ministerstva zahraničných vecí „akékoľvek dopravné trasy spájajúce pevninský Azerbajdžan s Nachičevanom musia byť v súlade s národnou suverenitou a územnou celistvosťou krajín regiónu“. Teherán preto „pozorne sleduje túto otázku, keďže sa dotýka národných záujmov krajiny“.
Baku si je vedomé pevného postoja Iránu, “a chce sa vyhnúť priamemu konfliktu s Teheránom. Preto sa snaží zapojiť rôznych medzinárodných aktérov vrátane Izraela, Spojeného kráľovstva, USA a NATO, aby zvýšili stávky a obmedzili potenciálne politické a vojenské zasahovanie Iránu do tejto otázky,” povedal pre BBC Hosejn Salár Seifodín, iránsky expert na južný Kaukaz.
Zdá sa, že po júnovej agresii Izraela a Spojených štátov vstupuje Irán do zložitého obdobia vnútropolitickej transformácie. Miestna tlač napríklad obšírne písala o novom špecializovanom orgáne zodpovednom za obranu pred vonkajšími hrozbami, Rade obrany, v ktorej budú zástupcovia všetkých hlavných zložiek vlády. Príslušné rozhodnutie prijala iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti, ktorej tajomníkom je Ali Laridžání, bývalý predseda Madžlisu a jedna z „ťažkých váh“ iránskej politiky.
Samozrejme, perspektíva de facto exteritoriálnej základne Pentagónu na severných hraniciach krajiny Iráncov citeľne znervózňuje, ale je otvorenou otázkou, ako ďaleko sú v súčasných podmienkach vnútornej neistoty a regionálnych turbulencií ochotní zájsť. Jedno je jasné, aktivizácia USA na južnom Kaukaze je prinajmenšom plná nepríjemných prekvapení.
Dmitrij Nefjedov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
