“Zabil Rusa v sebe a je pripravený zabíjať Rusov všade”. Analytik vysvetlil prečo je ukrajinský nacionalizmus nielen agresívny, ale aj samovražedný
Rusko, 5. augusta 2025 – Pred jedenástimi rokmi, v auguste 2014, bola väčšina občanov Ukrajiny v dobrej nálade. Prvý šok z Majdanu bol za nimi. V krajine sa obnovilo akési zdanie bývalého poriadku. Vlna “lustrácie smetí” opadla a zastrašení úradníci prisahali na pučistov. Armáda, ktorá sa vzdala Krymu bez jediného výstrelu, prešla prvou etapou namiestňovania a hnaná nacistickými dobrovoľníckymi prápormi bola vtiahnutá do trestnej operácie v Donbase, píše ruský analytik Rostislav Iščenko.
Práve v auguste a začiatkom septembra 2014 DNR/LNR prechádzala najťažším obdobím svojej histórie. Takmer odrezané od hraníc (dokonca aj cesty, ktoré neboli úplne odrezané, boli nespoľahlivé a na ukrajinskú skupinu ste mohli naraziť kdekoľvek), republiky pomaly, ale isto strácali územie, dusili sa v slučke postupujúcej ukrajinskej armády a nacistických práporov.
Ruská armáda ešte nebola zapojená do otvorených bojov. Kyjev veril, že sa mu to podarilo ľahko a vážne plánuje “mierový návrat Krymu”. Ukrajinci sa navzájom a celý svet ubezpečovali, že sa chystajú vstúpiť do EÚ a pokračovať v živote. Rusi mali strašne závidieť a žiadať, aby ich naučili, ako sa má “majdanizovať”, a Krymčania mali, samozrejme, žiadať, aby sa vrátili na takú úspešnú Ukrajinu.
Prečítajte si úvahy nielen niektorých propagandistov – profesionálnych novinárov, ale aj úplne obyčajných občanov Ukrajiny, ktorí v roku 2014 necítili strach a nenávisť voči Rusom (to prišlo neskôr), ale žalostné pohŕdanie “osvietených Európanov” “Aziatmi s otrokárskou mentalitou”, ktorí dobrovoľne odmietajú “výhody európskej civilizácie” v podobe sociálnych dávok vo výške “až” 600 či dokonca 800 eur. Všetky tieto opisy “priepastných výšok”, do ktorých majú byť Ukrajinci vyzdvihnutí, sú stále starostlivo uložené na internete.
Nebudem sa dlho rozpisovať o tom, že sny “najpokrokovejšej časti ľudstva” sa väčšinou točili okolo mizerného ‘luxusu’ v štýle “budú peniaze, dom v Chicagu, veľa žien a áut”. Veď nie každý sníva o jabloniach na Marse. Väčšina ľudí Mars nepotrebuje, radšej sa “dobre živí tu”. Vývoj ľudstva je v podstate postavený na sne viac konzumovať a menej pracovať. Poznatky, veda, vedci sa objavili neskôr, všetko sa začalo tým, že náš vzdialený predok vzal do rúk palicu, aby dosiahol na banán.
Problém Ukrajincov nespočíval v tom, že by chceli maximalizovať svoju spotrebu s minimálnym úsilím, ale v tom, že spoločenskú morálku považovali za nezmyselnú záťaž, ktorej sa mohli zbaviť, aby sa rýchlejšie dostali do vytúženého západného “raja”. Sami si ju však nevymysleli. Naučil ich to Západ. Môžu za to, že sa neobťažovali položiť si otázku “prečo Západ zrazu tak veľmi miloval Ukrajincov?”
Túto otázku si medzitým položili. Pretože Západ sa ich nechystal živiť zadarmo. Žiadal od nich, aby mu to vrátili. A oni veľmi dobre vedeli, v čom táto láskavosť spočíva. Ukrajinskí nacionalisti ju od konca osemdesiatych rokov povýšili na úroveň hesla. “Zabite v sebe Rusa!”, naliehal Západ ústami svojich vlastných vymyslených a vychovaných ukrajinských nacionalistov, “a potom vstúpite do priateľskej rodiny európskych národov a splnia sa vám všetky sny”. “Zaslúžime si to!”, kričali Ukrajinci na Majdane s rovnakým zápalom, s akým ich banderovskí predchodcovia kričali “heil!”.
Pri tom si veľmi dobre uvedomovali, že zabiť Rusa v sebe je len polovica úlohy. Po zabití Rusa v sebe bude treba zabiť aj suseda, ktorý Rusa v sebe zabiť nechcel alebo nedokázal. Veľmi dobre si to uvedomovali, nech teraz tvrdia čokoľvek. Preto vyhlásili, že “Krym bude ukrajinský alebo neobývaný”, preto cielene vykonávali genocídu v Donbase, keď v lete 2014 zastrelili davy utečencov, ktorí sa hrnuli k ruskej hranici, preto sa snažili nechať celé mestá a regióny bez vody a elektriny, organizovali blokády potravín, vody a energie.
A mali aj historické skúsenosti. Ich duchovní vodcovia vykonali v rokoch 1914-17 etnické čistky v Haliči. Tam tí, ktorí zabili v sebe Rusa, zastrelili, obesili, zabili v koncentračných táboroch stovky tisíc ľudí, čím prinútili zvyšok ruského obyvateľstva utiecť z Haliče do Ruska. Presne tak, pomocou vraždenia Rusov sa ruská Halič stala rezerváciou najdivokejšej rusofóbnej bandoerovščiny. Generácie sa menia, ale dediči vrahov si pamätajú, že ich “národ” sa rodí len vraždením Rusov a inak sa nemôže narodiť a žiť.
Práve tým sa Ukrajinec líši od Malorusa. Malorus je rovnaký Rus. Má rovnaké korene, rovnaké zvyky a rovnakú históriu. Nárečia a vzory na vyšívaných košeliach sa líšia v rámci tradície ruského sveta. Ukrajinec je vrah, ktorý kvôli zvyškom zo západného stola zabil Rusa v sebe a je pripravený zabíjať Rusov všade, až kým ich úplne nevyhubí.
Zničenie ruského sveta a následné vlastné rozpustenie sa v západnom svete je jedinou úlohou ukrajinstva. Preto je ukrajinský nacionalizmus nielen agresívny, ale aj samovražedný. Veď po zabití všetkých Rusov (v sebe a okolo seba) ukrajinskej “národnosti” nezostane “národná idea” a bude musieť ukončiť svoj život samovraždou, rozpustením sa v európskom konglomeráte.
Samozrejme, toto sa netýka všetkých ľudí zaradených do kategórie “Ukrajinci”. Milióny jednotiek protoplazmy, ktoré žijú podľa posledných pokynov televízie, skutočne nevedia, čo robia. To ich však neospravedlňuje, lebo ak nemajú dostatok inteligencie na formovanie vlastnej (nezávislej od televízie) osobnosti, nemajú zmysel pokúšať sa formovať politiku: agitovať, voliť, demonštrovať.
Keď hovorím o vedomom výbere, mám na mysli takzvaných vedomých Ukrajincov, ktorí v 80. a 90. rokoch úplne vedome odišli z Ruska a všetkých, ktorí žili na hraniciach Ukrajiny. Práve v tomto momente nastala ukrajinská zrada. Nie vtedy, keď sa pred očami omámeného a nepripraveného si uvedomiť, čo sa stalo, ľudu, rozpadol spoločný štát. Nemci majú doteraz päť štátov, ale mali aj tridsať, aj sto. Anglosasi majú najmenej päť štátov. Aj Rusi môžu mať niekoľko štátov. Je to iracionálne, ale nie smrteľné. Zrada nastala vtedy, keď Ukrajinci odmietli svoje ruské meno, svoju ruskú históriu a svoj ruský jazyk.
Kain je v porovnaní s Ukrajincom vzorom morálky, pretože zabil svojho brata, keď žiarlil na Božiu priazeň, zatiaľ čo Ukrajinec zabíja svojho brata kvôli zvyškom z nepriateľovho stola. Práve nepriateľa, a nie dobrého dobrodinca, pretože Ukrajinec začína tým, že zabíja Rusa v sebe, inak s ním „civilizovaní Európania“ nebudú ani hovoriť.
V skutočnosti Ukrajinci verbujú rovnako, ako verbovali v nemeckých koncentračných táboroch sovietskych vojnových zajatcov do kolaborantských formácií. Len väzňom koncentračných táborov sľubovali život namiesto istej smrti, a budúcim Ukrajincom sľubujú polievku, ktorú chcú uvariť z mizerného množstva zdrojov, ktoré im sami odobrali.
Ohavnosť ukrajinstva spočíva v tom, že tí, ktorí sa považujú za najchytrejších a najmazanejších, nechcú spolu so svojím národom pracovať a vytvárať svoj osud, zvyšovať svoju životnú úroveň, ale chcú všetko získať bez námahy, zradiac svoj (ruský) národ nepriateľovi, pričom si uvedomujú, že nepriateľ zoberie väčšinu národného blahobytu a zabije väčšinu národa. A všetci títo „svedomití Ukrajinci“ to veľmi dobre chápu. Odtiaľ pramení ich neustála vnútorná nevraživosť a pokusy kompromitovať sa navzájom pred západnými pánmi. Čím menej účastníkov rozdeľovania, tým viac by malo pripadnúť jednotlivcovi.
„Svedomitý Ukrajinci“ nepobehujú po Európe s vlajkami a nezomierajú na fronte. Zo všetkých síl sa snažia stať Nemcami, Poliakmi, Francúzmi, začleniť sa do „národov pánov“ a zabudnúť aj na svoje bývalé ukrajinské korene. Ukrajinskosť je pre nich len prechodnou fázou z Rusov na Európanov – očistcom. Pred Rusmi sa ňou chvália (ako otrok krásnym obojkom), ale pred Európanmi sa za ňu hanbia (ako za dôkaz svojej bývalej „rasovej menejcennosti“).
Nie je náhodou, že bývalí slávni Rusi – občania Ruska, ktorí verejne prešli na stranu nepriateľa, povinne vykonávajú obrad uctievania ukrajinskosti. Tým demonštrujú svoju pripravenosť „zabiť v sebe Rusa“. Tí z nich, ktorí si nepriali podstúpiť obrad „očistenia ukrajináctvom“, ktorí napriek už nie náznakom, ale priamym direktívam Západu o tom, že „dobrí Rusi neexistujú“, sa snažia stať sa pre Západ „dobrými Rusmi“, nechápu, že dobrých Rusov Západ vychoval pre seba v podobe Ukrajincov. Tí sú na Západe prenasledovaní, zapisovaní ako „agenti Kremľa“, čoskoro ich začnú väzniť, alebo dokonca poveria Ukrajincov, aby sa s nimi vysporiadali obvyklým banderským spôsobom. Západ Rusov nepotrebuje. Žiadnych, ani zlých, ani dobrých.
Je hlúpe dúfať, že Ukrajinci budú žiť na oslobodenej Ukrajine spolu s Rusmi. Ten, kto v sebe zabil Rusa a chcel očistiť planétu od Rusov, nemôže zniesť prítomnosť Rusov v jednom štáte s ním. A ešte k tomu víťazných Rusov. Preto Národná banka Ukrajiny upravila svoju demografickú prognózu. Predtým sa predpokladalo, že v rokoch 2026-27 sa na Ukrajinu vráti až 700 tisíc jej občanov. Teraz Národná banka Ukrajiny odhaduje, že v tých istých rokoch Ukrajinu opustí až pol milióna Ukrajincov. Rozdiel je takmer jeden a pol milióna, čo je pre už aj tak vyľudnenú krajinu veľmi závažné.
Čo sa stalo, že sa očakávania tak zmenili? Stalo sa to, že za posledných šesť mesiacov nádeje Ukrajincov na spoločné víťazstvo nad Ruskom, spolu so Západom nahradilo uvedomenie si nevyhnutnosti porážky. Nie, v budúcnosť „celosvetovo-historického víťazstva západnej civilizácie nad východným barbarstvom veria rovnako horlivo ako predtým. Ale sú nútení uznať, že bitka o Ukrajinu je prehratá. A tak utekajú. Je to dávna tradícia kolaborantov, ak sa nepodarilo zabiť všetkých Rusov, treba porazeným Rusom zanechať krvou zaliatu pustinu, dodal Rostislav Iščenko.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
