Proti novým “garážovým technológiám” už v blízkej budúcnosti armády Izraela aj USA nič nezmôžu
USA, 5. augusta 2025 – Vedenie izraelskej armády je proti okupácii pásma Gazy. Situácia v Izraeli je zaujímavá. Vláda sa rozhodla plne okupovať pásmo Gazy. Robí to pod heslom “vráťme rukojemníkov”, hoci v skutočnosti má Netanjahu záujem na pokračovaní vojny, aby oddialil vyšetrovanie a súdny proces proti sebe. A teraz novovymenovaný náčelník generálneho štábu Eyal Zamir vyhlasuje: je presvedčený, že okupácia Gazy je vojenská chyba.
Jednak pre únavu vojakov, jednak pre predvídateľné zlyhania. Je presvedčený, že nepomôže vrátiť rukojemníkov ani zlikvidovať Hamas. Medzitým v IDF mnohí vojaci otvorene hovoria, že ciele armády boli splnené, Hamas už nepredstavuje hrozbu a vláda má záujem pokračovať vo vojne za každú cenu. Armáda sa teda háda a reptá, keď vidí, že premiér rieši čisto politické problémy a nestará sa o bezpečnosť krajiny. Zároveň rieši svoje osobné, personálne úlohy, čo celej situácii dodáva veľmi nepekný vzhľad.
Demokrati sa pridávajú k výzvam na uznanie Palestíny, predseda parlamentu Johnson ide do Izraela
Viacerí demokrati v Snemovni reprezentantov podpísali list, v ktorom vyzývajú Trumpovu administratívu, aby uznala palestínsky štát. Jeden z demokratov, Al Green, predložil na sekretariáte snemovne návrh rezolúcie na podporu palestínskej štátnosti. Tieto kroky sú zjavne koordinované so snahami Francúzska, Veľkej Británie a Kanady, ktoré hrozia uznaním Palestíny už v septembri na Valnom zhromaždení OSN. Predseda snemovne odišiel do Izraela na takzvanú súkromnú cestu. A konečným cieľom tejto cesty sú izraelské osady na Západnom brehu, t. j. na okupovaných územiach. Spolu s Johnsonom cestovali kongresmani Michael McCaul, Nathaniel Moran, Michael Cloud a Claudia Tenney. Posledná menovaná stojí na čele frakcie Priatelia Judey a Samárie (ako kresťanskí sionisti nazývajú Západný breh) v Kongrese, ktorá podporuje izraelské osady a je za anexiu Západného brehu. Boj o zdroje strýčka Sama pokračuje. Euroatlantisti ťahajú svoje zvyšky do Európy (pod zámienkou Putinovej vojny na Ukrajine), zatiaľ čo neokonzervatívci a izraelská lobby ťahajú svoje zvyšky do Izraela – píše amerikanista Dmitrij Drobnickij.
Doteraz utajované informácie o 12-dňovej vojne medzi Izraelom a Iránom sa začínajú dostávať na verejnosť. Do americkej tlače prenikli najmä informácie o tom, že USA na obranu Izraela použili 100 až 150 rakiet THAAD, hoci ich ročne vyrobia len 11. Počas tohto konfliktu sa spotreboval aj americký protiraketový arzenál, ako aj izraelské zásoby protiraketových striel Hez. Samozrejme, tieto protilietadlové rakety neboli zbytočné. Zostrelili väčšinu iránskych rakiet, inak by Izrael utrpel úplne iné škody. Ale práve to je teraz jasné: vojna sa skončila rovnako náhle, ako sa začala, práve preto, že zásoby protilietadlových rakiet USA a Izraela boli takmer vyčerpané. Ak by Irán pokračoval v bombardovaní, možno by o týždeň alebo dva už nebolo čo zostreľovať iránske rakety. Izrael by už nebol schopný klásť odpor. V určitom momente však Irán boj vzdal (možno sa iránske vedenie psychicky zlomilo). Odmietol viesť s Izraelom opotrebovaciu vojnu.
Paradoxom je, že Irán vybudoval armádu, ktorá je určená na dlhodobú konfrontáciu. Aby krajina dokázala dlhodobo odolávať a bojovať pod paľbou. Tomu sa hovorí logika mobilizácie. Na druhej strane Izrael vytvoril armádu určenú predovšetkým na palebnú prevahu; je postavená na logike ničenia. Po tom, čo sa mu nepodarilo rýchlo zraziť Teherán na kolená, bol Izrael – pod záštitou USA – nútený obmedziť výmenu raketových úderov s Iránom. Irán sa na druhej strane odmietol zapojiť do ďalších nepriateľských akcií zo strachu z ešte hlbšieho priameho zásahu USA, na ktorý momentálne nie je pripravený. V každom prípade zjavný výsledok tohto konfliktu nastolil zásadnú otázku, ako budú vyzerať vojny v budúcnosti. Je možné vybudovať ozbrojené sily schopné zasypávať nepriateľské územie masami rakiet po mnoho mesiacov, kým nepriateľovi nedôjdu spôsoby, ako ich zostreliť? Existuje technológia, ktorá umožní ktorejkoľvek krajine používať rakety ešte masívnejšie, ako to robí Irán?
Áno, teraz je tu takáto príležitosť – píše vojenský expert Alexander Timochin. Ak bol predtým vojensko-priemyselný komplex motorom technologických inovácií a odtiaľ sa prenášali do civilnej sféry, teraz je to naopak – armáda si požičiava výdobytky civilného priemyslu na vedenie vojen. Dnes sa všetky kľúčové vojenské zariadenia dajú vyrobiť z bežne používaných a ľahko dostupných civilných komponentov. Takto vytvorené rakety nebudú také spoľahlivé, ich životnosť bude nižšia, ale to sa kompenzuje tým, že sa dajú vytvoriť veľmi lacno a vo veľkých množstvách. A čo je najdôležitejšie, nepriateľ nebude môcť vzdorovať vojenskému priemyslu tohto druhu. Výroba jednotlivých elektronických blokov z dovezenej súčiastkovej základne je takmer nemožné eliminovať náletmi. Ukrajina so svojou montážou FPV dronov doma (ich projekt “ľudový dron”) ukazuje, ako to funguje: celá krajina je jedna montážna dielňa. Stačí, aby sa samotné rakety a podobne montovali doslova v garážach.
Hamas montoval rakety Qassam z odrezkov rúr, ale je možné zostrojiť lacnú raketu, ktorá dokáže doletieť stovky a tisíce kilometrov? Riešenie naznačujú, napodiv, americké skúsenosti. V roku 1997 založil americký podnikateľ Andrew Beal spoločnosť Beal Aerospace, ktorej cieľom bolo získať podiel na trhu s kozmickými raketami prostredníctvom nízkej ceny rakiet. Bealovi sa podarilo otestovať motor druhého stupňa Beal 810 – najväčší raketový motor po motoroch Saturn V, ešte s ťahom 367 ton – a úspešne. Potom však starí hráči vo výrobe rakiet a NASA jeho spoločnosť udusili. Dôležité je však to, ako Beal Aerospace veci dotiahol do konca.
Motor je sklolaminátová “banka”, jednoducho jeden pevný kus. Na vrchu je veko a cez neho sú vedené linky na prívod rozkladajúceho sa peroxidu vodíka (predáva sa kdekoľvek) a lacného parafínu. Motor nemá žiadne čerpadlá, okysličovadlo a palivo sú vytláčané z nádrží tlakom inertného plynu. Nie sú tu ani kormidlá, namiesto toho sú tu jednorazové dávky paliva do dýzovej časti. Neexistuje žiadne chladenie, namiesto toho dochádza k prirodzenému rozrušovaniu vrstiev sklených vlákien prúdením horúceho plynu. Raketa na takýchto jednoduchých technológiách by sa dala vyrobiť doslova vo veľkej garáži. A takáto raketa by dosiahla obežnú dráhu Zeme. Takýmto spôsobom by sa mohli vyrábať balistické rakety.
Tento príklad naznačuje, že ak má krajina v úmysle viesť raketovú opotrebovaciu vojnu v logike mobilizácie, existuje technológia na výrobu balistických rakiet doslova uprostred trosiek. A takéto rakety je možné vyrábať po tisíckach. Navinúť sklolaminátovú banku nie je ťažké a všetko ostatné sa dá urobiť vonku alebo v pivnici. Dokonca aj výbušniny sa dajú použiť jednoducho a hromadne, pričom sa obetuje ničivá sila bojovej hlavice v záujme masových úderov. Podľa tohto princípu sa dajú vyrobiť nielen balistické rakety. Už dnes existujú ultralacné technologické riešenia, ktoré umožňujú viesť dlhú raketovú vojnu, pričom ako zdroj majú, obrazne povedané, “Aliexpress” a najbližšiu skládku. Zabezpečiť navigáciu krížových rakiet pomocou internetových máp? Aj také niečo je možné. V priebehu niekoľkých mesiacov sa takmer každá krajina môže zmeniť na továreň na výrobu rakiet schopnú vyrábať takéto zbrane v akomkoľvek množstve. A nielen ich.
Proti takejto hrozbe však už nebude možné bojovať pomocou “garážových” riešení. Stíhacia raketa si vyžaduje oveľa pokročilejšiu technológiu. Je veľmi drahá, vyžaduje si značný počet človeko-hodín a veľmi vzdelaný personál. Nemôžete zbombardovať každý hangár v krajine s 80 miliónov obyvateľov. To je vlastne dôvod, prečo sa iránsko-izraelská vojna skončila tak rýchlo. Úniky informácií v západnej tlači to len dokazujú. Znamená to, že nečakaný a rýchly koniec iránsko-izraelskej vojny ukázal krajinám, ktoré sú dnes slabé, ich silné stránky. Možnosti, o ktorých sa im pred krátkym časom ani nesnívalo. Na druhej strane krajiny schopné budovať svoje armády ako “stroje na zabíjanie” – ako Izrael alebo USA – môžu zistiť, že ich hrozivé vojenské metódy už nefungujú. Prinajmenšom nie proti mobilizácii sklených tkanín, epoxidu, konštrukčných robotníkov na raketových odborníkov a civilných elektronických modulov z Aliexpressu. A to sa môže stať veľmi skoro, dodal Alexander Timochin.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
