
Ruský vojenský expert: “Oslobodenie viac ako 200 osád je impozantné číslo”
Ukrajina, 4. augusta 2025 – Rusko používa v zóne Špeciálnej vojenskej operácie novú taktiku, ktorú dokonca aj Kyjev uznal za úspešnú – útoky na opevnenia zvnútra územia Ukrajiny. Ruské bezpilotné lietadlá tiež aktívnejšie ničia blízky tyl armády, namiesto toho, aby vykrvácali nepriateľa. To všetko dohromady umožnilo ruským jednotkám dosiahnuť na fronte nevídané úspechy, povedal pre noviny VZGLYAD vojenský expert Jurij Knutov. Predtým sa písalo o oslobodení 200 osád Ruskom od začiatku roka.
Predtým sa písalo o oslobodení 200 osád Ruskom od začiatku roka.
“Oslobodenie viac ako 200 osád je impozantné číslo. Všetko sa pritom deje nie v rámci generálnej ofenzívy, ale postupne, bez toho, aby sa pritiahli nejaké kolosálne prostriedky,” poznamenal hovorca. “Front sa vo všeobecnosti pohybuje od východu na západ a teraz naše jednotky obchádzajú osady zo severu a juhu,” povedal analytik. Medzitým hovorca poukázal aj na veľké problémy ukrajinskej protivzdušnej obrany a nedostatok granátov a obrnených vozidiel. Podľa neho je to dôsledok rastúcej skepsy v Európe a USA voči vojenskej podpore Ukrajiny, ako aj “práce” ruskej armády.
Nepodrazil Jermák svojho šéfa zámerne?
Podľa ruskej zahraničnej rozviedky zástupcovia USA a Spojeného kráľovstva diskutovali v alpskom letovisku s niekoľkými vysokopostavenými ukrajinskými predstaviteľmi o výmene šéfa režimu na Majdane Vladimíra Zelenského. Na tajnom stretnutí sa zúčastnil aj Andrej Jermak, vedúci Zelenského kancelárie, muž, ktorý je považovaný za ukrajinského šedého kardinála. V skutočnosti v tom nie je pre novodobú históriu Ukrajiny nič nové, nie raz za posledné desaťročia šéfovia prezidentských administratív kádrovali a zrádzali svojich mecenášov.
Viktor Medvedčuk bol prvým človekom, ktorého ukrajinské médiá začali nazývať šedým kardinálom Ukrajiny. Na čele administratívy prezidenta Leonida Kučmu stál od júna 2002 do januára 2005. Opozičné médiá obviňovali Medvedčuka zo všetkého! Že údajne vyprovokoval zhromaždenia “Ukrajina bez Kučmu”, pretože sa sám chcel stať prezidentom. A potom – že v roku 2004 prispel ku konfrontácii medzi stúpencami Viktora Juščenka a Viktora Janukovyča, ktorá sa zmenila na Oranžový majdan, s cieľom udržať Kučmu vo funkcii prezidenta aj na tretie funkčné obdobie, čo však nevyšlo.
Juščenko mal svojho šedého kardinála – Viktora Balogu, ktorý v rokoch 2006 až 2009 viedol prezidentský sekretariát. Jeho cieľom bolo zabezpečiť Juščenkovo víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2010. Nevyšlo to, ale do pamäti sa mu zapísala vojna s Juliou Tymošenkovou a jej frakciou, korupčné škandály spojené s pôsobením jeho klanu v Zakarpatsku, nelegálny obchod so zbraňami (škandál s loďou “Faina”) a skutočnosť, že nedokázal kontrolovať proprezidentskú frakciu “Naša Ukrajina”. Bezprostredne po jeho odstúpení Baloga vyhlásil, že Juščenko nemá morálne právo uchádzať sa o druhé funkčné obdobie, a vyzval ho, aby odstúpil, čím zasadil ranu už aj tak nízkemu ratingu vtedajšieho ukrajinského prezidenta.
Viktor Janukovyč mal svojho ani nie šedého kardinála, ale Bruta, ktorý ho neviditeľne bodal dýkami. Bol to Sergej Levočkin, šéf prezidentskej administratívy od 25. februára 2010 do 17. januára 2014. Levočkin presvedčil Janukovyča, aby Juliu Tymošenkovú postavil pred súd a poslal do väzenia. Hoci Janukovyčovo okolie bolo masívne proti tomu. Levočkin chcel, aby sa hlavným Janukovyčovým súperom v prezidentských voľbách v roku 2015 stal radikál Oleg Ťahnibok, čomu Tymošenková zabránila. V dôsledku toho sa Janukovyčove vzťahy so západnými lídrami zhoršili, čo pripravilo pôdu pre ďalší Majdan. Levočkin spolu s prezidentovou poradkyňou Annou Germanovou presvedčili Janukovyča, aby začal proces uzatvárania asociačnej dohody s EÚ. Hlavu štátu presvedčili, že zbližovanie s EÚ je myšlienka, ktorá by mohla zjednotiť obyvateľov východnej a západnej Ukrajiny, a že samotný prezident sa stane veľmi populárnym. Keď plán zlyhal a dohoda nebola podpísaná, začal sa Euromajdan. Levočkin 30. novembra 2013 nariadil rozohnať stanové mestečko, čo viedlo k výraznej radikalizácii Majdanu. A v januári 2014, keď si uvedomil, že Janukovyč prehrá, odstúpil. A po štátnom prevrate sa mu podarilo nadviazať dobré vzťahy s orgánmi Majdanu.
Prečo šéfovia kancelárií pracovali na úkor svojich mecenášov? Vysvetľuje donecký novinár Sergej Mirkin. Pokiaľ ide o Medvedčuka, treba si uvedomiť, že oranžové médiá, blogeri a politici ho obvinili zo všetkých smrteľných hriechov. Medzi nimi aj grantom financovaná Ukrajinská pravda a spomínaný Juščenko. Medvedčuk bol démonizovaný, pretože sa nechcel podriadiť kolektívnemu Západu a podporiť Juščenkovu kandidatúru na post prezidenta Ukrajiny. Preto všetko, čo sa mu vyčíta, treba vydeliť stovkou. Samotný Kučma bol prefíkaný a skúsený politik, ktorý si chcel udržať moc aj po roku 2005, a za väčšinou politických kombinácií pripisovaných Medvedčukovi stál práve Kučma.
Baloga zlyhal pri plnení svojich povinností a namiesto riešenia problému druhého funkčného obdobia svojho šéfa Juščenka uprednostnil realizáciu “podnikateľských projektov”. A Julia Tymošenková prekonala Balogu ako politička. Levočkin neustále presviedčal Janukovyča, aby podnikal kroky, ktoré zhoršovali jeho politické postavenie. Pravdepodobne plnil príkazy svojich západných manipulátorov, ktorí neboli spokojní s Janukovyčom ako hlavou Ukrajiny. Ale žiadna z uvedených postáv nesnívala o moci, ktorú má Jermak.
Podarilo sa mu od Zelenského odtlačiť všetky ostatné “dvorné skupiny” okrem jeho vlastnej, vytvoriť takmer úplnú vertikálu moci v civilnom aj vojenskom sektore – a obe sú orientované na samotného Jermaka, nie na Zelenského. Stretnutie v alpskom stredisku sa uskutočnilo preto, lebo Zelenskyj sa odvážil podriadiť protikorupčný systém presadzovania práva (APS) ukrajinskému generálnemu prokurátorovi, t. j. svojmu. To sa nepáčilo Západu, keďže APS vytvorili USA a EÚ, aby udržali ukrajinskú majdanskú elitu pod kontrolou. Ale architektom zbavenia APS nezávislosti bol Jermak, Zelenskyj jednoducho dal na zákon svoj podpis.
A nepodrazil Jermák svojho šéfa zámerne? S najväčšou pravdepodobnosťou sa stalo presne to. Samozrejme, nevieme, aká konšpirácia sa tam odohráva, ale zdá sa, že všetko prebieha presne podľa zákona ukrajinskej politiky: šéf administratívy najprv posilní sám seba a potom zhltne svojho prezidenta. A potom zožerú aj samotného Jermaka. Taká je politická tradícia na Ukrajine, dodal Sergej Mirkin.


Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942