Nové protilietadlové strely veľmi krátkeho dosahu, slovenský minister obrany si možno neuvedomuje, že už jeden model kúpil v USA
Slovensko, 3. augusta 2025 – Na medzinárodný zbrojný trh vstupujú nové prenosné protilietadlové strely veľmi krátkeho dosahu označované ako kategória MANPADS (Man-portable Air Defense Systems) typov MBDA Fulgur a Roketsan Sungur. Tieto budú konkurovať doterajším výrobkom, vrátane poľských striel PPZR Piorun, ktoré vyhrali slovenskú súťaž (čo už znie ako oxymoron), ešte v pravekom októbri 2023 a za 36 odpaľovacích zariadení a 150-180 striel bolo Slovensko ochotné zaplatiť 65,9 miliónov Eur.
Minimálny, čo sa dá v situácii hroziacej krízy verejných financií spraviť, je pozvať nových uchádzačov na predvedenie technicko-taktických charakteristík ich výrobkov a prinajmenšom tým vytvoriť tlak na zníženie ceny poľských striel. Tu si autor paradoxne sám protirečí, lebo za lepšiu alternatívu považoval tú drahšiu zo slovenského tendra v podobe RBS 70 NG. Čiže šetriť áno, ale nie na nesprávnom mieste. Príčinou preferencie drahšieho výrobku aj v neľahkej ekonomickej situácii by mal byť spôsob navedenia, ktorý sa nedá rušiť, resp. skutočné výkony na bojisku.
V predchádzajúcom období vyšli články Armádneho magazínu o schopnostiach útočných helikoptér vyhnúť sa zásahu. Počas kritického obdobia ukrajinskej protiofenzívy 2023 ruské vrtuľníky s protitankovými riadenými strelami Vichr eliminovali hrozbu obrnenej techniky dodanej ukrajinským vojskám zo Západu a zostrely dvoch helikoptér Ka-52 dosiahla len elitná 47. brigáda “Magura” vyzbrojená RBS-70.
Aktuálne sa ruské útočné vrtuľníky na bojisko vrátili, aby používali riadené strely Ch-39, predtým známe ako Izdelje 305 LMUR. Podobne ako pre delostrelectvo, taktické letectvo alebo raketové vojsko, ich prioritnými cieľmi sú objekty, v ktorých sa potvrdila prítomnosť ukrajinských operátorov dronov. Strely majú prakticky 100%-nú mieru zásahov. Sú však stále deficitné a relatívne drahé, preto používať ich proti tankom alebo podobným starým haraburdám nemá zmysel.
K doplneniu ukrajinských problémov s možným pripravovaným nasadením modernizovaných Ka-52M model 2025 sa strely Ch-39 nedávno integrovali na Mi-28, čím sa zvýšil počet ich možných nosičov:
Ka-52M môže navádzať drony:
Znamená to teda, že už sú zastaralé aj strely pre RBS-70? Nie, vždy bude možné vystreliť ich na pozemný cieľ a staršie strely mali kombinovanú protilietadlovú a kumulatívnu protitankovú hlavicu. RBS-70 ostal výkonnejším a drahším modelom striel kategórie MANPADS. Bohatšie a lepšie spravované štáty, ako napríklad Česko alebo Litva ich dokážu integrovať na podvozky vozidiel a vytvoriť mobilný protilietadlový systém veľmi krátkeho dosahu VSHORAD.
V júli 2025 susedné Česko podpísalo kontrakt na dodávku 24 mobilných protilietadlových systémov na podvozku vozidla MARS 4×4 za 360 miliónov Eur. Mali by byť v súčasnej dobe schopné efektívnejšie pôsobiť proti dronom, riadeným strelám s plochou dráhou letu, vrtuľníkom alebo nízko letiacim taktickým lietadlám.
Ešte pred Českom sa pre podobný krok rozhodla Litva, z pohľadu Slovenska je to však ešte zaujímavejšie preto, že protilietadlový systém je integrovaný na podvozok JLTV. Ako je známe, 160 vozidiel JLTV pre slovenské vojská objednal predchádzajúci minister obrany J. Naď a to, že niekedy neskôr dorazia potvrdil súčasný minister R. Kaliňák. Časť týchto vozidiel bude mať len manuálne ovládanú streleckú výzbroj.
Znamená to, že RBS-70 dokážu efektívne čeliť vzdušným hrozbám, pretože sú výkonnejšie a nedajú sa rušiť? Napríklad ruské vrtuľníky s vyššie spomenutými strelami Ch-39 sú už mimo dostrel systému RGS-70 NG s najvýkonnejšími strelami Bolide. Vo všeobecnosti je každý protivzdušný systém ohraničený výškovým a diaľkovým dostrelom.
V článku zo dňa 28.5.2025 autor predvídal, že sa zvýši letová výška ruských útočných dronov tak, aby sa stali nedostupné pre protilietadlové systémy veľmi krátkeho dosahu. Bolo to extrémne ľahké predpovedať, technické parametre dronov to umožňovali už predtým a v rámci bežnej činnosti osintu silneli indície, že sa to čoskoro stane. Doslova v prvom vzdušnom útoku po zverejnení článku začali Rusi meniť taktiku.
Koncom júla 2025 potom masmédiá zaznamenali aj prvé masové použitie útočných dronov s prúdovým pohonom Geraň-3, ktoré posunuli problém na novú úroveň nielen z hľadiska dostupu, ale aj rýchlosti a ďalších parametrov. Predpokladá sa, že dostup týchto dronov je 9000 m, pričom 9 km je diaľkový dostrel strely Bolide systému RBS-70 NG, výškový je 5000 metrov. Poľský Piorun má diaľkový dostrel 6,5 km a výškový 4 km. Dron Geraň-3 má letovú rýchlosť asi 600 km/h, v podstate je to cenovo efektívna riadená strela s plochou dráhou letu, najmä pri očakávanej masovej výrobe. Argumentom pre toto hodnotenie je aj schopnosť manévrovať a veľmi nízka efektívna rádiolokačná odrazová plocha na úrovni údajne len 0.05 m², čo mimoriadne sťažuje odhalenie dronu radarmi. Problém je aj s akustickou detekciou. Dron môže na krátku vzdialenosť niesť údajne až 300 kg bojovú hlavicu, šesťnásobok prvých Geraň-2. Čo zvyšuje riziko vzniku kolaterálnych škôd aj pri náhodných zostreloch dronov nad obývanými oblasťami a civilisti (na oboch stranách konfliktu) by mali využívať dostupné kryty CO v prípade vyhlásenia leteckého poplachu. Tragédie ako nedávny nálet na Kyjev, pri ktorom zahynulo 31 osôb sa teraz budú opakovať častejšie.
Dystopická verzia o nevyhnutnosti pokračovať vo vojne obsahuje aj moment jej možného konca až vo chvíli, kedy Západ nájde zbraň proti rastúcej prevahe ruských dronov. Tá však stále narastá po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke. Náš obľúbený (Panzer) generálmajor Christian Freuding už prišiel o svoju približne štvrtinu rozlohy Berlína dobytú ukrajinskými vojskami na jeho počarbaných mapách z vrcholu ukrajinskej protiofenzívy 2023-ho roku. Ukrajina mu pravdepodobne ďalej víťazí, len jej podľa Freudinga môže najnovšie hroziť drobná nepríjemnosť, nálet 2000 útočných dronov za jednu noc. Rusko je už teda zjavne v koncoch.
Teraz si 2000 dronov dáme do pomeru k slovenskej kúpe 36 odpaľovacích zariadení a 150-180 rakiet Piorun za 65,9 milióna Eur. Začína tu niekomu dochádzať ich zbytočnosť? Nezostrelia ani 10% dronov určených na strategické vzdušné údery, ktoré bude Rusko schopné čoskoro vypustiť za jediný vzdušný úder. Ani keby všetky zasiahli cieľ, čo je absolútne nereálne.
Existuje riešenie? Kombinácia mnohých čiastkových, vrátane stíhacích dronov, protilietadlového delostrelectva nielen malého kalibru, zbraní pracujúcich na nových fyzikálnych princípoch ako lasery a mikrovlnné zbrane, rádioelektronického boja a ničenia nepriateľských dronov ešte do štartu. Tiež lacných protilietadlových rakiet.
Autor rozmýšľa inak a na pozorovanie vojny na Ukrajine mu často stačí len pamäť. Porovnáva si jej priebeh s vlastnými prognózami a dávnymi predpoveďami futurológov. Okrem iného, v roku 2019 písal v zahraničnom článku o strelách APKWS, ktoré USA skutočne stihli ešte do začiatku súčasnej dekády otestovať na stíhačke F-16 ako lacnú strelu určenú proti dronom. Je pozoruhodné, ako dokážu slovenskí generáli žiť v minulom desaťročí a snívať o nákupoch tankov a podobných hlúpostiach, akoby drony stále neexistovali. Video je z 30.12.2019.
No-brainer, už v roku 2016 boli APKWS integrované aj na bitevné protitankové lietadlá A-10 Thunderbolt II amerických vzdušných síl USAF a AV-8B Harrier americkej námornej pechoty USMC. Armádny magazín občas uverejní vysoko odborný článok, ktorý akoby ani nebol úplný.
Už od roku 2012 boli desiatky tisíc striel APKWS vyrábané pre použitie na vrtuľníkoch, najprv pilotovaných, potom bezpilotných a nakoniec aj na ťažkých dronoch. V septembri 2019 prišla objednávka Pentagonu na zhruba 120 000 konverzných kitov, pomocou ktorých sa neriadené rakety Hydra 70 prerábali na laserom navádzané strely APKWS II a výrobná kapacita neustále rástla. V roku 2020 bolo testované ich odpálenie zo zeme, v júni 2021 zo zeme proti dronu. Ešte do začiatku špeciálnej vojenskej operácie sa stihol upgrade softwaru, ktorý predĺžil dolet strely o 30%.
Nešťastným Ukrajincom boli strely APKWS II skutočne dodávané v pozemnej verzii. V rámci balíka pomoci, ktorý USA oznámili v auguste 2022, bol pre ukrajinské bojisko určený systém L3Harris Vehicle-Agnostic Modular Palletized ISR Rocket Equipment (VAMPIRE). Spoločnosť uviedla, že súprava by mohla byť pripravená na dodanie do mája 2023. Na vozidlá, ktoré USA dodali Ukrajine, sa malo nainštalovať 14 súprav, pričom štyri systémy by mali byť dodané do polovice roka 2023 a ďalších 10 do konca roka. Systém pozostával zo senzorovej hlavice a štvorhlavňového raketometu so strelami APKWS, ktorý je možné namontovať na nákladné a úžitkové vozidlá. Hoci ho Pentagon špecifikoval ako cenovo efektívny systém boja proti dronom, Ukrajincom to asi zabudli povedať. Robili ako vedeli.
Peremoga 1:
Peremoga 2:
Až neskôr sa objavili správy o ich odpálení zo zeme proti ruským útočným dronom a päť dní po inaugurácii prezidenta Trumpa mal Vampire z člna zostreliť nad Čiernym morom strelou APKWS II ruskú riadenú strelu s plochou dráhou letu vzduch-zem/vzduch-loď typu Ch-59.
Otázka je, v ktorom momente by Ukrajinci sami prišli na to, že strela APKWS II by bola účinnejšia proti vzdušným cieľom ak by bola odpálená z letiaceho dronu, helikoptéry alebo stíhačky F-16. V určitom zmysle slova, článok o čínskych laseroch a slovenskom SPAAG bol aj upozornením na to, že z balíka Bidenovej pomoci Ukrajine prezident Trump vyňal 20 000 rakiet APKWS II, zhodou okolností, tesne pre izraelským útokom na Irán. Aktuálne sa odkladá aj vyradenie lietadiel A-10 Thunderbolt II, ktoré mohli byť s APKWS II nasadené proti dronom na ukrajinskom bojisku.
Americká stíhačka F-16 nesie dve strely protilietadlové strely BVR stredného dosahu AIM-120 AMRAAM na koncoch krídel, dve protilietadlové strely strely krátkeho dosahu AIM-9 Sidewinder na vonkajších závesníkoch pod krídlom, prídavné palivové nádrže na vnútorných a má 6 zo 42 striel v raketometoch určených pre strely APKWS II proti dronom komplexu AGR20 APKWS II. Žeby Húsíovia dávali až takto zabrať? Na ukrajinskom bojisku by aj to bolo málo. Armádny magazín môže zverejňovať články o stave amerických vzdušných síl.
Rusom stačí, že nevedia odolať pokušeniu zverejniť fotografie stíhacieho bombardéru F-15E Strike Eagle vracajúceho sa z bojového letu na Strednom východe. Na ktorých si však netreba všímať raketnice na 28 striel APKWS. Prinajmenšom v tomto momente mohlo byť Ukrajincom jasné, čím USA skutočne zostreľujú drony Húsíov nad Červeným morom.
Zostrel dronu nad Červeným morom americkou stíhačkou ozbrojenou “strelou s laserovým navádzaním”:
Čo tu máme dnes, deravo zakrývané verejné tajomstvo, že strely APKWS II putujú do výzbroje slovenských vojsk. Len nie je celkom jasné, či R. Kaliňákovi chápe, že sa dajú použiť proti vzdušným cieľom. Obraz si musí urobiť každý sám, jeho vystúpenia o tom spravidla nemajú len jedno dejstvo.
1. Spomenie, že kúpil tucet nejakých olietaných UH-60, fajn že to nie sú AH-1Z Viper. Ale nemohol to spraviť transparentnou súťažou dodávateľov repasovaných Black Hawkov?
2. Uvedie, že budú vrtuľníky ozbrojené a dozbrojené budú aj UH-60 (9 ks), ktoré predtým MO SR v duchu svojich slávnych obstarávacích tradícií kúpilo bez zbraní a obranných systémov.
3. Uvedie, že vrtuľníky budú podporovať pozemné vojská (nebudú, boli by pri priamej leteckej podpore CAS okamžite zostrelené).
4. Vymenuje streleckú výzbroj – guľomety kalibru 7,62 a 12,7 mm a spomenie strely Hellfire a nejaké neriadené rakety.
5. Uvedomí si, že neriadené rakety už vlastne nie sú neriadené.
6. Buď si nespomenie na ich názov alebo ho skomolí, APKWS znamená Advanced Precision Kill Weapon System – zhruba Pokročilý presne zabíjajúci zbraňový systém.
Otázka je prečo tento pattern R. Kaliňák používal?
1. Nedokáže sa naučiť skratku z piatich písmen?
2. Je sám presvedčený o tom, že APKWS sa používajú len z helikoptér proti pozemným cieľom?
3. Neinformuje tak Ukrajincov, ktorí ale v čase jeho prvých tlačoviek už zostrelili vzdušný cieľ zo zeme pomocou APKWS II?
3. Neinformuje tým verejnosť na Slovensku a zmätie netušiacich novinárov z masmédií, ktorých si pustí na tlačovku? To mu samozrejme umožňuje ďalej jednať pri návštevách Poľska o nákupe striel Piorun, okrem iných perál.
Možno, že autor len nemá šancu toto pochopiť, tak ako sám nikdy nevolil politickú stranu R. Kaliňáka. Tak si to teda dáme do pomeru. Slovensko chce kúpiť 36 odpaľovacích zariadení a 150-180 striel Piorun za 65,9 milióna Eur. To je nejakých 365 000 Eur na jeden výstrel. Veľká Británia kúpila pre svoje útočné helikoptéry AH-64E zhruba v rovnakom čase 768 striel APKWS II za 31,1 milióna USD, to je 40 500 USD, alebo 35 000 Eur za jednu strelu. Cena pre americké ministerstvo obrany sa udávala na 22 000 USD v čase, keď Slovensko kupovalo F-16. To by bolo len 19 000 Eur podľa súčasného kurzu. Cena strely však bude rásť, lebo sa chystá verzia s duálnym navádzaním, v terminálnej fáze sa strela bude môcť navádzať autonómne s pomocou pasívneho infračerveného senzora. Stále ale bude lacnejšia, navyše, ako už vieme, dá sa odpáliť zo vzdušnej, pozemnej alebo námornej platformy, na vzdušný, pozemný alebo hladinový cieľ. Je teda univerzálna a pri odpálení z F-16 môže mať dostrel až 11 km.
Ak by Slovensko využilo možnosť nakúpiť za 90 miliónov USD strely APWKS, môže nimi vyzbrojiť aj helikoptéry UH-60, stíhačky F-16 alebo pozemné platformy a keď sa slovenskí generáli prvýkrát zobudia späť do 21. storočia tak aj drony s pevnými alebo rotujúcimi nosnými plochami.
Navyše je to americká zbraň, ak si ju teda Slovensko kúpi, prezident Trump bude mať iste radosť. Ak už Slovensko z nejakého dôvodu strely Piorun musí kúpiť, malo by ich ponúknuť na predaj európskym spojencom Ukrajiny, ktorí ju tam môžu poslať späť ako ingredienciu pre veľký euro-poľský nothingburger vojenskej pomoci ukrajinským vojskám. Veľa škody už Rusom pravdepodobne nespôsobia.
Predstavenie o zostrelení ruskej riadenej strely s plochou dráhou letu ukrajinskou vojačkou pomocou prenosnej protilietadlovej strely mohlo byť považované za vrchol hereckých kurzov ukrajinskej ľudovej školy umenia. Zostrel z videa vôbec nie je evidentný a pravdepodobne to patrí do kategórie správ o zostreloch ruských dronov pohármi zaváranín z vyšších poschodí panelákov.
Ak sa nedá kúpe zabrániť, malo by sa jednať o znížení ceny, ktorá sa autorovi nezdala nikdy nízka. K tomu by mohlo pomôcť testovanie dvoch vyššie spomenutých systémov s IRR senzormi, čím sa po krátkom úvode dostávame na začiatok článku.
1. MBDA Fulgur
Nová strela čoskoro zaplní medzeru v najnižšom ešalóne portfólia protivzdušných obranných rakiet spoločnosti MBDA. Ide o Fulgur, ktorý najprv dostanú talianske vojská. „Ukrajinský konflikt zmenil paradigmy, pokiaľ ide o intenzitu používania rakiet protivzdušnej obrany s veľmi krátkym doletom, skrátene VSHORAD, a znížil zásoby na nulu,” povedal Lorenzo Mariani z MBDA Italia po otvorení 55. ročníka parížskej leteckej výstavy.
Pokiaľ ide o rakety VSHORAD odpaľované z ramena, zvyčajne definované ako prenosné systémy protivzdušnej obrany (MANPADS), v západných krajinách nie je veľký výber a aj keby sa zvýšili výrobné kapacity, talianske ozbrojené sily si uvedomili potrebu, aby krajina mala konštrukčnú autoritu a priemyselnú výrobnú kapacitu. To viedlo spoločnosť MBDA k programu z roku 2023, ktorý umožnil vznik nového produktu Fulgur. Bol predstavený za prítomnosti náčelníka generálneho štábu talianskej armády, generálporučíka Carmina Masiella.
Štúdia bola dokončená veľmi rýchlo, čo viedlo k zbrani v rovnakej kategórii ako americká strela kategórie MANPADS typu Stinger, ale so zlepšenými výkonmi, keďže ide o novo navrhnutý produkt. S hmotnosťou približne 10 kg je dlhá 1,5 metra, má priemer 70 mm (rovnako ako Hydra70/APKWS II) a dolet 5 km. Svoj cieľ zasiahne veľmi rýchlo, keďže letí nadzvukovou rýchlosťou. Raketa bude vybavená elektro optickým IRR senzorom (Imaging Infrared – IRR), ktorý sa vyvíja v spolupráci medzi spoločnosťami Leonardo a MBDA. MBDA tiež navrhla bojovú hlavicu, ktorú vyrobí tretia strana. Raketový motor dodá spoločnosť AvioAero.
V konfigurácii s odpaľovaním z ramena sa systém skladá zo samotnej rakety v jej odpaľovacej trubici vybavenej rukoväťou, na ktorej je umiestnený elektro optický senzor na uľahčenie zacielenia, ako aj z procesorovej jednotky a odpovedača svoj-cudzí. K dispozícii bude aj konfigurácia namontovaná na vozidlo vo forme diaľkovo ovládanej veže so štyrmi raketami pripravenými na odpálenie, ktorá bude obsahovať rovnaké moduly ako prenosný systém. Podľa MBDA by sa mohol nainštalovať na ľahké obrnené vozidlo a mohol by sa používať aj za pohybu.
Prebiehajú diskusie o integrácii rakety Fulgur na útočnú helikoptéru AW249 Fenice, nový bojový vrtuľník talianskych vojsk, ktorý nahradí typ AW129 Mangusta. Typickými cieľmi pre kategóriu zbraňových systémov ako je Fulgur sú stíhačky, vrtuľníky, bezpilotné lietadlá a podzvukové riadené strely s plochou dráhou letu.
Zahraničná správa o strelách MBDA Fulgur:
2. Roketsan Sungur
Turecká obranná firma Roketsan podpísala na výstave IDEF 2025 v Istanbule zmluvu o dodávke svojich systémov protivzdušnej obrany Sungur novej generácie tureckým ozbrojeným silám. Systém protivzdušnej obrany Sungur bude umiestnený na medzinárodný zbrojný trh s tým, že má najdlhší diaľkový dostrel vo svojej triede 8 km a výškový 4 km. Je vybavený najnovšími technológiami navádzania – IRR senzorom s uhlom snímania ±40°, ako aj odpovedačom svoj-cudzí. Bude súčasťou viacvrstvového systému protivzdušnej obrany Turecka Steel Dome.
Zahraničná správa o strelách Roketsan Sungur.
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
