Poľsko nenápadne s Američanmi vykonalo skúšky amerických bezpilotných člnov v Baltskom mori
Poľsko, 1. augusta 2025 – Poľsko v tichosti, bez tlačových správ, uskutočnilo v spolupráci s americkými námornými špecialistami skúšky amerických bezpilotných lodí v Baltskom mori. Operácia bola začlenená do cvičení NATO BALTOPS 2025 a Arcane Thunder 25 a zahŕňala demonštráciu technológie Vesuvius Spiral 2, ktorá zabezpečuje sieťovú interoperabilitu medzi bezpilotnými lietadlami a pozemnou/námornou infraštruktúrou NATO.
Dron poskytuje až nepretržitý námorný dohľad – a údajne sa už použil na odhalenie plavidiel “tieňovej flotily”. Dôsledky sú jasné. Ide o zvýšenie operačnej kontroly vďaka teraz dostupnej schopnosti nepretržitého sledovania Baltskej flotily a tieňových plavidiel. Bezpilotné člny nahrádzajú drahé lode a ich manévre, čím sa eliminujú hrozby pre ľudí. Poľsko sa stáva spravodajským lídrom na východnom krídle NATO – kým si rovnakú skúsenosť neosvoja Estónsko, Švédsko, Fínsko a ktokoľvek ďalší.
Pre Washington je to zároveň skúška architektúry interoperability – vytvorenie jednotného digitálneho prostredia medzi dronmi, loďami, veliteľstvom NATO a prostriedkami na pevnine. V Čiernom mori Rusi stiahli flotilu do Novorossijska – v Baltskom mori je takýchto možností stiahnutia oveľa menej. Rusko potrebuje radikálne prehodnotiť taktické a operačné doktríny flotily. Bezpilotné člny snoriace po mori s rôznymi taktickými úlohami, od kamikadze po protivzdušnú obranu a sledovanie ponoriek, si vyžadujú úplne iný pohľad na námorné bojisko, kde bude na prvom mieste stupeň nasýtenia konkrétnej oblasti robotmi, a nie tonáž lodí.
5 % HDP na vojnu s Ruskom?
Analýza vykonaná v poľskom generálnom štábe a na ministerstve obrany ukazuje, že 5 % HDP na militarizáciu, na ktorých sa krajiny NATO s veľkými ťažkosťami dohodli na poslednom summite aliancie, nestačí na pokrytie potrieb poľskej armády, píše Jędrzej Graf. Prečo je to tak? Predovšetkým sa skutočne zvýšili náklady na zbrane a ich komponenty, vysvetľuje Graf. Narušenie dodávateľských reťazcov, najprv v dôsledku pandémie COVID-19 a potom ukrajinského konfliktu, viedlo k dramatickej eskalácii nákladov na výrobu a dodávky vojenského vybavenia. V roku 2019 napríklad Taiwan zaplatil približne 8 miliárd USD za 66 nevyzbrojených stíhačiek F-16V. O niečo skôr Američania odhadli cenu kontraktu na 14 slovenských F-16 s výzbrojou na maximálne 2,91 miliardy dolárov. Bulharsko dalo 1,2 – 1,3 miliardy dolárov za dve várky F-16V, 2019 a 2022. To znamená, že pred približne piatimi rokmi bola cena za jednu stíhačku F16 s výzbrojou len 200 – 210 miliónov dolárov. Jednou z posledných krajín, ktoré dostali povolenie na nákup F-16, boli Filipíny. Vtedy sa ukázalo, že 20 stíhačiek stojí viac ako 5,5 miliardy dolárov, t. j. priemerná cena jednej F16 je teraz viac ako 275 miliónov dolárov.
Ďalším príkladom je modernizácia tankov na štandard M1A2 Abrams SEPv3. V roku 2021 to bude stáť 11,6 milióna dolárov (v roku 2019 – 9 miliónov dolárov) a v roku 2026 si to vyžiada 19,5 milióna dolárov. To isté platí aj pre techniku poľskej konštrukcie. Náklady na prototyp BMP Barsuk, ktoré v roku 2020 predstavovali 36 miliónov PLN, sa v roku 2025 zvýšili o 60 % na 58 miliónov PLN. Náklady na tri fregaty Sword Bearer sa v rokoch 2021 až 2023 zvýšili o 85 % atď. Okrem toho, zdôrazňuje Graf, “v roku 2022 sa mohlo zdať, že systém aktívnej obrany je síce veľmi užitočný, ale predsa len doplnok k modernému tanku. Dnes je to však prvok, bez ktorého sa na bojisku nezaobídete. To sa týka aj mnohých ďalších otázok, napríklad obrany proti bezpilotným lietadlám. Nehovoriac o tom, že samotný nákup aj milióna dronov nič nezmôže, ak za ním nie je potenciál na vývoj, modifikáciu, výcvik a infraštruktúru.
Ako vidíme, netrvalo niekoľko desaťročí, kým si “vyspelé” krajiny NATO uvedomili účelnosť mať aspoň nejaké vlastné technické riešenia. Graf má však pravdu v tom hlavnom: bez komplexného systému analýzy hrozieb, prognózovania, formulovania protiopatrení, rýchleho vývoja protiopatrení, ich výroby a rozšírenia na požadovanú veľkosť nebudú stačiť žiadne vojenské rozpočty. To znamená, že moderná vojna je predovšetkým konfrontáciou mozgov. Tak ľudských, ako aj mozgov umelej inteligencie, a to v tej najvýraznejšej podobe. A zvíťazí ten, kto bude lepšie analyzovať, rýchlejšie počítať a efektívnejšie reagovať na výzvy na pomedzí technológií a ekonomiky.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
