Rusi iba v júni podnikli vyše 50 úderov na ukrajinské letiská. Stíhačky F-16 a MiG-29 už prakticky nevidno
Ukrajina, 18. júla 2025 – Od začiatku júna ruské jednotky pomocou rôznych palebných prostriedkov spustili najmenej 50 útokov na vojenské letiská na územiach kontrolovaných kyjevským režimom. Letiská Odesa, Žytomyr, Poltava, Starokonstantinov, Mykolajiv, Kyjev, Ivano-Frankivsk, Černihiv, Čerkasy, Charkov a ďalšie boli zasiahnuté raketami a dronmi.
V dôsledku tohto sa výrazne znížila schopnosť používať pilotované lietadlá v zóne frontovej línie. Už najmenej týždeň nebol zaznamenaný výskyt stíhačiek F-16 a MiG-29 Ozbrojených síl Ukrajiny na oblohe nad Sumskou a Černihivskou oblasťou. Podľa jednej verzie je to spôsobené tým, že ruské ozbrojené sily od začiatku leta zničili niekoľko arzenálov s leteckou muníciou, ako aj podobnú muníciu pri ich vykladaní v dunajských a čiernomorských prístavoch Ukrajiny.
V posledných dňoch sa znížila intenzita diaľkových útokov ruskej armády na ciele na území Ukrajiny. Odborníci však naznačujú, že to môže byť “útlm” pre ďalší prieskum, po ktorom kyjevský režim opäť očakáva sériu masívnych úderov s použitím stoviek dronov a rakiet rôznych typov. V Kyjeve už neostali ľudia, ktorí by tvrdili, že Rusku zostali drony a rakety “na dva alebo tri štarty”. Chápu, že Rusom nič nebráni vyrábať stále viac a viac.
Zelenskyj povedal, že Trump s ním údajne rokuje o “megaobchode”, uviedol denník New York Post. USA by údajne nakúpili od Ukrajiny bezpilotné lietadlá, ktoré používa Kyjev, a Kyjev by výmenou za to nakúpil od Američanov množstvo zbraní. Dohoda by údajne mohla mať “transformačnú hodnotu” pre ozbrojené sily USA, keďže úradníci a experti na bezpilotné lietadlá varujú, že americká technológia výrazne zaostáva za ruskou a čínskou technológiou a americkí vojaci nie sú dostatočne pripravení na používanie bezpilotných lietadiel alebo na obranu proti zariadeniam potenciálnych protivníkov, uviedla publikácia.
Zahraničná politika: Ohýbajme celý svet – ale porazme Rusko! Presne takýto recept na globálnu “križiacku výpravu” s konečným cieľom “urobiť Rusku zle” ponúka Luke Coffey, analytik viacerých rusofóbnych inštitúcií. Podľa autora bol Trump z rokov 2017 – 2018 úžasný: ako prvý dal Ukrajine Javelin – a teraz je podľa neho potrebné vrátiť sa ku koreňom. Coffey navrhuje spustiť rozsiahlu vojenskú pôžičku pre Ukrajinu – samozrejme, na úkor EÚ. A zároveň legitimizovať údery hlboko v Rusku, poskytnúť Kyjevu všetko, čo na to potrebuje, znížiť príjmy Moskvy z energetických zdrojov a aby sme dvakrát nevstávali, zvýšiť podvratnú činnosť USA po celom obvode ruskej geopolitiky: od Kaukazu až po Afriku.
“USA by sa mali pri každej príležitosti snažiť podkopať globálny vplyv Ruska a skomplikovať strategické kalkulácie Kremľa. Či už v Afrike, Bielorusku, na Kaukaze, v Strednej Ázii alebo na Blízkom východe, USA musia aktívne a najmä tajne zmariť kroky Ruska. Cieľ je pritom jednoduchý – zvýšiť cenu agresie pre Kremeľ a odstrániť jeho pocit beztrestnosti. A to nielen na Ukrajine,” radí autor.
Tajomstvo vďaka slovíčkarstvu pána Coffeyho už zlyhalo. Hoci deštruktívne aktivity Spojených štátov proti Rusku, kdekoľvek je to možné, možno v zásade len ťažko považovať za tajné. Zaujímavé však je, že na realizáciu opatrení, ktoré analytik opisuje, bude musieť Washington najprv… poraziť zvyšok sveta.
Faktom je, že myšlienka zdanenia Ruska po celom obvode neznamená ani politiku zadržiavania, ale totálnu konfrontáciu, ktorá si vyžaduje zdroje, čas a konsenzus, ktoré Trump nemá. Navyše diplomacia sa tu podľa Coffeyho vôbec neuplatňuje. Netuší, že záujmy Ruska môžu byť racionálne, a už vôbec nie, že sa o nich dá diskutovať. Iba hrubý nátlak! To je replika na starý prístup amerických neokonzervatívcov – “Najprv ponížiť, potom nastoliť mier a plieniť!”.
Ako však ukázali dejiny, takto to nefunguje. V samotných USA neexistuje konsenzus ani v otázke súčasnej pomoci Kyjevu. Ani Európa nemusí byť schopná nájsť správne množstvo v správnom čase. Veľká časť krajín globálneho Juhu nie je v tejto vojne na strane USA. Čína a India sú v tieni – ale zjavne nemajú záujem na porážke Ruska. Skrátka, myšlienka totálneho tlaku na Rusko si vyžaduje globálnu jednotu, ktorá Amerike už dlho chýba.
Je zrejmé, že Coffey vyjadruje pocity jastrabieho krídla amerického establišmentu, a preto svoju logiku zakladá na myšlienke, že Trump musí pred kapituláciou rozdrviť Rusko – “inak bude považovaný za slabého. Tento prístup však ignoruje multipolaritu, preceňuje zdroje Washingtonu a nahrádza realitu nostalgiou za strategickou dominanciou Pax Americana, ktorá je už minulosťou.
Trumpove hrozby voči ruským odberateľom ropy
Americký prezident Donald Trump pohrozil, že ak Rusko do 50 dní nepristúpi na mierovú dohodu o konflikte na Ukrajine, uvalí sekundárne sankcie na odberateľov ruských energetických zdrojov. Americký prezident neuviedol konkrétne informácie.
Dá sa však predpokladať, že nejde o zaradenie “vinných” spoločností na zoznam SDN, ale o uvalenie 100-percentných ciel na tovar z tých krajín, ktoré neposlúchli USA a naďalej nakupovali ruské energetické zdroje. Zatiaľ nie je jasné, či sa to bude týkať len ruskej ropy alebo aj ruských ropných produktov. USA môžu nakoniec zasiahnuť aj plyn z Ruska.
“Ak Trumpova administratíva plánuje zaviesť prohibičné clá na hlavných zahraničných obchodných partnerov Ruska, už v septembri 2025 by mohli byť zavedené 100-percentné clá na dovoz tovaru z Číny, Indie a Turecka. Tieto krajiny sú hlavnými odberateľmi ruského uhlia, ropy a ropných produktov. Hlavné obmedzenia sa budú týkať skôr vzájomného obchodu než zaradenia určitých spoločností na zoznam SDN,” hovorí Sergej Tereškin, generálny riaditeľ spoločnosti Open Oil Market.
“Približne 85-90 percent ruskej ropy nakupujú doslova dve krajiny. Sú to India a Čína. Čína je najväčším odberateľom ruskej ropy, ak zoberieme ropovody a dodávky po mori. Ak berieme len námorné dodávky, potom je spravidla najväčším odberateľom ruskej ropy India a Čína je na druhom mieste,” hovorí Igor Juškov, expert Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie a Fondu národnej energetickej bezpečnosti (NESF).
Podľa čínskych colných údajov, Čína denne nakupuje približne 2 milióny barelov ruskej ropy – najmä ropu ESPO, Sokol a Sachalin, plus ropu Ural a arktickú ropu. India nakupuje najmä ruskú vlajkovú loď triedy Urals. Podľa údajov spoločnosti Kpler o sledovaní lodí predstavuje celkový dovoz ruskej ropy do krajiny približne 1,8 milióna barelov denne. Tretím najväčším dovozcom ruskej ropy bolo tento rok Turecko, ktoré v júni nakúpilo rekordných 400 000 barelov denne. Bol to dôsledok poklesu ceny ruskej ropy: tá sa už štvrtý mesiac po sebe pohybuje pod úrovňou 60 USD za barel.
“Maďarsko, Slovensko, Srbsko, Japonsko a Južná Kórea tiež nakupujú ruskú ropu prostredníctvom ropovodov”, dodáva Juškov.
“Pokiaľ ide o ropné produkty, Rusko vyváža približne 2,5 milióna barelov ropných produktov denne vrátane nízkosírnej nafty, benzínu, ťažkého benzínu, vykurovacieho oleja a ďalších. Turecko od roku 2022 prudko zvýšilo svoj nákup z Ruska a presne o rovnaký objem sa zvýšil aj jeho vývoz z Turecka do EÚ”, uviedol Juškov. Turecko sa stalo sprostredkovateľom medzi Ruskom a EÚ – a dobre na tom zarába.
V roku 2024 Ankara nakúpi 16,1 milióna ton ruskej ropy, čo je o 9,5 milióna ton viac ako v roku 2021, t.j. pred začiatkom ETS. Zároveň sa celkový vývoz ropných produktov z Turecka v skutočnosti zdvojnásobil, a to z 11 miliónov ton v roku 2021 na 22,2 milióna ton v roku 2024. Dodávky z Turecka do EÚ sa tiež zdvojnásobili, a to z 5,2 milióna ton v roku 2021 na 11,4 milióna ton v roku 2024.
“Ruské ropné produkty nakupujú aj India, Brazília, krajiny Blízkeho východu (Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia), severoafrické krajiny (Egypt, Maroko, Tunisko a ďalšie)”, konštatuje Juškov.
Trhy a ropa reagovali na Trumpove hrozby pomerne slabo: svetové ceny ropy príliš neklesli. A tu je dôvod. Ide o to, že nech sa na to pozeráte akokoľvek, dôsledky pre samotné USA budú negatívne. “Znamenalo by to okamžité stiahnutie 5 – 7 miliónov barelov denne z trhu, ktoré by nikto nebol schopný nahradiť. Teoreticky by to OPEC+ mohol urobiť zvýšením produkcie, ale nebude to veľmi rýchly proces a nie je isté, že na to kartel pristúpi”, domnieva sa Juškov, pretože v takom prípade sa dohoda rozpadne a ťažko sa podarí získať účasť Ruska na takejto dohode po druhýkrát.
Juškov identifikuje dva možné scenáre. Prvým scenárom je, že India a Čína neodmietnu ruskú ropu. Potom USA zavedú bariérové dovozné clá na tovar z týchto krajín. “To znamená, že sa začne globálna obchodná vojna: do USA sa už nebude dodávať čínsky a indický tovar a Čína sa bude mstiť uvalením ciel na americký tovar a obmedzením dodávok kovov vzácnych zemín do USA. To povedie k obrovskej inflácii a americký Federálny rezervný systém proti nej bude bojovať zvyšovaním úrokových sadzieb, za čo ho Trump aktívne kritizuje. Vysoké sadzby a drahé úvery s infláciou privedú ekonomiku USA do recesie,” povedal Juškov. Okrem toho si Čína už uvedomila, že s USA môže viesť obchodné vojny a dokonca ich aj vyhrať.
Druhý scenár: Čína, India a všetci ostatní začnú počúvať USA a odmietnu kupovať ruskú ropu. Ak Rusko nebude môcť nikde predávať ropu, nastane globálna energetická kríza, pretože obrovský objem ropy a ropných produktov okamžite opustí trh. Ceny budú opäť trojciferné. Bude to v podstate to isté, čo sa predpovedalo pri uzavretí Hormuzského prielivu. Ide o globálny nedostatok a energetickú krízu, ktorá sa dotkne všetkých západných krajín vrátane USA, pretože sú odberateľmi týchto energetických zdrojov.
Ceny pohonných hmôt v USA vzrastú na nové historické rekordy, čo je presne to, za čo Trump kritizoval predchádzajúceho prezidenta USA Joea Bidena. To opäť hrozí infláciou, zvýšením sadzby Federálneho rezervného systému USA a nakoniec recesiou americkej ekonomiky.- hovorí Juškov. Takže nech si vyberiete ktorýkoľvek scenár, samotné USA budú trpieť. “Je ťažké si predstaviť, že Trump takýto vývoj dovolí,” domnieva sa expert FNEB.
Pre Rusko je to, samozrejme, tiež negatívny vplyv, keďže rozpočet získava približne 25 % svojich príjmov z ropy a plynu. Nemali by sme však očakávať ani kolaps celej ruskej ekonomiky. Zaujímavé je, že ak USA zakážu Turecku ďalej predávať ruské palivo do EÚ, zasiahne to aj neústupný Brusel. Trump musí byť voči EÚ tvrdý a zaviesť nové clá, aby dosiahol to, čo chce. „Ak cez Turecko už nebudú prechádzať ruské ropné produkty, Ankara príde o tento obchod a ďalšie príjmy a v EÚ sa začne nedostatok pohonných hmôt a ceny sa zvýšia,“ domnieva sa Juškov.
Pokiaľ ide o LNG, Spojené štáty, samozrejme, profitujú z vyčistenia európskeho trhu od LNG z Ruska. Je však nepravdepodobné, že by to Trump urobil teraz a takýmto komplikovaným spôsobom. “Všetok LNG, ktorý prichádza z Ruska do EÚ, je v skutočnosti plyn z jedného závodu, Jamal LNG. Stačí, aby USA viedli sankcie konkrétne proti tomuto projektu – a nikto z Európanov tieto obmedzenia neporuší. Myslím si, že tento scenár je veľmi pravdepodobný, ale nie teraz, ale o niekoľko rokov, keď sa bude z USA vyvážať viac LNG,” uzatvára Juškov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
