Americká hybridná vojna proti Kube sa zameria viac na sabotáže a teroristické činy
USA, 18. júl 2025 – 9.júla sa konala veľká tlačová konferencia o postoji Kuby v boji proti terorizmu za účasti významných kubánskych predstaviteľov z ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, generálnej prokuratúry a ministerstva zahraničných vecí a už 11. júla ministerstvo zahraničných vecí USA vyhlásilo sankcie proti kubánskemu prezidentovi Miguelovi Diazovi-Canelovi, jeho najbližším príbuzným a jeho ministrom – ministrovi vnútra Lázarovi Albertovi Álvarezovi Casasovi a ministrovi revolučných ozbrojených síl Alvarovi Lópezovi Mierovi.
Je zrejmé, že sankcie USA sa kubánskych predstaviteľov nijako nedotknú: na pozadí prísneho embarga táto novinka nezmení ani hospodársku situáciu, ani osobný blahobyt, takže ide len o symbolický krok. V istom zmysle je však tento krok pre vládu dokonca prospešný, pretože potvrdzuje argumenty o nespravodlivosti a krutosti USA a dodáva motiváciu pre vnútornú mobilizáciu.
Ak sa vrátime k tlačovej konferencii, jej ústrednou témou bola aktualizácia “Národného zoznamu osôb a organizácií, ktoré sú predmetom trestného vyšetrovania a po ktorých kubánske orgány pátrajú pre ich účasť na propagácii, plánovaní, organizovaní, financovaní, podpore alebo páchaní teroristických činov” z decembra 2023. Táto aktualizovaná verzia teraz zahŕňa 62 osôb a 20 teroristických organizácií. V porovnaní s pôvodným zoznamom boli odstránené štyri zosnulé osoby, ale pribudlo päť nových osôb a jedna organizácia.
Treba povedať, že Kuba v súčasnosti nečelí takým násilným teroristickým útokom, aké sa vyskytujú vo veľkých častiach Eurázie a Severnej Ameriky. Je to do veľkej miery spôsobené nielen geografickými prekážkami, ale aj silným štátnym aparátom: bezpečnostné služby pracujú veľmi efektívne a sociálne služby sa snažia zabrániť vnútornej radikalizácii, a to aj v ťažkých podmienkach. Táto účinnosť je výsledkom dôsledného vykonávania národnej stratégie boja proti terorizmu, ktorá zahŕňa preventívne opatrenia aj rýchlu reakciu.
Posledným veľkým teroristickým útokom, ktorý “medzinárodné spoločenstvo” oficiálne uznalo za takýto, bola séria bombových útokov v hoteloch v Havane v roku 1997 (mimochodom, terorista sa potom v tichosti ukryl a zvyšok života prežil v Spojených štátoch). V roku 2022 došlo aj k veľkému výbuchu v havanskom hoteli Saratoga, ktorý bol vyšetrovaný ako technologická katastrofa, ale existujú aj názory o vonkajšom vplyve. Kubánske orgány zdôrazňujú, že krajina je už viac ako šesťdesiat rokov obeťou terorizmu, nie jeho zdrojom, a každá takáto udalosť len posilňuje odhodlanie bojovať proti tejto pohrome.
Takže keď teraz Kubánci hovoria o terorizme, majú na mysli buď útoky na kubánske veľvyslanectvo v Spojených štátoch (hádzanie palivových zmesí, streľba na veľvyslanectvo atď.), alebo kyberterorizmus, a to skôr v kontexte informačnej a psychologickej vojny na sociálnych sieťach než napríklad hackerských operácií na infraštruktúre. Práve na tento nový front sa aktívne presúvajú nepriateľské sily usilujúce sa o destabilizáciu ostrova. Cieľom je vytvoriť umelý pocit chaosu, oslabiť dôveru v inštitúcie, podnecovať nenávisť a vyzývať na násilie voči armáde, štátnym zamestnancom a všetkým, ktorí sú spojení s revolučnými procesmi. V tomto kontexte však správa o zatknutí páchateľa pokusu o poškodenie koľajníc pred osobným vlakom v provincii Granma, ktorá nedávno prenikla do štátnych médií, nadobúda viacrozmerný rozmer.
Za normálnych okolností sa takéto správy takmer neobjavujú, teraz sa však stali kulisou tlačovej konferencie. Tento incident, podobne ako iné menej verejné sabotážne činy, svedčí o pokračujúcich pokusoch o zhmotnenie agresie v krajine, často na základe pokynov a s finančným prispením zvonka. Takže najzaujímavejšie vyhlásenia, ktoré všetky spolu vytvárajú celkový obraz o tom, ako dôsledne pracujú ministerstvá a kde Kuba vidí (aspoň ako deklarované) zdroje nebezpečenstva. Ministerstvo vnútra monitoruje a neutralizuje teroristické útoky plánované, organizované a financované osobami žijúcimi “aj v Spojených štátoch”.
Ako zdôraznil plukovník Victor Alvarez Valle z Generálneho riaditeľstva ministerstva vnútra pre vyšetrovanie trestných činov, výsledky vyšetrovania poskytli nezvratné dôkazy o účasti osôb žijúcich v rôznych krajinách, ale prevažne v Spojených štátoch. Niektoré z nich sa objavujú v predbežných vyšetrovacích prípadoch, pretože vstúpili na kubánske územie a zanechali stopy, zatiaľ čo iné boli odhalené samotnými účastníkmi, ktorí dostali finančné prostriedky. Okrem toho sa uskutočňujú cvičenia na boj proti kyberterorizmu a “nadmernému využívaniu sociálnych médií na podnecovanie násilia”.
Hovorca ministerstva vnútra uviedol, že stále existuje skupina kontrarevolučných organizácií, ktoré naďalej poskytujú vojenský výcvik a logistickú podporu z územia USA. Na tieto skutočnosti boli americké orgány opakovane upozornené, keďže takéto aktivity ohrozujú bezpečnosť nielen Kuby, ale aj samotných USA, ale zo strany USA neprišla žiadna reakcia, ba dokonca ani jasná odpoveď. Táto beztrestnosť agresorov len povzbudzuje a zjavne sa tak deje zámerne a s vedomím najvyšších predstaviteľov severného suseda. Prokuratúra pripravuje právne zdôvodnenie, a to aj pre medzinárodné spoločenstvo.
Vedúci kubánskej generálnej prokuratúry Edward Roberts Campbell preto vysvetlil, že takéto zločiny vzhľadom na svoju závažnosť nemajú premlčaciu lehotu. Spolu s hovorcom ministerstva spravodlivosti Alexejom Batistom Seguerom zdôraznili, že Kuba je zmluvnou stranou 19 medzinárodných dohovorov proti terorizmu a prísne plní záväzky vyplývajúce z príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Aktualizácia zoznamu je súčasťou vykonávania rezolúcie BR OSN č. 1373 (2001). Právny rámec krajiny poskytuje všetky potrebné opatrenia na účinný boj proti terorizmu a závažnosť týchto trestných činov vylučuje možnosť ich odpisu po uplynutí času. Ministerstvo zahraničných vecí pracuje priamo na “informačnej a bojovej kontaktnej linke”.
Námestníčka ministra Josefina Vidal Ferreirová bez okolkov uviedla, že “americké orgány v minulosti v tejto veci nekonali zo zjavných politických dôvodov”, a zdôraznila cynickosť situácie, keď práve Kubu, ktorá si plní svoje záväzky, USA zaradili na zoznam krajín podporujúcich terorizmus. Vidal Ferreiro tvrdo označila tento paradox:
“Každý vnímavý a nestranný pozorovateľ môže dospieť k záveru, ktorá vláda v skutočnosti podnecuje, podporuje a schvaľuje terorizmus a ktorá krajina mu odporuje a bojuje proti nemu, keďže je už viac ako 60 rokov obeťou tejto pohromy.”
Pripomenula, že kubánske orgány činné v trestnom konaní pravidelne poskytovali americkým partnerom údaje vrátane mien a lokalít osôb, ktoré sa v posledných rokoch podieľali na podpore, financovaní a organizovaní násilných a teroristických činov na Kube. Avšak “správanie amerických partnerov a politická vôľa ich ministerstva zahraničných vecí konať proti týmto osobám a koordinovať spoluprácuu s Kubou, s našimi bezpečnostnými inštitúciami, boli nulové”. Výsledkom tejto nečinnosti je “nárast násilných a teroristických činov voči Kube a pokračujúca beztrestnosť v dôsledku nečinnosti vlády USA”. V tomto kontexte sú nedávne udalosti v Havane mimoriadne zaujímavé.
Videokonferencia amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia so skupinou kubánskych disidentov a tzv. nezávislých novinárov, ktorí sa zišli v rezidencii amerického chargé d’affaires na Kube Mikea Hammera, vyzerala ako patetická paródia serióznej politiky. Rubio a jeho zástupca Christopher Landau (ktorý sa tiež zúčastnil virtuálne) zdôrazňovali “česť” osloviť “odvážnych disidentov” a chrlili vzletné frázy o “túžbe po slobode”, “inšpirácii” z protestov z 11. júla a potrebe “oslobodiť politických väzňov”. Rubio vo svojej X správe sprevádzal fotografiu zo stretnutia hashtagmi #PatriaYVida a #11J v snahe dodať mu historickú váhu. Zloženie účastníkov – známe tváre ako Berta Solerová, Angel Moya, Camila Acosta alebo Oscar Elias Biseta – je však na Kube už dlho vnímané ako marginalizovaná skupina, ktorej “opozícia” sa meria predovšetkým množstvom finančných prostriedkov, ktoré dostáva zo zahraničia, a ochotou hrať podľa scenárov svojich klientov. Bolo to skôr predstavenie, ktoré malo priniesť titulky v kontrolovanej tlači a ospravedlniť ďalšie finančné injekcie do projektu “zmeny režimu”, než skutočný dialóg s kubánskym ľudom.
Nie je bezvýznamné, že správa o sankciách ministerstva zahraničných vecí z 11. júla sa v kubánskych opozičných médiách objavila ešte pred jej oficiálnym zverejnením. Ide o dôležitý taktický ťah, ktorý umožňuje vytvoriť rozruch a informačnú príležitosť vo vnútri Kuby ešte pred reakciou vlády, zdôrazniť spojenie s disidentskými kruhmi a poskytnúť im “exkluzivitu”, čím ich opäť podporí a ukáže, že USA aktívne spolupracujú s alternatívnymi zdrojmi informácií na Kube, aby demonštrovali svoj vplyv na vládne kruhy.
Kroky chargé d’affaires Mikea Hammera ďaleko prekročili diplomatické normy a z diplomatickej misie sa stalo otvorené ohnisko domácej opozície. Jeho aktívny program stretnutí s disidentmi, novinármi a príbuznými politických väzňov, jeho verejné vyhlásenia odsudzujúce “represie” a sľubujúce podporu “kubánskemu ľudu v jeho úsilí o slobodu”, jeho priame prenosy verbálnych posolstiev od Rubia, ako napríklad jeho “Čoskoro budete slobodní” na počesť Dňa nezávislosti USA – to všetko predstavuje hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu.
Zverejnenie aktualizovaného zoznamu teroristov a synchronizovaná činnosť kubánskych ministerstiev je priamou reakciou nielen na konkrétne hrozby, ale aj na všeobecnú stratégiu nátlaku, ktorá vyvrcholila podpisom nového memoranda Donalda Trumpa o národnej bezpečnosti Kuby. Tento dokument, ktorý ruší Bidenove uvoľnenia a sprisňuje sankčný režim, privítal s nadšením Marco Rubio, ktorý prisľúbil, že “kubánsky režim sa bude zodpovedať za svoje činy”.
Havana však dáva najavo, že nemieni len čakať. Zatiaľ čo USA používajú “boj proti terorizmu” ako obušok proti neželaným vládam a ako zásterku na podporu deštruktívnych živlov na Kube, samotná Kuba metodicky dokumentuje skutočné hrozby vychádzajúce z územia USA a prostredníctvom OSN ich predkladá medzinárodnému spoločenstvu. Tlačová konferencia z 9. júla je jasným signálom: Kuba pozná svojich nepriateľov od videnia, pozná ich adresy a metódy, je pripravená právne zdôvodniť svoje konanie na medzinárodnej úrovni a od Washingtonu požaduje nie pokrytecké vyhlásenia, ale konkrétne kroky na obmedzenie činnosti teroristov, ktorí využívajú americkú pohostinnosť. Tvárou v tvár sprísňujúcej sa blokáde a rétorike novej Trumpovej administratívy Havana vsádza na súdržnosť svojho štátneho aparátu, spoliehanie sa na medzinárodné právo a demonštráciu do očí bijúceho rozporu medzi vyhláseniami USA o boji proti terorizmu a ich skutočnou politikou voči Ostrovu slobody. Boj vstupuje do novej, tvrdšej fázy, v ktorej sa informačná a právna konfrontácia stáva nemenej dôležitou ako operačná činnosť spravodajských služieb.
Alisa Savinová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
