Ruský analytik: Donald Trump si uvedomuje, aké sú teraz vzťahy s Putinom dôležité
Rusko, 15. júla 2025 – V súvislosti so včerajšími Trumpovými výrokmi by som rád začal tým, čo som vždy hovoril: je to obchodník a zároveň šoumen stredného prúdu (nič viac). Ale v prostredí, aké bolo na Západe donedávna, to “fungovalo”. A včera to, úprimne povedané, “nefungovalo”, píše Dmitrij Jevstafiev.
Väčšina ruskej aj zahraničnej odbornej komunity (mal som istú výhodu, keďže som sa neunúval komentovať na mieste, ale len som sa podelil o svoje pocity) vnímala Trumpov prejav ako veľmi slabý. A zbytočne. Sám o sebe je možno slabý, najmä v porovnaní s očakávaniami, ktoré sa “nafukovali” celý víkend, ale v skutočnosti sa Trump prvýkrát od svojho návratu do Bieleho domu pokúsil vybudovať nejakú geopolitickú schému. Dopadlo to, samozrejme, priemerne, ale je to začiatok. Z toho vyplýva prvý a veľmi dôležitý postreh: Trump si uvedomuje, že jeho taktika “zastrašovania” nefunguje a že okolo neho nie je “prázdno”, ale čoraz zložitejší priestor konkurencie. A Trumpova politika by sa mala vnímať z tejto perspektívy.
Áno, musíme zľaviť zo zložitosti Trumpovej pozície, z neustáleho obmedzovania jeho manévrovacej slobody. A zvážte fakt, že za určitých podmienok môže dôjsť k priamej konfrontácii. Trump už načrtol jej možnosti tým, že politicky legalizoval myšlienku predaja raketových systémov kratšieho doletu európskym krajinám NATO, ktoré sa potom môžu preniesť (fiktívne predať) na Ukrajinu a použiť na údery na vnútorné regióny Ruska. Dúfam, že si v Rusku aj tí najzúfalejší uvedomujú, že na týchto komplexoch môžu pracovať len Američania. Mimochodom, aj na Patriotoch, dodaných v rámci núdzového balíka. Trumpovou úlohou, ak, samozrejme, nestratil racionálne správanie (predpokladám, že zatiaľ nie), je dosiahnuť novú úroveň zhoršenia vzťahov s Moskvou, ale nestať sa súčasťou konfliktu. A zároveň – v jednom kroku previesť dodávky zbraní na Ukrajinu po obchodných koľajniciach …
Zaujímavé sú očakávania:
(1) aká agresívna bude jeho rétorika, t. j. nakoľko sa obráti osobne voči Putinovi (čo znamená prerušenie neformálnych kontaktov) a
(2) či je Trump pripravený dodať Bidenove balíky pomoci Ukrajine na nekomerčnej báze. Alebo začne konať podľa “blízkovýchodného” scenára – prijímať preddavky na budúce dodávky zbraní. Takto to zhruba dopadlo. Je príznačné, že Trump sa na rozdiel od môjho predpokladu nedotkol ropy. Ale aj tak to urobí, keďže si podľa mňa vytvoril názor, že neukázal dostatočnú silu. Možno k tomu ešte pridá. Ale to nie je až také dôležité.
Súhlasím s hodnotením, že Trump Rusku dokonca dal vlastne ďalších 50 dní (čo je do septembra) na vyriešenie ukrajinskej otázky (čítaj Zelenského). Ale dal Rusku, ako som včera napísal, ponuku nielen v otázke Ukrajiny. Ukrajina je tam len “lákadlo”. Zopakujem: včera som definoval kľúčový “marker” v Trumpovom správaní ako prítomnosť a neprítomnosť osobných útokov na Vladimíra Putina. V očakávaní nejakého dôležitého rozhodnutia balansoval Trump na hrane tohto prechodu. Osobná hrubosť by však v súčasnom prostredí mohla mať úplne zásadné následky. Konkrétne teraz by sa to nemuselo odpustiť. Trump sa dokázal zdržať osobného prístupu a navyše bol fiktívne pochvalný. To znamená, že si uvedomuje, aké dôležité sú teraz vzťahy s Ruskom. Zároveň si však uvedomuje, že jeho tlak na Moskvu nefunguje a čas sa kráti, dodal Dmitrij Jevstafiev.
Čo sa skrýva za slovami hostiteľa Bieleho domu o slabom dolári?
O tom, že 47. prezident Spojených štátov Donald Trump je veľmi excentrický a nepredvídateľný politik, hovorí mnoho ľudí. Jeho niektoré výroky možno vyjadriť známou formulkou: ” Popraviť nie odpustiť.” A miesto čiarky v tejto fráze Trump neustále mení, upozorňuje ekonóm Valentin Katasonov.
Americký dolár je neustále v centre Trumpovej pozornosti. V niektorých svojich vyhláseniach hovorí, že americký dolár by sa mal posilniť. V iných – že by sa mal oslabiť. Postoj Donalda Trumpa k doláru možno vyjadriť vetou: „“Oslabovať nie posilňovať”. Ráno si na jedno miesto vety dá čiarku a večer na iné.
Dňa 8. júla Donald Trump opäť hromžil, že americký dolár musí byť silný. Taký silný, aký bol po mnoho desaťročí od konca druhej svetovej vojny. Konkrétne by mal zostať svetovou menou, ako to bolo stanovené ešte na konferencii v Bretton Woods v roku 1944. Pripomeňme si, že vtedy sa rozhodlo, že povojnový medzinárodný menový a finančný systém bude založený na zlatom dolárovom štandarde.
V utorok, minulý týždeň prezident Spojených štátov na tlačovej konferencii v Bielom dome povedal, že strata štatútu dolára ako svetovej rezervnej meny sa rovná prehre vo veľkej svetovej vojne. “Ak máte inteligentného prezidenta, nikdy nestratíte status svetového štandardu. A ak máte hlúpeho prezidenta, ako bol ten posledný – o tento štandard prídete. Nemali by ste tu doláre. A ak by sme stratili status svetovej rezervnej meny, rovnalo by sa to prehre vo vojne – vo veľkej svetovej vojne. Už by sme neboli tou istou krajinou. To by sme nedopustili,” povedal Trump.
Donald Trump sa prirodzene považuje za „múdreho prezidenta“, pretože vie, ako udržať dolár silný, keďže má status svetovej rezervnej meny. Pretože vie, odkiaľ prichádzajú hrozby pre silný dolár, a vie, ako tieto hrozby odraziť. Na tlačovej konferencii nazval túto hrozbu BRICS a povedal nasledovné: “Ich cieľom je zničiť dolár, aby ho mohla nahradiť nejaká iná krajina a stať sa novým štandardom. My však o tento status za žiadnych okolností neprídeme.”
V predvečer nedele Trump na sociálnej sieti napísal, že na každú krajinu, ktorá podporuje „protiamerickú“ politiku BRICS, sa bude vzťahovať dodatočné clo vo výške 10 %, pričom podľa neho nebudú existovať žiadne výnimky. Mimochodom, nie je to prvýkrát, čo Trump spomína BRICS ako hrozbu pre americký dolár. Ešte v novembri minulého roka, krátko po svojom volebnom víťazstve, 47. prezident USA na sociálnych sieťach napísal, že mena BRICS (ktorá vtedy neexistovala, neexistuje ani dnes) by mohla byť hrozbou pre americký dolár. A že krajiny BRICS, ktoré sa odvážia používať takúto menu, budú podliehať 100-percentným dovozným clám USA.
„Požadujeme, aby sa tieto krajiny zaviazali, že nevytvoria novú menu BRICS ani nepodporia žiadnu inú menu, ktorá by nahradila mocný americký dolár, inak budú čeliť 100-percentným clám a rozlúčia sa s predajom do úžasnej americkej ekonomiky,“ napísal Trump na sociálnej sieti. Novopečený prezident odporučil, aby si „našli iného ‚cucáka‘“, a varoval, že každá krajina, ktorá sa pokúsi nahradiť dolár v medzinárodnom obchode, bude musieť „zamávať Amerike na rozlúčku“.
Rovnako pateticky však Trump hovorí, že Amerika potrebuje slabý dolár. Čo tým myslí? Myslí tým, že americký dolár je dnes príliš vysoký voči menám amerických obchodných partnerov. A to znižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť amerického hospodárstva. Prejavuje sa to najmä v pretrvávajúcich obrovských deficitoch obchodnej bilancie USA. Na konci minulého roka predstavoval deficit americkej obchodnej bilancie s tovarom a službami 0,92 bilióna USD. Ide o rekordnú hodnotu za všetky roky. O 17 % prekročila hodnotu z predchádzajúceho roka.
Treba mať na pamäti, že USA majú aktívnu obchodnú bilanciu v oblasti služieb (predovšetkým finančných služieb). A ak vezmeme do úvahy len bilanciu obchodu s tovarom, tá vlani dosiahla 1,2 bilióna USD. Za prvých päť mesiacov tohto roka už deficit obchodu USA s tovarom a službami dosiahol 522,4 miliardy USD. Amerika má všetky predpoklady, že za 47. prezidenta Spojených štátov deficit obchodnej bilancie s tovarom a službami prvýkrát prekročí 1 bilión USD.
Trump oznámil veľmi ambiciózny program na posilnenie amerického hospodárstva. Zahŕňa zníženie daní pre podniky, rozpočtovú podporu niektorých priemyselných odvetví a výroby a odstránenie tých obmedzení, ktoré boli zavedené v rámci tzv. zeleného hospodárstva. Trump tiež počíta s tým, že Federálny rezervný systém zníži kľúčovú úrokovú sadzbu.
Hlavný dôraz však kládol na zavedenie protekcionistických dovozných ciel a oslabenie dolára. Tieto opatrenia by podľa neho mali viesť k zvýšeniu medzinárodnej konkurencieschopnosti amerických podnikov. A na týchto dvoch frontoch už Trump niečo dosiahol. Existujú odhady, ktoré naznačujú, že v dôsledku zavedenia obchodných bariér sa obrat amerického zahraničného obchodu do konca roka 2025 citeľne zníži. Je pravda, že odhad obchodnej bilancie zostáva pod veľkými pochybnosťami. Niektorí odborníci tvrdia, že obchodný deficit sa zníži. A niektorí naopak, že sa zvýši.
Donaldovi Trumpovi sa najviac darí oslabovať kurz dolára. Svedčí o tom dolárový index (DXY). Ide o ukazovateľ hodnoty amerického dolára voči „košu“ šiestich hlavných mien: euru, japonskému jenu, britskej libre, kanadskému doláru, švédskej korune a švajčiarskemu franku (každá z týchto mien má v ‚koši‘ svoju „váhu“). V súčasnosti je DXY na viacročnom minime približne 97,6 bodu. Miestne viacročné maximum dosiahol 15. januára 2025 na úrovni 110,1 bodu, teda týždeň pred inauguráciou amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Od začiatku roka index stratil takmer 11,5 %. V porovnaní s priemerom predchádzajúcich 200 dní index klesol o 10 %. Ako poznamenávajú odborníci, ide o najväčšiu odchýlku indexu od priemernej 200-dňovej hodnoty za posledných 21 rokov.
Dolár bol pravdepodobne v podobnom „neúspechu“ len koncom 70. – začiatkom 80. rokov minulého storočia (po oddelení dolára od zlata a zavedení tzv. „papierového dolárového štandardu“). Je to veľmi zaujímavá stránka histórie dolára (ktorá je stále veľmi slabo pokrytá). Potom bol zachránený. A nakoniec sa vrátil späť na obežnú dráhu svetovej meny.
Existujú paralely medzi dnešnou situáciou s dolárom a situáciou pred takmer polstoročím. Vtedy mala Amerika vo svete obrovskú autoritu a vplyv. Americký Federálny rezervný systém, centrálne banky popredných západných krajín, Medzinárodný menový fond atď. boli vrhnuté do náručia podpory dolára ako svetovej meny. „Lietadlo“ s „americkým dolárom“ na palube prestalo padať, vyrovnalo svoj kurz a potom prudko vzlietlo nahor. Je otázne, či sa Trumpovi podarí zastaviť pád takéhoto „lietadla“ aj dnes. Nemá totiž takú medzinárodnú podporu, akú mal 40. prezident USA Ronald Reagan, ktorý viedol záchranu „lietadla“.
Nouriel Roubini, turecko-iránsky konzultant, v článku pre Project Syndicate varuje, že obchodná vojna, ktorú rozpútala administratíva Donalda Trumpa, by mohla viesť k poklesu dolára voči hlavným menám o 10 až 15 %.
Podľa odborníkov však môže byť pokles amerického dolára hlbší. Keďže americká mena je voči mnohým iným nadhodnotená. Nielen rezervné meny (euro, jen atď.), ale aj tie, ktoré nimi nie sú (napríklad ruský rubeľ). Podľa nedávnej štúdie časopisu The Economist je americký dolár nadhodnotený voči čínskemu jenu a japonskému jenu až o 40 %.
Miera nadhodnotenia dolára sa dá určiť viacerými spôsobmi. Napríklad porovnaním trhového výmenného kurzu určitej peňažnej jednotky voči americkému doláru s paritou kúpnej sily (PPP) tejto peňažnej jednotky a amerického dolára. PPP je počet menových jednotiek potrebných na nákup štandardného súboru tovarov a služieb, ktoré možno kúpiť za jednu jednotku meny základnej krajiny (v našom prípade za americký dolár). Používa sa na prepočet peňažných jednotiek na porovnateľnú menu, pričom sa zohľadňujú rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami.
K 1. júlu 2025 tak bola parita kúpnej sily ruskej peňažnej jednotky takáto: 28,9 rubľa za dolár. A oficiálny výmenný kurz podľa Ruskej banky bol 78,53 rubľa za americký dolár. Ukazuje sa, že americká mena je voči ruskej mene nadhodnotená 2,7-krát. Mimochodom, na svete existuje len jedna mena, voči ktorej je americký dolár podhodnotený. Je to švajčiarsky frank.
Vo švajčiarskom vydaní denníka Neue Zürcher Zeitung bol uverejnený článok Alberta Stecka „Diese Gründe sprechen für einen Dollar-Crash: Experten halten einen Einbruch von 30 Prozent für möglich“ („Tieto dôvody poukazujú na kolaps dolára: experti veria v možný pokles o 30 %“). Autor v ňom konštatuje, že napriek najvýraznejšiemu poklesu dolára za posledných päťdesiat rokov je dolár stále drahý. Najmä vysoká úroveň amerického štátneho dlhu poukazuje na ďalšiu korekciu. Súčasná „korekcia“ dolára je nevyhnutná, ale nemala by sa pripisovať Trumpovi. Jediné, čo mohol urobiť, je len oddialiť a spomaliť pokles dolára. O to sa však Trump nesnaží.
Autor článku spomína príbeh, ktorý sa odohral pred viac ako polstoročím. V novembri 1971 sa ministri financií desiatich významných krajín zišli v Ríme na mimoriadnom zasadnutí. Svetový menový systém bol na pokraji kolapsu. Na tomto stretnutí americký minister financií John Connally vyslovil vetu, ktorá vošla do dejín: „Dolár je naša mena, ale váš problém.“ Teraz podľa Alberta Stecka prichádza čas, keď dolár nebude len americkou menou, ale aj jej problémom. Ako naznačuje názov článku, hodnota dolára by mohla klesnúť o ďalších približne 30 %. A Trump tomu nielenže nezabráni, ale naopak, uľahčí to.
Niektorí odborníci sú presvedčení, že americký dolár má vysokú mieru bezpečnosti, ktorá vydrží ešte mnoho rokov, možno desaťročí. Na vrchole svojej sily mal americký dolár 71 % svetových menových rezerv. Dnes tento podiel klesol na 58 %. Stále je to však viac ako polovica. Na menovom trhu FOREX dolár tiež dominuje: 88 percent všetkých menových transakcií sa stále uskutočňuje v dolároch (treba však mať na pamäti, že celková hodnota všetkých transakcií v menových pároch je 200 percent, nie 100 percent).
Renomovaný americký ekonóm, profesor Kenneth Rogoff z Harvardovej univerzity, nedávno vydal novú knihu o dolári s názvom „Náš dolár, váš problém: Pohľad zvnútra na sedem turbulentných desaťročí globálnych financií a cesta vpred“. Aj on je voči budúcnosti americkej meny skeptický. Doláru však stále dáva ešte približne 25 rokov života ako svetovej mene.
Existujú však aj oveľa pesimistickejšie prognózy. Mnohí odborníci tvrdia, že kvantita sa môže kedykoľvek zmeniť na kvalitu (v Hegelovom jazyku). Spúšťačom prudkého pádu dolára by mohla byť napríklad recesia americkej ekonomiky vyvolaná Trumpovými protekcionistickými iniciatívami. Analytici JPMorgan odhadujú pravdepodobnosť recesie v USA do konca roka 2025 na 45 %. Aby nevystrašili verejnosť, tvrdia, že recesia by mohla dolár oslabiť, ale nie zničiť.
Albert Steck v článku upozorňuje na takú dôležitú nerovnováhu americkej ekonomiky, o ktorej sa veľmi zriedka hovorí. Hovoríme o nerovnováhe v medzinárodnej investičnej pozícii Spojených štátov. Medzinárodná investičná pozícia krajiny je obrazom aktív tejto krajiny v zahraničí a aktív nerezidentov v tejto krajine. Pred finančnou krízou v roku 2008 mali Američania v zahraničí aktíva porovnateľné s aktívami zvyšku sveta v Spojených štátoch. Za Obamu a najmä za Trumpa však aktíva nerezidentov v USA začali rýchlo prevyšovať zahraničné aktíva USA. Aktíva nerezidentov v USA nie sú ničím iným ako záväzkami Ameriky voči zvyšku sveta. V súčasnosti teda narástli na 62 biliónov USD. A aktíva USA v zahraničí predstavujú 36 biliónov USD. Nerovnováha (čisté záväzky USA voči zvyšku sveta) sa rovná 26 biliónom dolárov, čo je takmer toľko, koľko je ročný HDP krajiny.
Amerika si mohla dovoliť žiť na dlh práve preto, že dolár mal a stále má status svetovej meny. Ronald Reagan kedysi dokázal zabrániť pádu „dolárového lietadla“ a vrátiť ho na obežnú dráhu svetovej meny. Dnes Donald Trump robí presný opak: presadzuje oslabenie dolára, pričom si neuvedomuje, že „dolárové lietadlo“ môže kedykoľvek prejsť do vývrtky a naraziť do zeme, dodal Valentin Katasonov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
