Prečo by armády Slovenska a Česka mohli sformovať plnohodnotnú divíziu
divízie. Otázka dnes neznie, či sa štát môže brániť niekoľkými stovkami vojakov v zahraničných misiách, ale či zvládne postaviť koherentnú, sebestačnú a bojaschopnú formáciu, ktorá obstojí v plnospektrálnom konflikte.
Česká republika aj Slovensko sa doteraz spoliehajú na brigádnu štruktúru, zodpovedajúcu menšej expedičnej armáde vhodnej pre misie, nie však pre komplexnú obranu štátu. Myšlienka vytvorenia plnohodnotnej národnej divízie – schopnej autonómneho velenia, kombinovaných zbraní i trvalej udržateľnosti – sa môže zdať megalomanská. Nejde pritom len o prestíž. Schopnosť sformovať divíziu je meradlom skutočnej obranyschopnosti a vojenskej dospelosti každého štátu.
Čo znamená “plnohodnotná divízia” v 21. storočí?
Slovo “divízia” v sebe stále nesie ťarchu klasickej vojnovej doktríny 20. storočia – dlhé kolóny tankov, rozsiahle delostrelecké prípravy a tisíce vojakov pohybujúcich sa na širokom fronte. Moderná realita je však oveľa komplexnejšia. Plnohodnotná divízia dnes neznamená len počet vojakov, ale predovšetkým jej schopnosť operovať samostatne – viesť operácie v celom spektre konfliktu, od manévru po obranu, od logistiky po kybernetiku, od podpory letectva až po protivzdušnú obranu. Taká jednotka býva tvorená tromi až štyrmi manévrovými brigádami s plným zázemím – štábom, delostrelectvom, ženijnými a zásobovacími jednotkami, rozviedkou. V aliančnom priestore sa dnes uvažuje o tzv. “divíznych rámcoch” – teda štruktúrach, ktoré sú schopné prijať ďalšie prvky a viesť kombinované sily, vrátane zahraničných brigád. To je prípad napríklad nemeckej divízie, do ktorej má byť včlenená česká 4. brigáda rýchleho nasadenia. Takáto modularita umožňuje flexibilitu a zdieľanie schopností, ale nezbavuje štát zodpovednosti budovať vlastné jadro divízie. Rozdiel medzi rámcovou divíziou a skutočne sebestačnou divíziou je ten, že tá druhá nie je závislá na spojencoch, pokiaľ dôjde na najhoršie.
Z hľadiska NATO aj modernej obrannej stratégie je dôležité rozlišovať medzi názvom a schopnosťou. Mnohé armády udržujú “divízie” len na papieri – ide o formálne velenie bez reálnej schopnosti bojovať bez podpory. Pre malé štáty ako Česko či Slovensko je ale zmysluplnejšie hovoriť o vytvorení divízie ako reálneho, funkčného celku, hoci aj menšieho objemu. Takáto formácia môže mať “len” 10–15 tisíc vojakov, ale ak je plne integrovaná, dobre vycvičená, vyzbrojená a riadená, môže hrať strategickú úlohu v regionálnej obrane. Nejde teda len o počet, ale o kvalitu, udržateľnosť a schopnosť viesť boj nezávisle.
Česká realita: Kde sa teraz nachádzame?
Česká republika formálne disponuje štruktúrami, ktoré by mohli tvoriť základ budúcej divízie – ide najmä o 4. brigádu rýchleho nasadenia, 7. mechanizovanú brigádu a novo budovaný 43. výsadkový pluk. Tieto tri manévrové prvky však doteraz operujú oddelene, bez zjednocujúceho divízneho velenia as výraznými nedostatkami v podporných kapacitách. Ministerstvo obrany už niekoľko rokov deklaruje ambíciu na ťažkú obrnenú jednotku podľa štandardov NATO, pričom práve ona by mohla byť jadrom budúcej divíznej štruktúry. Česko sa zaviazalo voči Aliancii vybudovať ťažkú brigádu do roku 2026 – a to je krok, ktorý môže otvoriť dvere k vyššej ambícii. Zásadnou slabinou však zostávajú chýbajúce prvky pomoci, bez ktorých nie je možné hovoriť o sebestačnej divízii.
Česká armáda stále nedisponuje dostatočnou organickou delostreleckou silou na divíznej úrovni (vrátane raketového), protivzdušnou obranou stredného dosahu, kapacitami pre elektronický boj, C4ISR (velenie, riadenie, spojenie, spravodajstvo a prieskum) ani logistickou udržateľnosťou pre dlhodobé operácie. Navyše chýbajú silnejšie aktívne zálohy a operačná záloha, ktorá by dopĺňala straty alebo umožnila stupňovitú mobilizáciu. Personálny podstav, roztrieštená infraštruktúra a závislosť na zahraničnej podpore ukazujú, že sme skôr na začiatku cesty. Napriek tomu má Česká republika reálny potenciál v horizonte desiatich rokov vytvoriť základnú divíznu štruktúru, pokiaľ bude pokračovať v modernizačných projektoch, zvýši početné stavy a predovšetkým ak politická reprezentácia prijme existenciu armády ako strategickú funkciu štátu, nie rozpočtovú položku. Česká armáda tak nie je “mimo hru”, ale ku skutočnej divízii jej stále chýba rozhodujúci krok: strategické premýšľanie v termínoch obrany územia, nie len aliančná participácia.
Slovenská perspektíva: menšia, ale nie bez šancí
Slovenská armáda je síce početne menšia ako tá česká, ale jej štruktúra je prehľadná a teoreticky pripravená k rastu. Kľúčovými manévrovými prvkami sú 1. mechanizovaná brigáda v Topoľčanoch a 2. mechanizovaná brigáda v Prešove, pričom obe tvoria základ ozbrojených síl Slovenskej republiky. K tomu treba pripočítať samostatné špecializované zástavy – delostrelecký (na rozdiel od AČR Slovensko disponuje aj raketovým delostrelectvom), ženijný, prieskumný či logistický –, ktoré by mohli byť začlenené do prípadnej vyššej štruktúry. Slovensko doteraz udržiavalo model minimálnej obrany, ale ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila bezpečnostný výpočet aj politickú ochotu investovať. Sľubným krokom je predovšetkým rozhodnutie o nákupe pásových bojových vozidiel CV90 a ťažkých tankov Leopard 2A8, čo je vybavenie vhodné práve pre brigádnu a vyššiu úroveň.
Motivácia k vytvoreniu silnejšej armády je navyše na Slovensku veľmi konkrétna. Geopolitická poloha – blízkosť Ukrajiny, prítomnosť aliančných posíl na východe krajiny a existencia kritickej infraštruktúry v Malej Fatre aj na Dunaji – robí z obranyschopnosti existenčnú otázku. Slovensko si nemôže dovoliť zostať “čiernym pasažierom” v kolektívnej obrane, pretože by mohlo byť v krízovej situácii odrezané alebo preťažené. Zároveň rastie aj tlak verejnosti a expertov na to, aby ozbrojené sily neboli iba symbolickým prvkom štátu. Hoci predvolená pozícia je skromná, odhodlanie a potreba môžu fungovať ako silný akcelerátor premeny. Výsledkom nemusí byť masívna divízia podľa sovietskeho vzoru, ale moderná, modulárna a udržateľná sila – plne v súlade s realitou 21. Storočia.
Výhody existencie divízie pre obranyschopnosť a politiku
Jedným z hlavných dôvodov, prečo by sa mala Česká alebo Slovenská republika usilovať o sformovanie vlastnej divízie, je získanie operačnej autonómie. V praxi to znamená schopnosť viesť rozsiahlu obrannú operáciu bez nutnosti okamžitej závislosti na spojencoch. Divízia disponuje velením, prieskumom, palebnou podporou, logistikou i zálohami – teda všetkým, čo je potrebné na samostatný boj v krízových situáciách. Vzhľadom na narastajúcu neistotu v Európe je práve táto schopnosť základným predpokladom prežitia malého štátu v prípade, že by došlo k oneskoreniu aliančnej reakcie alebo zlyhaniu jej súdržnosti. Divízia je nástrojom strategickej sebestačnosti, ktorý dokáže fungovať aj v podmienkach čiastočnej izolácie. Sformovanie divízie má ale aj významný politický rozmer, najmä v rámci NATO a EÚ. Štát, ktorý disponuje divíziou, je vnímaný ako rovnocenný aktér pri plánovaní obranyschopnosti regiónu. Získava väčší hlas pri tvorbe operačných plánov, lepší prístup k výcvikovým štruktúram a väčšiu dôveru spojencov. V prípade Českej republiky by to znamenalo presun z úlohy „poskytovateľa brigádneho príspevku“ k pozícii koordinátora celej štruktúry.
Pre Slovensko, tradične považované za menšieho hráča, by to bol prelomový krok, ktorý by zvýšil jeho váhu aj reputáciu. Divízia tu nefunguje len ako bojová jednotka, ale ako symbol politickej vôle brániť vlastný priestor so všetkou vážnosťou. Tretím prínosom je motivácia pre národnú mobilizáciu a prestavbu obranného systému ako celku. Pokiaľ štát deklaruje ambíciu vytvoriť divíziu, musí prispôsobiť nielen štruktúru armády, ale aj personálnu politiku, obranné plánovanie, priemysel a vzťah k spoločnosti. To môže naštartovať hlbšie reformy – od posilnenia záloh cez výstavbu infraštruktúry až po znovuobjavenie úlohy obranného priemyslu ako strategického aktíva. Divízia je katalyzátorom obranného uvedomenia, ktorý presahuje samotnú armádu. A práve v tom spočíva jej najväčšia hodnota: nejde len o jednotku na mape, ale o doklad, že štát je ochotný niesť zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť nielen slovami, ale aj činmi.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
