Americký prezident John F. Kennedy v hľadáčiku Mossadu
USA, 10. júla 2025 – V januári 1961 Kennedy poveril šéfa CIA a ministra zahraničných vecí, aby zablokovali snahy Izraela o vývoj jadrových zbraní. Je to 62. rokov od atentátu na 35. prezidenta Spojených štátov Johna F. Kennedyho, ktorý sa odohral 22. novembra 1963 v Dallase. Historici a politici si túto tragickú udalosť začali pripomínať čoraz menej často. Tento rok však došlo k nečakanému nárastu záujmu o tento atentát. Odborníci opäť vykonali revíziu všetkých možných verzií atentátu a urobili niekoľko úprav. Dôvodom tohto nárastu záujmu o atentát na 35. prezidenta Spojených štátov bolo podpísanie príkazu súčasným 47. prezidentom USA Donaldom Trumpom 23. januára 2025 na odtajnenie archívnych dokumentov týkajúcich sa atentátov na Johna F. Kennedyho, ako aj jeho brata generálneho prokurátora Roberta Kennedyho (5. júna 1968) a černošského kazateľa Martina Luthera Kinga (4. apríla 1968).
“Dospel som k záveru, že pokračujúce redigovanie a zatajovanie informácií zo záznamov týkajúcich sa atentátu na prezidenta Johna F. Kennedyho nie je vo verejnom záujme a zverejnenie týchto záznamov je už dávno potrebné,” povedal Trump. Podľa môjho názoru táto Trumpova iniciatíva predstavuje pokus aspoň trochu znížiť vplyv deep state na Ameriku. Niektorí komentátori sa s odvolaním na Trumpove zákulisné odhalenia domnievajú, že je presvedčený, že uvedené vraždy zorganizoval deep state. Trump sa týmto krokom pravdepodobne snaží aspoň do určitej miery chrániť sám seba. A tak v marci v súlade s Trumpovým dekrétom zverejnil Národný archív USA 80 000 strán odtajnených dokumentov. Ani dnes to však nie je všetko, čo má byť sprístupnené verejnosti. Ale aj zverejnené materiály predstavujú gigantické množstvo informácií, na ktorých usilovne pracujú stovky, možno tisíce odborníkov v USA a na celom svete. Samozrejme, materiály týkajúce sa troch vyššie uvedených vrážd boli v rôznej miere zverejnené už predtým.
Začiatkom roka 2020 bol uverejnený rozsiahly článok s názvom “Pätnásť rokov pred Kennedym sionisti zavraždili Forrestala”. Jeho autor Laurent Guyénot nachádza mnoho podobností medzi vraždami Johna F. Kennedyho a Jamesa Forrestala. O vražde ministra obrany Forrestala som písal vo svojom nedávnom článku. Tí, ktorí sa zaoberajú témou vysokopostavených politických atentátov v Amerike, si však všimli nasledujúci bod. Nezanedbateľný počet dokumentov, ktoré boli zverejnené v minulosti, bol tento rok zverejnený bez “poznámok s podrobnosťami”. A väčšina odhalených “poznámok” sa týka Izraela.
Pravdepodobne sa Washington snažil všetkými možnými spôsobmi odvrátiť pozornosť bádateľov od verzie možnej účasti Izraela a jeho spravodajskej agentúry “Mossad” na atentáte na amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. Dokumenty zverejnené v marci, naopak, podnietili záujem odborníkov, politikov a verejnosti o túto verziu. Verzia účasti Izraela a Mosadu na atentáte na 35. prezidenta Spojených štátov amerických sa v médiách takmer nevyskytovala. Dalo sa o nej dozvedieť len z odbornej literatúry. Dokonca ani nie každý, kto sa o tému atentátu na Johna F. Kennedyho zaujíma, túto verziu pozná. Preto ju stručne zhrniem.
Hneď po tom, ako sa John Kennedy stal v januári 1961 pánom Bieleho domu, poveril šéfa CIA Johna McConea a ministra zahraničných vecí Deana Ruska, aby zablokovali snahy Izraela o vývoj jadrových zbraní (Tel Aviv sa obrátil na predchodcu Johna Kennedyho, 34. prezidenta D. Eisenhowera, so žiadosťou o pomoc pri realizácii jadrového programu). Začiatkom 60. rokov už Izrael mal program vývoja jadrovej energie; prezentoval ho ako “mierový”. Hlavné zariadenie tohto programu bolo zriadené s francúzskou pomocou a nachádzalo sa v Dimone. Na jar 1963 John F. Kennedy informoval Tel Aviv, že Spojené štáty plánujú vykonať inšpekciu izraelského jadrového zariadenia v Dimone. Izrael pod rôznymi zámienkami inšpekciu odkladal. V júli poslal John F. Kennedy izraelskému premiérovi Davidovi Ben-Gurionovi list, ktorý pripomínal ultimátum: ak nedôjde k inšpekcii, USA môžu zastaviť všetku pomoc Izraelu. Ben Gurion čoskoro odstúpil a jeho nástupca Levi Eškol neochotne súhlasil s návštevami amerických inšpektorov.
Podľa niektorých odborníkov však Washington dostával sfalšované správy (s najväčšou pravdepodobnosťou sa inšpekcie vôbec nekonali). Inými slovami, prezident nemal objektívny pohľad na izraelský jadrový program. A dôvodom takýchto falzifikátov (vlastne klamstiev) je dnes právedepodobne to, že americká CIA bola na strane Izraela. Presnejšie, na strane Izraela bol James Jesus Engleton, neslávne známy šéf kontrarozviedky CIA. Od roku 1951 viedol oddelenie, ktoré sa zaoberalo výlučne Izraelom. V roku 1954 riaditeľ CIA Allen Dulles vymenoval Engletona za šéfa kontrarozviedky, pričom túto funkciu zastával dvadsať rokov. Engleton dohliadal na celý vzťah agentúry s izraelskou spravodajskou službou Mossad.
“Engletonov vplyv na americko-izraelské vzťahy v rokoch 1951 až 1974 prevyšoval vplyv ktoréhokoľvek ministra zahraničných vecí, snáď s výnimkou Henryho Kissingera. Jeho vplyv bol vo veľkej miere prehliadaný Kongresom, tlačou, inými demokratickými inštitúciami a veľkou časťou samotnej CIA,” píše Jefferson Morley v článku z roku 2018 s názvom “CIA and Mossad: “Kompromisy pri formovaní americko-izraelských strategických vzťahov”.
Jefferson Morley je autorom viacerých publikácií o úzkych väzbách medzi CIA a Mossadom vrátane izraelského jadrového programu. Medzi nimi je aj kniha The Ghost: The Secret Life of CIA Spymaster James Jesus Angleton z roku 2017. V nej okrem iného píše, že Engleton mal pravidelné profesionálne a osobné kontakty s najmenej šiestimi ľuďmi, ktorí vedeli o tajnom bombovom pláne Izraela. Jeho priatelia, od Ašera Ben-Natana po Amosa de Šalita, Issera Harela, Meira Amita, Mošeho Dajana a Evala Ne’emana, sa podieľali na budovaní izraelského jadrového arzenálu. Ak sa niečo dozvedel o tajnom programe v Dimone, informoval o tom len veľmi málo.
Zlyhanie americkej politiky nešírenia jadrových zbraní, ktorá nedokázala zabrániť vzniku jadrových zbraní na Blízkom východe v 60. rokoch, je súčasťou Engletonovho dedičstva a jeho dôsledky budeme pociťovať ešte desaťročia, ak nie storočia. Ďalšou z podrobných publikácií o tom, ako vysokopostavený úradník CIA Engleton pracoval pre Izrael a Mossad, je článok Laurenta Guyénota “Engleton, Mossad a atentáty na Kennedyho”. Spomenúť treba aj knihu “Israel & The JFK Assassination” (Izrael a atentát na JFK) od známeho amerického publicistu Michaela Collinsa Pipera, ktorá vyšla v roku 2017 (dva roky po autorovej smrti). Témou prepojenia atentátu na Johna F. Kennedyho s Izraelom a Mossadom sa však Piper zaoberal aj vo svojich predchádzajúcich knihách. Konkrétne:
“Konečný rozsudok: chýbajúci článok v sprisahaní o atentáte na JFK” (1993); “Nový Jeruzalem: Sionistická moc v Amerike” (2004); “Najvyšší kňazi vojny” (2004); “Poznáte pravdu, 2013); atď. Celkovo som napočítal viac ako tucet kníh zahraničných autorov, v ktorých je verzia atentátu na Johna F. Kennedyho na objednávku Izraela a za účasťi “Mossadu” hlavnou alebo jednou z hlavných.
Takmer všetci autori označujú za najdôležitejší článok v organizácii atentátu na amerického prezidenta spomínaného Jamesa Engletona a kontrarozviedku CIA pod jeho vedením. Niekedy odborníci túto službu nazývajú “CIA vnútri CIA”. Vtedajší šéf CIA John McCone nevedel o práci kontrarozviedky takmer nič. Deep State existoval už za prezidenta Johna F. Kennedyho, ale pravdepodobne nezahŕňal celú CIA, ale len tú jej časť, ktorú viedol James Engleton. Dôvodom napätých vzťahov medzi Washingtonom a Tel Avivom na začiatku 60. rokov nebol len izraelský jadrový program, ale aj snaha Washingtonu obmedziť možnosti izraelskej lobby v USA. Na lobovanie svojich záujmov v USA Izrael vytvoril štruktúru, ako napríklad Americko-izraelskú radu, na čele ktorej stála Americká sionistická rada. Lobovanie záujmov dosiahlo taký rozsah, že v roku 1962 ministerstvo spravodlivosti a generálny prokurátor USA Robert Kennedy, brat prezidenta USA, požadovali od týchto štruktúr registráciu podľa zákona FARA, amerického zákona o “zahraničných agentoch”.
Po zavraždení Johna F. Kennedyho sa pánom Bieleho domu stal viceprezident Lyndon Johnson, ktorý už plne podporoval Izrael vrátane jeho jadrového programu. Táto podpora sa prejavovala nielen v tom, že Washington nad týmto programom zatváral oči (už netrval na inšpekciách izraelských jadrových zariadení). Ale aj v odovzdávaní technologických tajomstiev a vysielaní amerických jadrových vedcov do Izraela a izraelských jadrových vedcov do Spojených štátov. Necelých päť rokov po zavraždení Johna F. Kennedyho bol zavraždený jeho brat Robert Kennedy. Verzií Robertovej vraždy je mnoho. Ale takmer všetci, ktorí sa zaoberali týmto kriminálnym príbehom, nevylučujú tento motív vraždy: Robert Kennedy sa chcel stať americkým prezidentom a chcel doviesť vyšetrovanie vraždy svojho brata Johna do konca a bol si istý, že keď sa stane prezidentom, bude mať možnosť prísť príčinám vraždy na koreň. Preto sa sám stal obeťou atentátu (ktorého vyšetrovanie tiež nebolo ukončené).
Táto súvislosť medzi atentátmi na oboch bratov Kennedyovcov je podrobne preskúmaná v knihe známeho amerického novinára Davida Talbota “Brothers: The Hidden History of the Kennedy Years” z roku 2007. Vraciam sa na začiatok svojho článku. Veľké zväzky tajných archívnych materiálov o atentátoch na Johna F. Kennedyho a ďalších dvoch amerických verejných činiteľov sa stále spracovávajú a chápu. Som si istý, že v blízkej budúcnosti sa vďaka odborníkom budeme môcť priblížiť k vyriešeniu záhady troch vysokopostavených zločinov zo 60. rokov minulého storočia. Dostupné materiály nám však umožňujú povedať, že aj v tých vzdialených rokoch mala Amerika ďaleko od suverénnej krajiny a vládol v nej deep state.
Verzia o účasti Izraela a “Mossadu” na vražde 35. prezidenta Spojených štátov dnes dostáva ďalšiu podporu vďaka práve skončenej “dvanásťdňovej vojne” medzi Izraelom a Iránom. Postoj USA a Donalda Trumpa osobne v tejto vojne ukazuje, že Washington sa ocitol v podriadenosti Tel Avivu. Presnejšie – podriadený deep state, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je medzinárodný sionizmus. 24. júna 2025 členka Snemovne reprezentantov USA Marjorie Taylor Greenová s odvolaním sa na odtajnené dokumenty povedala o priamej účasti Izraela na Kennedyho zavraždení. “Bol raz jeden veľký prezident, ktorého americký ľud miloval. Bol proti izraelskému jadrovému programu. A potom bol zavraždený,” napísala dáma na svojej stránke na sociálnej sieti. Na druhej strane Donald Trump podporuje Izrael. Preto sotva môže očakávať, že zostane v pamäti potomkov ako “veľký prezident, ktorého miloval americký ľud”.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
