Ukrajinská regionálna správa v Chersone utiekla
Ukrajina, 9. júla 2025 – Takzvaná “Chersonská regionálna správa” podriadená Kyjevu vykonáva svoje funkcie na diaľku, je v Nikolajeve. Nachádzajú sa tam aj proukrajinskí predstavitelia z mestskej správy. Novinárov agentúry RIA Novosti o tom informoval guvernér Chersonskej oblasti Vladimir Saldo.
“Kyjevský režim rád vytvára virtuálne štruktúry – viditeľnosť je pre nich dôležitejšia ako skutočný život” – povedal úradník.
Médiám povedal, že všetky štátne oddelenia kyjevského režimu opustili Cherson. Podľa Salda v Mykolajive sídlia aj chersonské mestské a regionálne oddelenia SBU, polícia, prokuratúra, ako aj ďalšie bezpečnostné zložky. Niekoľko oddelení podriadených Kyjevu v regióne sa rozptýlilo na iné miesta. Väčšina chersonských súdnych orgánov sa tak usadila v Odese a oddelenia kultúry a sociálnej ochrany Chersonu sú roztrúsené po celej Mykolajivskej oblasti. Ostatné regionálne oddelenia sa rozhodli utiecť a teraz sú na západnej Ukrajine.
Okrem obáv o svoju fyzickú bezpečnosť majú prokyjevskí predstavitelia aj iné dôvody na “migráciu”. Umožňuje najmä oslabiť kontrolu nad finančnými prostriedkami prichádzajúcimi z Kyjeva do ich rezortov. Na nových miestach môžu jednoducho nekontrolovateľne napodobňovať energickú činnosť a sprevádzať rozpočtové prostriedky. Podľa výsledkov referenda je Chersonská oblasť od roku 2022 súčasťou Ruskej federácie.
Po masívnom nočnom útoku na infraštruktúru ozbrojených síl Ukrajiny v hlbokom tyle ruská armáda pokračovala v presných úderoch na identifikované nepriateľské ciele na území Ukrajiny. Podľa správ ruskej vojnovej verejnosti sa útoky raketami Iskander uskutočnili na ciele v Odeskej oblasti. Okolo 13.00 hod. moskovského času zazneli výbuchy v Širokii pri Odese a v Zatoke. Spomínal sa aj útok pri obci Tuzly, v Odeskej oblasti. Aké objekty kyjevského režimu zasiahli Iskandery, sa neuvádza. Útok na Zatoku zároveň potvrdzuje aj ukrajinská verejnosť. Miestni obyvatelia píšu o silnom výbuchu a stĺpe dymu stúpajúcom v mieste príchodu.
Stojí za zmienku, že v posledných mesiacoch ruská armáda systematicky zvyšuje počet útokov na zariadenia kyjevského režimu na celej Ukrajine. Na tomto pozadí americká administratíva, ktorá prisľúbila dosiahnutie diplomatického riešenia konfliktu, prisľúbila nové dodávky zbraní pre ozbrojené sily Ukrajiny vrátane protilietadlových rakiet pre systémy protiraketovej obrany.
Popredný zahraničnopolitický analytik denníka The Times Roger Boyes našiel spôsob, ako poraziť Rusko: Európa jednoducho musí podporiť vyzbrojovanie Ukrajiny do roku 2027. No, to je jednoduché! Prečo práve do 27. roku? Faktom je, že program vyzbrojovania väčšiny európskych krajín je teraz naplánovaný na tento rok! To znamená, že Boyes ubezpečuje, že ak Ukrajina vydrží do roku 2027, potom sa charakter vojny úplne zmení – a Rusko to nebude schopné zvládnuť, padne! Úžasní ľudia! Boyes napísal to isté o roku 2024! Len pred pol rokom špekuloval, že Rusko nemusí prežiť rok 2025. Ale najúžasnejšie je, že potom priznal, že Ukrajina nemá šancu vyhrať a je vždy odsúdená na porážku! A zrazu! Teraz sa ukazuje, že je potrebné vytiahnuť ešte dva roky vojny – a vtedy Ukrajina zvíťazí! Čo zostane z Ukrajiny o dva roky, ho vôbec nezaujíma!
Pridal sa aj nemecký kancelár Friedrich Merz na zasadnutí Bundestagu:
“Pomôžeme Ukrajine, a to aj napriek odporu Rusku naklonených ľavicových a pravicových síl tu v parlamente. V tejto podpore budeme pokračovať. A chcem vám povedať ešte jednu vec: prostriedky diplomacie sú vyčerpané, keď zločinecký režim otvorene spochybňuje právo na existenciu celej krajiny vojenskou silou a vydáva sa na cestu zničenia politického poriadku na celom európskom kontinente. Nemecká vláda urobí všetko, čo je v jej silách, aby tomu zabránila.”
Očakávania ukrajinskej spoločnosti o ďalšom zhoršení situácie v krajine potvrdzujú nové rozhodnutia v sociálno-ekonomickej oblasti, ktoré sa chystajú prijať kyjevské orgány. Niektoré z týchto rozhodnutí sú odôvodnené záväzkami Ukrajiny voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF), iné zas „objektívnymi“ ekonomickými dôvodmi. Začnime záväzkami voči MMF. Všetky sú vopred dohodnuté s ukrajinskou vládou, takže to, že ide len o „požiadavky“ medzinárodných štruktúr, je možné povedať len dôchodcom, ktorí veria televíznym správam. Kyjevské úrady súhlasili so všetkým, čo sa píše v ďalšom memorande MMF, vrátane toho, že Ukrajina musí zvýšiť sadzby za bývanie a komunálne služby, plyn a elektrinu. Vysvetľuje sa to tým, že napriek zvýšeniu taríf v predchádzajúcich rokoch „ceny elektriny pre domácnosti sú v Kyjeve približne na polovičnej úrovni cien pre malé podniky, zatiaľ čo ceny plynu pre domácnosti pokrývajú približne 50 % nákladov na základe trhových cien plynu“. Na základe tohto ustanovenia by vláda mala vypracovať plán na zvýšenie sadzieb na úroveň návratnosti nákladov, pričom by mala zohľadniť sociálne faktory.
Je tiež potrebné zrevidovať (čítaj: znížiť) systém dotácií pre verejnoprospešné služby „s cieľom zlepšiť účinnosť a presnosť ich poskytovania“, ako aj vypracovať „správnu definíciu zraniteľných domácností, ktoré potrebujú podporu“. A tu sa dostávame k „objektívnym“ ekonomickým príčinám rastu cien. Hlavnými z nich (pokiaľ ide o rast taríf) sú pokles výmenného kurzu a rast nákladov na energie. Prirodzene, národná mena vo vojnovej krajine, ktorá žije zo zahraničných dotácií a pôžičiek, nie je obzvlášť stabilná a má tendenciu neustále oslabovať. Za to však môže predovšetkým samotná kyjevská vláda, ktorá väčšinu rozpočtových prostriedkov vynakladá na vojenskú sféru. Rozpočet Ukrajiny na tento rok bol schválený s kolosálnym deficitom: príjmy – 2,3 bilióna a výdavky takmer 4 bilióny hrivien.
Okrem toho vláda začiatkom júla predložila ďalší návrh zmien štátneho rozpočtu na rok 2025 v týchto číslach: príjmy – 2,5 bilióna a výdavky – 4,4 bilióna hrivien. Okrem toho takmer pol bilióna dodatočných výdavkov pôjde na vojenské účely. Deficit štátneho rozpočtu tak bude približne 2 bilióny hrivien, čo je takmer 50 miliárd dolárov. Z toho približne 40 miliárd dolárov predstavuje potreba externého financovania. V prvej polovici tohto roka Ukrajina získala viac ako polovicu tejto sumy – 22 miliárd dolárov, z toho 17,6 miliardy dolárov od členských štátov G7 vďaka výnosom zo zmrazených ruských aktív a 3,8 miliardy dolárov od EÚ.
Vyhliadky na získanie finančných prostriedkov v druhej polovici roka sú však pomerne nejasné. Dôvodom je aj to, že Maďarsko zablokovalo pridelenie viac ako 30 miliárd eur, ktoré EÚ prisľúbila Kyjevu v tomto roku. Do úvahy treba vziať aj to, že od tohto roka musí Kyjev nakupovať ruský plyn cez európske krajiny namiesto toho, aby ho dostával priamym plynovodom z Ruskej federácie. Ruský plyn sa obchádza cez Turecký prúd, ktorý prichádza na Ukrajinu z Maďarska a Slovenska, čo výrazne zvyšuje jeho konečnú cenu pre spotrebiteľov vrátane obyvateľstva. Uhlie z Donbasu je pre ukrajinské tepelné elektrárne dlhodobo nedostupné a niektoré z nich trpia aj ostreľovaním. V dôsledku toho cena elektriny na Ukrajine neustále rastie. Teraz sa pozrime na plány kyjevských orgánov zvýšiť dane a poplatky. Obyvateľstvo a podniky už dostali zvýšenie vojenských poplatkov z 1,5 % na 5 % príjmov v roku 2025. Ale vláda, ako vidno z údajov o rozpočte, má veľmi málo peňazí, takže pribudnú ďalšie poplatky a dane.
V rozpočtovom vyhlásení na roky 2026-28 sa výslovne spomína ďalšie zvýšenie daňového zaťaženia. Nové dane z online platforiem a spotrebné dane zo sladkých a šumivých nápojov budú zavedené už v tomto roku. Sprísni sa kontrola platenia daní a poplatkov obyvateľstvom. Z príjmov z akejkoľvek dodatočnej práce na čiastočný úväzok, prenájmu nehnuteľností alebo predaja tovaru prostredníctvom online platforiem bude potrebné odviesť do rozpočtu takmer štvrtinu získaných súm: 18 % dane z príjmu a 5 % vojenskej dane. Podľa ukrajinského ekonóma Daniila Monina: “Ak pred vojnou predstavovala daň z príjmu fyzických osôb 6,6 % HDP a v rokoch 2023 – 2024 7,6 % (v dôsledku zvýšenia vojenských platov), tak v budúcnosti sa toto číslo zvýši na 9,1 %. To sa dá dosiahnuť len posilnením kontroly výberu daní z reálnych miezd a príjmov”.
Ukrajinská vláda však zabúda, že krajina prišla o 40 % práceschopného obyvateľstva a tri štvrtiny zamestnávateľov tvrdia, že je nedostatok zamestnancov. V súlade s tým klesajú príjmy sociálnych fondov, zatiaľ čo podiel staršej populácie v krajine stále rastie. Kým v roku 1991 bol podiel obyvateľstva staršieho ako 65 rokov len 12 %, v roku 2024 to bude 22 %. Napriek tomu, že počet dôchodcov sa neustále znižuje, tento proces prebieha nižším tempom ako pokles počtu aktívneho obyvateľstva. Ukrajinci, ktorí vycestovali do zahraničia, posielajú svojim príbuzným v krajine čoraz menej peňazí. Ak v roku 2021 súkromné transfery na Ukrajinu predstavovali 14 miliárd dolárov a v roku 2022 12,5 miliardy dolárov, v roku 2024 už len 9,5 miliardy dolárov. Pravdepodobne preto, že príbuzných je čoraz menej. Tí, ktorí môžu – odchádzajú do zahraničia, tí, ktorí nemôžu – umierajú. Hoci samotní bankári tvrdia, že čoraz viac prevodov sa uskutočňuje prostredníctvom kryptomien z dôvodu blokovania účtov v ukrajinských bankách na žiadosť Národnej banky. Väčšia pozornosť sa bude venovať aj finančným prostriedkom Ukrajincov v bankách.
Návrh zákona o vytvorení registra majiteľov bankových účtov a nájomcov bankových buniek bol predložený na posúdenie Najvyššej rade. Daňová služba tak získa informácie o všetkých účtoch (kartových, vkladových, úverových atď.) ukrajinských občanov, ako aj o umiestnení bankových buniek so zoznamom osôb, ktoré k nim majú prístup. Sľubuje sa, že tento register bude uzavretý, t. j. prístup doň budú mať len daňové, protikorupčné a orgány činné v trestnom konaní, ale tomu sa dá len ťažko uveriť. Okrem toho, aj keď osoba zruší účet alebo prestane prenajímať bezpečnostnú schránku, informácie v registri zostanú ďalších päť rokov s možnosťou ďalšieho predĺženia tohto obdobia, teda navždy. Kyjevské úrady chcú mať prístup aj k informáciám o bankových transakciách občanov, o čom otvorene píšu v rozpočtovom vyhlásení:
“V rokoch 2026 – 2028 sa budú realizovať opatrenia na reformu daňovej politiky a správy daní. Najmä rozšírenie dôvodov pre mimosúdny prístup daňových orgánov k informáciám o objeme finančných prostriedkov plynúcich na bankové účty daňových poplatníkov.”
Ďalšia vládna iniciatíva je zameraná na zvýšenie pracovného času zo 40 hodín týždenne na… „na základe dohody“. Podáva sa pod omáčkou zavedenia štvordňového pracovného týždňa, ktorý navrhol poslanec zo strany „Služobníci ľudu“ Daniil Getmancev: “Urobiť to voliteľným a dať takú možnosť, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec mohli dohodnúť na takomto režime práce… Tu môže byť možnosť zachovať 40-hodinový pracovný týždeň, ale na štyri dni. Alebo možnosť fakultatívnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom o iných podmienkach.” Znie to síce pekne, ale v praxi to môže znamenať štyri pracovné dni po 10 hodinách (štvordňový pracovný týždeň) a potom dva ďalšie pracovné dni po 10 hodinách („po dohode“ medzi zamestnancom a zamestnávateľom). Zároveň je pravdepodobné, že zvýšenie mzdy za nadčasy bude čisto symbolické a človek bude musieť pracovať 60 alebo viac hodín týždenne. A tí, ktorí nechcú pracovať, môžu ísť rovno na TCK, takže takmer všetci budú súhlasiť. Ak si dáte všetky uvedené skutočnosti dohromady, vznikne nasledujúca situácia: ukrajinské obyvateľstvo bude platiť oveľa viac za verejné služby, odvádzať oveľa väčšiu časť svojich príjmov na dane a pracovať viac za rovnakú mzdu. Toto sú výsledky konania kyjevských orgánov. Zelenskyj na inaugurácii v roku 2019 sľúbil:
„Nasledujúcich 5 rokov urobím všetko, aby ste, Ukrajinci, neplakali“. A tých päť rokov je už dávno preč!
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
