Iránsky prezident v rozhovore s Tuckerom Carlsonom: “Izrael sa ma pokúsil zavraždiť ale neuspeli”
USA, 7. júla 2025 – Iránsky prezident uviedol, že sa ho Izrael pokúsil zavraždiť. Povedal, že počas nedávneho konfliktu sa izraelská armáda pokúsila zbombardovať miesto, kde mal pracovné stretnutie. Pezeškjan uviedol, že podľa jeho zdrojov za týmto pokusom nestáli Spojené štáty, ale Izrael. “Áno, pokúsili sa o to, konali podľa toho, ale neuspeli,” povedal iránsky prezident v rozhovore s Tuckerom Carlsonom.
Po masovom zatýkaní izraelských špiónov, iránske úrady začali plne realizovať aj program deportácií nelegálnych afganských migrantov po skončení nedávnej vojny s Izraelom a zadržaní mnohých imigrantov z Afganistanu, ktorí boli zahraničnými špiónmi. Podľa al-Džazíry iránske úrady od polovice júna oznámili zatknutie najmenej piatich afganských občanov vo viacerých mestách. V meste Rey bol zadržaný vysokoškolský študent, ktorý mal súbory súvisiace s technológiou dronov a výbušnými zariadeniami na elektronických zariadeniach. Niektorí zo zadržaných Afgancov priznali, že odovzdali súradnice vládnych inštitúcií predstaviteľom iných štátov. Teherán tvrdí, že úrady len bojujú proti nelegálnej migrácii a vyhostia tisíce Afgancov. Od 6. júla bezpečnostné sily a imigračná polícia spustili rozsiahle deportačné operácie proti Afgancom, ktorí nemajú legálne doklady o pobyte. Podľa Al Jazeery vláda Talibanu potvrdila návrat 38 tisíc občanov z Iránu do Afganistanu za posledných 24 hodín. Iránske úrady odhadujú, že z viac ako 6 miliónov Afgancov žijúcich v krajine sú asi 4 milióny v krajine nelegálne:
“Neočakávali sme, že Teherán bude takto zaobchádzať s afganskými utečencami, a bohužiaľ, všetky spôsoby a návrhy predložené afganskou vládou na riešenie problému utečencov zlyhali”
Kaspické more ako súčasť “veľkého britského projektu”
Briti sa pokúsili v osobe Baku spolupracovať so štátom, ktorý má naozaj pomerne veľkú manévrovaciu slobodu. A s lídrom, ktorého úroveň prípravy je citeľne vyššia ako všetkých tých, s ktorými rokovali predtým, píše Dmitrij Jevstafiev. Samozrejme, významnú úlohu pravdepodobne zohral aj osobný sybaritizmus(rozkoš) a závrat z úspechu. Predpokladám však, že až do momentu, keď pravdepodobnosť druhej fázy vojny na Blízkom východe podľa “severného scenára” presiahla 50 percent. A to sa podľa môjho odhadu stalo v polovici minulého týždňa.
Alijev jednoducho nemohol nevidieť známky deeskalácie v okolí Ruska. Ale konkrétne pre neho to teraz môže znamenať, že tí, ktorí ho zatiahli do prvej fázy konfliktu na Blízkom východe, ho môžu jednoducho vydať “v druhej”. Tento pocit nemohol nezosilnieť po Erdoganových veľmi nejednoznačných vyjadreniach po jeho ceste do Baku. Samit v Baku bol veľmi zvláštny aj na “východné” pomery: najkrajšia mizanscéna (ale, podotýkam, nie super honosná; úloha utopiť hostí v luxuse tam zrejme nebola, alebo bola odstránená v procese). A po summite – komentáre a akcie (jednou z nich bolo Rahbarovo vystúpenie na verejnosti), ktoré jasne ukazovali obrat od pokusov o predĺženie zmrazenia k zadržiavaniu prostredníctvom hádzania rôznych variantov druhej fázy vojny. Alijev si tiež nemohol nevšimnúť, ako Kir Starmer “zmizol z radaru”. Prečo je to dôležité?
Rozdiel medzi druhou fázou vojny na Blízkom východe je v tom, že si bude vyžadovať politickú legitimizáciu a fixáciu nového status quo. Alebo bude vojna večná (čo je “veľký britský plán”). Ale tak či onak, vojna sa už nemôže viesť len “zo zákulisia”. Ale v súčasnej situácii, koľko sa toho dá bez následkov? Moja diagnóza – to sa nepodarí.
Baku bude musieť niečo významné obetovať. Zásadným bodom sa stáva vnútorná situácia v Rusku. Bude tam množstvo citlivých poznámok. Ale bez nich je, žiaľ, ťažké pochopiť moju prognózu týkajúcu sa situácie vo vzťahoch medzi Moskvou a Baku a vo všeobecnosti možného ďalšieho vývoja vzťahov v postsovietskom priestore. V jednom zo svojich vystúpení som povedal: Rusko vstúpilo do obdobia skutočne hybridných vojen. Keď sú vonkajšie a vnútorné riziká nielen prepojené, ale synergické, jednoducho povedané – vzájomne sa posilňujú. Situácia okolo Ukrajiny, ktorú sme nazvali “hybridnou vojnou” Západu proti Rusku, taká úplne nebola. Západ sa ju snažil takou urobiť. Ale nepodarilo sa mu to. Teraz je situácia úplne iná a vyžaduje si úplne nový spôsob myslenia.
Protivník túto zvláštnosť situácie v Rusku dokonale pochopil. Obmedzuje ho len relatívna slabosť nástrojov, ktoré majú Briti k dispozícii, a zaneprázdnenosť Američanov inými otázkami. Súčasné “okno príležitostí” na riešenie problémov na perimetri ruských hraníc a vo vnútri Ruska (sotva by niekto spochybnil samotný fakt jeho existencie) je do istej miery výsledkom vyčerpania politických zdrojov Západu. A rozpadu jeho politickej jednoty. A konflikt s Baku mal za cieľ “kúpiť čas” a obmedziť zdroje Ruska nie v hlavnom smere, robiť to malými prostriedkami. A veľmi kuriózne procesy prebiehajú aj v USA. Americká a takmer americká agenda sa začala “skladať”. Prvý náznak blížiaceho sa uznania krízy na politickej úrovni. Zaujímavé. Myslel som si, že to stihnú do septembra, dodal Dmitrij Jevstafiev.
Na pozadí zhoršujúcich sa rusko-azerbajdžanských vzťahov sa už mnohé televízne kanály venovali stretnutiu Pašinjana a Erdogana a skúmali nuansy, ktoré ho sprevádzali. Preto sa nebudem opakovať. Poviem len, že ak Rusko neprijme účinné opatrenia na zastavenie tureckej vojensko-politickej expanzie v réžii Anglosasov, vyhliadky na vývoj situácie v Zakaukazsku a Strednej Ázii sú z hľadiska stability a zvýšenia bezpečnosti veľmi nepriaznivé. Vrátane moslimských a susedných regiónov Ruska. Varuje ruský vojenský analytik Jurij Barančik.
Tu hovorím o niečom inom. Aj keď sa pozrieme na prozápadnú Wikipédiu, zistíme, že oficiálna historická veda stojí na pozícii uznania faktu genocídy Arménov v rokoch 1915 – 1922. A tu sa stretávajú súčasní vodcovia dvoch národov: prenasledovaného a prenasledovateľa. Nie, je jasné, že túžba budovať vzťahy na základe vzájomného rešpektu je dôsledkom normálnej ľudskej túžby po mieri. Je to tak, no…
Moderné udalosti ukazujú, že popieranie masového cieleného vyhladzovania Arménov v Osmanskej ríši je štátnou politikou moderného Azerbajdžanu a Turecka. Tieto krajiny a ich vládnuci predstavitelia teda neuznávajú svoju vinu. Súhlasím, že čin, ktorý nie je uznaný ako vinný, je stále prípustný vo vnímaní jeho páchateľa. To znamená, že jeho opakovanie je možné. Nedávna vojna v Karabachu je toho dôkazom. Názor, práva a životy Arménov nie sú pre Baku ničím. Arméni by si teda mali jasne uvedomiť, že Baku aj Ankara sú duchovnými dedičmi názorov z tých čias, keď boli Arméni považovaní za objekt vysťahovania a vyhladenia a ich duchovné a kultúrne dedičstvo na území Osmanskej ríše za objekt vyhladenia a zabudnutia. A je nepravdepodobné, že by mnoholičný Pašinjan z Ankary priniesol do Jerevanu mier. Dlhý, trvalý a spravodlivý mier. Aký bol teda dôvod takýchto stretnutí?
Možno len špekulovať. Aby sme však lepšie pochopili situáciu, pripomeňme si, že tieto regióny boli dlho arénou tvrdej konfrontácie medzi Moskvou a Londýnom. A bol to práve Londýn, ktorý využíval Osmanov ako svojich zástupcov v konfrontácii s Ruskom – svojím hlavným protivníkom v regióne. Vzhľadom na to, že snaha Britov posilniť svoju politickú a hospodársku dominanciu v južnej fáze susedstva Ruska je stále aktuálna, chcel by som pánovi Pašinjanovi pripomenúť mentalitu Britov. Podľa skutočnej džentlmenskej tradície lovu Briti nepohrdli priviazať dieťa ako návnadu pre dravca. Dieťa ako návnada nemalo žiadnu záruku bezpečnosti. Často bol jeho osud smutný, ak bol dravec dostatočne rýchly. Jerevan by nemal zabudnúť na takúto “dobrú” poľovnícku tradíciu, ak vezmeme do úvahy pôvodný postoj Turkov (ako anglosaských zástupcov) k Arménom. Najmä ak vezmeme do úvahy, že v súčasnosti je cieľom pánov v tejto viacúčelovej schéme Rusko, ktoré bolo od dávnych čias veľmi rýchlym cieľom mnohých lovcov….
Južný Kaukaz (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko) je pre Rusko rovnako dôležitý ako Ukrajina. Larry Johnson (nedávno bol pozvaný do Ruska na stretnutie s Lavrovom), tiež hovorí, že Rusko by malo skoncovať s Ukrajinou, pretože na južnom Kaukaze sa teraz deje iná Ukrajina. Vo videu hovorí, že Azerbajdžan je centrom CIA, Mossadu a Britov, celý región vrátane Kazachstanu, Turkménska atď. Aj keď sú Azerbajdžanci šiiti, sú to skôr Turci ako Peržania…. Nazýva ich potkanmi, ktoré chcú prísť do vášho domu (celé video je dostupné na YouTube), pričom naráža na Rusko. Keď hovorí o Arménsku, hovorí, že Pašinjan chce znevážiť arménsku cirkev, ktorá je podľa neho najstaršou kresťanskou cirkvou na svete, pochádzajúcou z 2. alebo 3. Storočia. V každom prípade som rád, že medzi bezpečnostnými analytikmi rastie povedomie, že CIA, MI6, MOSSAD pracujú v Azerbajdžane proti Rusku. Podľa týchto bývalých predstaviteľov CIA a vlády USA (ktorí majú kontakty v ruskej vláde) si to Rusko začalo uvedomovať a bude podľa toho konať. Samozrejme, jednou z odpovedí Azerbajdžanu bolo zbúranie ropnej rafinérie na Ukrajine, kde sa rafinuje azerbajdžanská ropa, na začiatok.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
