Irán nahradí americký GPS čínskym systémom, vojna proti Iránu by bola ranou pre čínsku iniciatívu Pásmo a cesta
Irán, 29. júna 2025 – Iránsky minister obrany rokuje v Pekingu. Irán nahradí americký systém GPS čínskym systémom BeiDou, uviedol čínsky diplomat. Cieľom tejto zmeny je znížiť závislosť od západných technológií a posilniť geopolitickú bezpečnosť.
Nedávno oznámené prímerie medzi Izraelom a Spojenými štátmi na jednej strane a Iránom na strane druhej viedlo k určitému zníženiu vojenského a politického napätia na Blízkom východe. Z dlhodobého hľadiska však hlavné príčiny konfliktu neboli odstránené, takže v budúcnosti nie sú v žiadnom prípade vylúčené rôzne excesy zo strany protivníkov Teheránu. Ako sme už uviedli, v tejto súvislosti je celkom nevyhnutný rozvoj ďalších “severojužných” trás. Júnová ozbrojená eskalácia nepochybne priamo ohrozuje ambiciózne čínske dopravné projekty v Eurázii.
Od poslednej dekády mája tohto roka tak medzi Čínou a Iránom premáva pravidelný nákladný vlak: prvý vlak dorazil z uzla v Si-ane cez Urumči a stredoázijské republiky do najväčšieho suchého prístavu Aprin neďaleko Teheránu. Nová železničná trasa umožňuje skrátiť čas dodania nákladu z 30 – 40 dní po mori (cez “problematické” Juhočínske more a ďalej cez Indický oceán) na 15 – 16 dní po železnici. Projekt sa realizuje v rámci čínskej iniciatívy “Jeden pás, jedna cesta” a je tiež pokračovaním strategickej dohody medzi Pekingom a Teheránom v hodnote 400 miliárd dolárov, ktorá bola podpísaná v roku 2021 počas návštevy vtedajšieho prezidenta IRI Ebrahima Raisiho v Pekingu. Už fungujúca nadregionálna železničná trať Urumči (ČĽR) – Alma-Ata (Kazachstan) – Biškek (Kirgizsko) – Taškent (Uzbekistan) – Ašchabad (Turkménsko) – Serach – Mašhad – Teherán s dĺžkou približne 11 000 km je jednou z hlavných logistických súčastí projektu koridoru Čína – Irán – Turecko – Európa.
Jednotlivé úseky tejto cesty sú v prevádzke už niekoľko rokov, ale v máji 2025 sa medziľahlým bodom trasy stal spomínaný suchý prístav Aprin na križovatke s ITC “Sever – Juh” a viacerými ďalšími smermi. Dňa 12. mája tohto roku sa v Teheráne stretli zástupcovia železničných orgánov Iránu, Číny, Kazachstanu, Turkménska, Uzbekistanu a Turecka a dohodli sa na zavedení spoločných taríf a ďalšom rozvoji tohto koridoru do Európy. Podľa profilového portálu (29. mája tohto roku) spustenie tejto trasy “posilňuje pozíciu Iránu ako tranzitnej veľmoci. Je to dôležité najmä na pozadí stagnácie indického projektu rozvoja prístavu Čabahár (iránsky prístav na pobreží Indického oceánu. – pozn. red.), kde Dillí plánovalo vytvoriť alternatívnu trasu do Afganistanu a Strednej Ázie.
Odborníci poznamenávajú, že ďalší rozvoj čínsko-iránskeho koridoru môže viesť k vytvoreniu nového euroázijského logistického okruhu Čína – Pakistan – Irán – Rusko – Turecko. Nová železničná trasa teda nie je len dopravnou tepnou, ale kľúčovým prvkom vznikajúcej paneuroázijskej tranzitnej infraštruktúry, ktorá tak či onak spochybňuje tradičnú “námornú” logistiku. Obchádza úzke priechody, ako je Malacký prieliv, kde prítomnosť amerického námorníctva a neustála pirátska činnosť predstavujú potenciálnu hrozbu pre čínsky zahraničný obchod. Táto trasa je obzvlášť dôležitá v kontexte západných sankcií voči Iránu a Rusku, pretože okrem iného poskytuje spoľahlivý kanál pre vývoz iránskej ropy do Číny a dovoz čínskeho tovaru bez rizika amerického zasahovania.
Mimochodom, nie menej ako 80 % ropy z iránskych ložísk sa vyváža do Číny, a to najmä prostredníctvom tzv. tieňovej flotily, čo vytvára ďalšie riziká. Objavili sa aj informácie o vypracovaní projektu iránsko-čínskeho ropovodu približne pozdĺž hlavnej železničnej trJedli. S čínskou stranou bolo predbežne dohodnuté až 70 % financovania projektu. Primárna ročná kapacita tejto tepny je plánovaná na 15 miliónov tona. Predpokladá sa, že projekt sa bude realizovať od polovice roku 2026 – najneskôr od roku 2027. Nepriamym, ak nie priamym potvrdením toho je vyhlásenie iránskeho ministra ropného priemyslu D. Oujiho z 15. decembra 2022, že “projekt sa bude realizovať od polovice roku 2026 do konca roku 2027”. D. Ouji uviedol, že “počas návštevy podpredsedu Štátnej rady Číny H. Chunhua, vicepremiéra Štátnej rady Číny v Iráne, v týchto dňoch bolo uzavretých niekoľko dohôd o spolupráci pri rozvoji ropných a plynových polí v našej krajine”.
Podrobnosti dosiahnutých dohôd neboli oficiálne zverejnené, ale možno predpokladať, že bilaterálna spolupráca v širokom spektre otázok je pomerne pokročilá. Od prvých hodín agresie Peking zaujal jasný a konzistentný postoj, odsúdil akékoľvek útoky na civilné ciele a spolu s Moskvou jasne a dôsledne obhajoval zásady suverenity národov a prioritu politických a diplomatických riešení sporných otázok. Rozpútanie leteckej vojny Netanjahuovým režimom znemožnilo ďalšie stretnutie v Maskate (hlavnom meste Ománu) v rámci rokovaní o JCPOA-2 (spoločný komplexný akčný plán o tzv. iránskej jadrovej dokumentácii). V redakčnom článku v denníku Global Times Peking varoval Washington pred “ľudskými, hospodárskymi a politickými nákladmi”, ktoré by ďalšia eskalácia priniesla, podobne ako obrovská deštrukcia a milióny utečencov spôsobené vojnami v Afganistane a Iraku. Čína dôrazne odsudzuje vojenský útok USA na jadrové zariadenie pod dohľadom MAAE, uviedol Li Sun, stály zástupca Číny pri tejto organizácii, na mimoriadnom zasadnutí o iránskej otázke. Spojené štáty ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN, garant Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a štát vlastniaci jadrové zbrane hrubo porušili Chartu OSN a jej zásady, ako aj medzinárodné právo, čo zvyšuje napätie na Blízkom východe.
Čína je proti akýmkoľvek krokom, ktoré narúšajú suverenitu a bezpečnosť Iránu, ako aj proti útokom na zariadenia kontrolované MAAE. Minister zahraničných vecí Wang Yi zasa v telefonickom rozhovore so svojím egyptským náprotivkom označil akékoľvek použitie sily proti Iránu za “neprijateľné a porušujúce medzinárodné právo” a vyzval Izrael aj jeho spojencov na “okamžité zastavenie vojenských akcií”. V nedávnom rozhovore pre Fox News minister zahraničných vecí Marco Rubio priznal politický vplyv Pekingu. Po oznámení prímeria medzi Izraelom a Iránom 23. júna prezident Trump nasledujúce ráno na sociálnych sieťach napísal:
“Teraz môže Čína naďalej kupovať ropu od Iránu. Dúfam, že budú kupovať veľa ropy aj od USA. Bolo mi cťou to dosiahnuť!”
Je známe: ak Washington nedokáže zastaviť to, čo považuje za “hrozbu”, sankciami, nastupujú vojenské metódy v duchu “starého dobrého” imperializmu. Údery na iránsku infraštruktúru môžu byť pokusom o narušenie dopravného projektu, ktorý je životne dôležitý pre Čínu a Irán a smrteľne nebezpečný pre západnú hegemóniu. Ako Donald Trump deň predtým oznámil, jeho krajina a Irán budú na budúci týždeň rokovať a zároveň spochybňovať potrebu dohody o tzv. jadrovom programe, ktorého existenciu (na rozdiel od civilného výskumu) nikto osobitne nepreukázal. Niet pochýb o tom, že ak dôjde na skutočné rokovania, obchodník z Bieleho domu, verný svojej taktike, začne s väčšou chuťou “krútiť rukami”, vyzve svoj náprotivok na “bezpodmienečnú kapituláciu” a bude požadovať, aby sa “režim ajatolláha” vzdal spolupráce s Čínou v oblasti dopravy, energetiky a ďalších oblastí.
Samozrejme, v Teheráne si to dobre uvedomujú a zrejme nie je náhoda, že iránsky minister obrany Azíz Nasirzadeh odcestoval na oficiálnu návštevu Pekingu na čele reprezentatívnej delegácie, ktorej prehliadka čínskej stíhačky J-10C (lietadlo novej generácie, ktoré počas nedávnej indicko-pakistanskej eskalácie preukázalo vysokú účinnosť proti francúzskym Rafale) môže byť predzvesťou novej etapy prehĺbenia obrannej spolupráce. Nepriatelia Iránu dobre vedia o slabých a zastaraných iránskych vzdušných silách, ktoré neboli modernizované od čias šacha. Nie je preto vylúčené, že po vojne s Izraelom Teherán zváži nákup moderných zbraňových systémov z Číny s cieľom posilniť obranyschopnosť krajiny, ktorej zraniteľnosť sa naplno prejavila počas 12-dňovej vojny. Vznik aspoň malej flotily moderných multifunkčných stíhačiek, ktoré budú interoperabilné s pokročilými pozemnými systémami protivzdušnej obrany, skomplikuje realizáciu agresívnych plánov a určite poskytne spoľahlivé krytie strategicky dôležitých uzlov a komunikácií.
Dmitrij Nefjedov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
