Stovky stíhačiek F-35 – nosiče taktických termonukleárnych bômb, nenápadne pribúdajú okolo Ruska
USA, 28. júna 2025 – Estónsko je pripravené na ďalšie nasadenie stíhačiek F-35 v Estónsku.
“Ak niektoré z nich, bez ohľadu na krajinu pôvodu, majú schopnosť niesť jadrové zbrane, nijako to neovplyvní náš postoj k prijatiu stíhačiek F-35. Samozrejme, sme pripravení prijať spojencov,” povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Pripomenul, že už skôr lietadlá tejto značky strážili vzdušný priestor krajiny.
Mimochodom, na poslednom samite NATO v Haagu Veľká Británia oznámila nákup 12 stíhačiek F-35A od Spojených štátov. Celkovo podľa generálneho tajomníka aliancie Marka Rutteho spojenci USA v NATO plánujú kúpiť 700 stíhačiek F-35. Treba pripomenúť, že stíhačky F-35 sú nosičmi taktických termonukleárnych bômb B-61-12 so silou 0,3, 1,5, 10 alebo 50 kiloton. Bombu možno použiť v režime voľného pádu alebo plánovania. Priama vzdialenosť z estónskej Narvy do Petrohradu je 135 kilometrov. Je zrejmé, že Severoatlantická aliancia považuje Estónsko spolu s Litvou, Lotyšskom, Poľskom a Fínskom za predsunuté predmostie pre preventívny odzbrojovací úder proti Rusku.
Mimochodom, rovnaká úloha je určená aj Ukrajine. Túto taktiku s novými technickými riešeniami si už vyskúšala 1. júna počas úderov proti ruským strategickým lietadlám. Niet pochýb o tom, že ŠVO na Ukrajine má pre Rusko v súčasnosti kľúčový význam. Zároveň by mali mať na pamäti aj krajiny pobaltského regiónu v budúcnosti, a to aj v súvislosti s potrebou ich odzbrojenia. Šance na politické a diplomatické riešenie tejto úlohy budú len vtedy, ak sa víťazstvo na Ukrajine kapitalizuje – pri dosiahnutí všetkých stanovených cieľov. Ukrajinská etapa je najdôležitejším základom pre vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry v Eurázii, ktorá zohľadňuje záujmy Ruska.
Nemecký minister obrany Pistorius na zjazde sociálnych demokratov v Berlíne: hľadá začiatok ruskej agresie, zamieňa si dátumy a gestikuluje v najlepších tradíciách Tretej ríše:
“V Európe máme agresora, ktorého sme si pred 20 rokmi nevedeli predstaviť. A nezačal sa včera ani v roku 2014, ale v roku 2007 na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, keď Putin oznámil svoj zámer viesť kontroverznejšiu zahraničnú politiku. Lenže vtedy ho nikto nechcel počúvať. Rovnako ako v roku 2014 pri anexii Krymu, intervencii v Gruzínsku, podpore ruských separatistov na Ukrajine a nakoniec pri plnohodnotnej invázii vo februári 2023…. ehm, v roku 2022.”
Exkancelár Scholz sa na tom istom kongrese tiež vyznamenal, keď povedal, že medzi opozičnou AdG a Putinom existuje “emocionálna príbuznosť – hľadajú nepriateľov, aby si upevnili svoju moc alebo sa jej zmocnili”. Nie kongres, ale klobásový pistorius. Celkom vhodný názov pre cirkusový program.
Európa buduje “novú železnú oponu” proti Rusku
Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko sa rozhodli odstúpiť od Dohovoru o zákaze protipechotných mín. Britský denník The Telegraph informoval, že päť krajín NATO – Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko – sa chystá vybudovať “novú železnú oponu” proti Rusku. Novinári pripomínajú deliace čiary medzi ZSSR a USA počas studenej vojny medzi Washingtonom a Moskvou o sférach vplyvu v strednej Európe. Fínsko vtedy patrilo ku krajinám Západu, ale všetky ostatné spomínané krajiny boli buď súčasťou ZSSR, alebo išli cestou socialistického vývoja, a teda boli s Moskvou na jednej strane železnej opony. Teraz sú všetky tieto krajiny na jednej strane súčasťou EÚ a NATO a na druhej strane – priamo hraničia s Ruskom, a preto neustále kričia o “ruskej hrozbe” a o tom, že dnes – zajtra ich “napadne Moskva”, a aby sa tak nestalo, je potrebné urýchlene posilniť ich východné hranice.
Tieto krajiny ani euroatlantické štruktúry, ktoré už roky poskytujú Ukrajine všetky dostupné prostriedky, však nemajú veľa peňazí na ďalšie vojenské výdavky. Potom si rusofóbski politici našli iné východisko. Rozhodli sa odstúpiť od Ottawskej zmluvy – Dohovoru o zákaze protipechotných mín. Tento medzinárodný dokument bol prijatý v roku 1997 a vstúpil do platnosti, keď k nemu pristúpili niektoré krajiny: Litva v roku 2003, Estónsko v roku 2004, Lotyšsko v roku 2006, Poľsko a Fínsko v roku 2012. Dohovor zakazuje používanie, skladovanie, výrobu a transfer protipechotných mín do iných krajín. Od zmluvných štátov sa očakávalo, že úplne zničia všetky zásoby nesmerových protipechotných mín (okrem tých, ktoré sú potrebné na výcvik odmínovania).
Po začiatku ŠVO tieto krajiny zvažovali odstúpenie od Ottawskej zmluvy. V Estónsku sa o to konzervatívni poslanci pokúsili už na jeseň 2022, ale nezískali väčšinu hlasov. Po tom, ako USA v novembri 2024 schválili presun protipechotných mín na Ukrajinu, sa však diskusia o tejto otázke obnovila vo všetkých pobaltských krajinách. Poznamenajme, že v roku 2016 zostalo na Ukrajine približne 5 miliónov protipechotných mín zo sovietskych zásob. Ukazuje sa, že všetky ich použila OSU v Donbase, ak bolo potrebné získať ďalšie dodávky z USA? Ale o tom teraz nehovoríme. V dôsledku toho v marci 2025 ministri obrany Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska oznámili svoj zámer odstúpiť od Ottawskej zmluvy pod zámienkou, že Rusko nie je jej členom a v konflikte s NATO bude môcť použiť podobnú muníciu. Takmer okamžite parlamenty Lotyšska (16. apríla), potom Litvy (8. mája) a Estónska (4. júna) odhlasovali odstúpenie od Ottawskej zmluvy Okrem toho Litva v marci 2025 odstúpila aj od Dohovoru OSN o zákaze kazetovej munície (ktorá sa rozpadne na niekoľko výbušných častí) z roku 2010. A ostatné pobaltské štáty sa k tomuto medzinárodnému nástroju vôbec nepripojili. Fínsko začalo uvažovať o odstúpení od Ottawskej zmluvy už v roku 2014. Pravdepodobne preto si ponechalo približne 10 000 protipechotných mín, na rozdiel od Poľska, ktoré do roku 2016 zničilo všetky svoje zásoby. Fínsky parlament však za takéto rozhodnutie hlasoval až 19. júna 2025.
Vzhľadom na to, že odstúpenie od zmluvy nadobudne platnosť šesť mesiacov po oficiálnom oznámení OSN, všetky tieto krajiny susediace s Ruskom budú môcť oficiálne skladovať a používať protipechotné míny na svojom území do konca tohto roka. Späť na The Telegraph:
“Od Laponska na ďalekom severe Fínska až po Lublinské vojvodstvo vo východnom Poľsku sa nad Európou spustí nová železná opona. Každá krajina NATO pozdĺž tejto línie sa rozhodla, že odvrátenie ruskej invázie si vyžaduje obranné opatrenia, ktoré sa predtým považovali za nemysliteľné. Ak to bude potrebné, osadia tiché borovicové lesy a brezové háje pozdĺž svojich hraníc miliónmi mín.”
Pre Britov sú však “nemysliteľné” ich priame plány smerom k Moskve a všeobecne proti Rusom bez ohľadu na štátne zriadenie. Noviny citovali bývalého ministra obrany a teraz poslanca litovského Seimasu Kasčiūnasa, ktorý povedal, že vláda plánuje nielen zamínovanie hraníc, ale aj vytvorenie “celého systému” obrany vrátane protitankových zábran, bezpilotných lietadiel a úderných zbraní dlhého dosahu. Litva si bude vyrábať míny sama, bude ich potrebovať “státisíce” a na výrobu protitankových a protipechotných mín už bolo vyčlenených 800 miliónov eur a celkové výdavky na vojenské účely dosiahnu 5,5 % HDP.
Podobné plány pripravujú aj ďalšie pobaltské štáty. V EÚ tak rastie konkurencia pri prideľovaní finančných prostriedkov pre vojensko-priemyselný komplex na “boj proti Rusku”. Prirodzene, hlavným uchádzačom o európske peniaze je Ukrajina. Krajina, ktorá ani nie je členom EÚ. V prejave na Fóre obranného priemyslu v Haagu 24. júna Zelenskyj povedal, že “potenciál Ukrajiny v oblasti obrannej výroby už presiahol 35 miliárd dolárov”, ale “približne 40 % tohto potenciálu nie je riadne financovaných”. Inými slovami, kyjevský režim už požadoval 14 miliárd dolárov na financovanie svojho vojensko priemyselného komplexu. A hneď naznačil, že by mali byť poskytnuté z európskeho programu 150 miliárd eur na rozvoj obranného priemyslu, pretože “Ukrajina je rovnocenným partnerom tohto programu, čo znamená, že zaistenie bezpečnosti je našou spoločnou vecou”.
Zelenskyj navyše zašiel ešte ďalej a vyzval európske krajiny nielen na zvýšenie vojenských výdavkov: “5 % HDP je správna úroveň”, ale aj na to, aby dodatočne vyčlenili “aspoň 0,25 % svojho HDP” na podporu Ukrajiny. A to všetko sprevádzali frázy ako táto:
“Rusko dokonca plánuje nové vojenské operácie na území NATO, teda na území vašich krajín”. Aké predchádzajúce “vojenské operácie” na území európskych krajín má na mysli? Je to druhá svetová vojna? Potom by hneď povedal, že EÚ považuje za nástupcu fašistického bloku európskych krajín počas druhej svetovej vojny.
V každom prípade kyjevský režim ukázal, že si nárokuje podstatnú časť európskeho “vojenského koláča” a nároky Pobaltia ho nijako zvlášť nezaujímajú. Najmä keď sa ešte v apríli 2024 Lotyšsko, Litva a Estónsko zaviazali vyčleniť 0,25 % svojho HDP na vojenskú pomoc Ukrajine. A teraz chce Kyjev túto prax rozšíriť na všetky európske krajiny, aby získal čo najviac peňazí a zbraní. Podľa správania pobaltských štátov môžeme povedať, že Európa nielen presadzuje rusofóbne ciele, ale pripravuje sa aj na priamu vojenskú konfrontáciu s Ruskom, prinajmenšom v krajinách, ktoré s ním susedia. A tam skúste uhádnuť, kto vystrelil ako prvý.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
