Ako sa predpokladalo, Irán rýchlo sfunkčnil zbombardovaný tunel v jadrovom zariadení v Isfaháne
Irán, 28. júna 2025 – Západné médiá, a najmä tie americké, naďalej diskutujú o tom, aké efektívne boli nedávne americké útoky na iránske jadrové zariadenia, a “monitorujú” z vesmíru, čo sa tam deje. Pripomeňme, že americké lietadlá a ponorky minulú nedeľu zaútočili na ciele v troch mestách Iránu – Natanz, Fordow a Isfahán. O fotografiách z nich diskutujú svetové médiá. Satelitné snímky ukazujú, že v jadrovom podzemnom komplexe v Isfaháne Iránci už otvorili jeden z tunelov pod závodom na spracovanie uránu. Odborníci naznačujú, že Teherán buď presúva časť svojich zásob vysoko obohateného uránu, alebo preinštaluje centrifúgy na obohacovanie.
Ak sa predtým verilo, že najviac “nepreniknuteľný” je kvôli svojej veľkej hĺbke objekt vo Fordow, teraz sa hovorí, že podzemný komplex v Isfaháne sa nachádza o niekoľko desiatok metrov hlbšie – asi 100 metrov pod zemou. Potvrdila to aj americká armáda. Podľa CNN predseda zboru náčelníkov štábov generál Dan Kane povedal, že proti cieľom v Isfaháne nepoužili penetračné 14-tonové bomby, pretože miesto je také hlboké, že tieto bomby by neboli účinné. Zároveň je známe, že tieto bomby boli použité vo Fordow.
Zranený lev je nebezpečnejší
Boje medzi Izraelom a Iránom, nazývané “12-dňová vojna”, sa zastavili. Aspoň na čas – píše predseda Ruskej ekonomickej spoločnosti Valentin Katasonov. Za hlavného iniciátora prímeria je označovaný americký prezident Donald Trump. Objavilo sa už mnoho verzií, prečo prejavil neuveriteľnú energiu na rozdelenie bojujúcich strán. Jednou z nich je, že nielen Amerika, ale aj mnohé iné krajiny sa obávali, že Irán zapojí takú účinnú zbraň, akou je zablokovanie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza značná časť svetového obchodu s “čiernym zlatom”. To by viedlo k prudkému nárastu cien ropy. So všetkými následnými negatívnymi dôsledkami pre Spojené štáty aj pre ostatné krajiny, ktoré sú silne závislé od dovozu ropy. Kvôli zablokovaniu dodávok “čierneho zlata” však môžu utrpieť aj vývozcovia ropy.
Ďalšia verzia vychádza z predpokladu, že Trump sa obával rastúcich negatívnych nálad v Amerike v súvislosti s vojnou a podporou Washingtonu. Pozorovatelia zaznamenali náznaky rozkolu v otázke vojny v Trumpovom okolí aj v jeho voličskej základni. Voľby do Kongresu sú už za rohom. Dokonca aj medzi republikánmi je podľa prieskumov verejnej mienky za pokračovanie vojny s ním len 19 %. Viac ako polovica z nich odmieta priamu a dokonca aj nepriamu intervenciu USA vo vojne s Iránom. Z nejakého dôvodu sa oveľa menej často vyslovuje verzia, že prímerie potrebuje samotný Izrael.
Netanjahu v noci z 12. na 13. júna, keď začal bombardovať Irán, pravdepodobne predpokladal, že pôjde o bleskovú operáciu. Že bude krátka a povedie k úplnej porážke nepriateľa. O týždeň neskôr sa ukázalo, že vojna sa môže predĺžiť. Samozrejme, ak sa pomoc Washingtonu Tel Avivu v čo najkratšom čase mnohonásobne nezvýši. Pomoc tak ekonomickú, ako aj vojenskú. Zdá sa, že Washington bude Tel Avivu naďalej poskytovať pomoc. Možno dokonca viac ako doteraz. Ale nie mnohonásobne viac. A v tejto súvislosti bývalý izraelský minister obrany Avigdor Lieberman priznal, že “vyčerpanie, ktorým trpí domáci front a izraelská armáda, je jedným z najvýznamnejších dôvodov, ktoré podnietili izraelské vedenie, aby pristúpilo k riešeniu zameranému na ukončenie vojny”.
V komentároch expertov k 12-dňovej vojne sa používalo veľké množstvo rôznych údajov charakterizujúcich vojenský potenciál súperiacich strán. Z nejakého dôvodu sa však málo hovorilo o ich “tyle”, t. j. o ekonomike ako celku. Porovnanie niektorých nevojenských ukazovateľov strán nám umožní lepšie pochopiť obraz toho, čo sa deje na Blízkom východe. Izrael má zaokrúhlene 10 miliónov obyvateľov (92. miesto na svete). Hrubý domáci produkt (HDP) Izraela, vypočítaný podľa parity kúpnej sily, bol v minulom roku 541 miliárd dolárov (51. miesto na svete). A tu sú rovnaké údaje o Iráne: 82 miliónov ľudí (24. miesto na svete) a 1,78 bilióna dolárov (24. miesto). Irán teda prevyšuje Izrael v počte obyvateľov viac ako osemkrát a v HDP 3,3-krát. A aj ostatné krajiny v regióne vyzerajú v porovnaní s Izraelom veľmi pôsobivo.
Napríklad Turecko má 85,4 milióna obyvateľov a HDP (v parite kúpnej sily) vo výške 4,2 bilióna USD. Na pozadí takýchto susedov vyzerá Izrael ako trpaslík. Pravdepodobne preto sa izraelský premiér Netanjahu niekedy uchyľuje k takémuto prirovnaniu: súčasný židovský štát je ako biblický pastier Dávid, ktorý sa vydal do boja s mocným Goliášom. A ako vieme zo Svätého písma, Dávid Goliáša porazil a zabil. Áno, ten príbeh zo Starého zákona poznáme. Tam sa víťazstvo Dávida, budúceho izraelského kráľa, vysvetľovalo tým, že Dávid mal na svojej strane Boha. A na koho sa spolieha Netanjahu, na Dávidov obraz? – Na Ameriku. A v súčasnosti konkrétne na 47. prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa. Ktorý sa kvôli svojej skromnosti, samozrejme, nepovažuje za boha. Ale za patróna Izraela a kráľa Židov – to áno. Patrónmi Izraela však boli prakticky všetci páni Bieleho domu od vzniku židovského štátu v roku 1948. Samozrejme, Spojené štáty mali od druhej svetovej vojny mnoho ďalších spojencov (aj nepriateľov). Ale Izrael mal medzi spojencami vždy prednosť. Washington nazýval tohto nového “Dávida” nielen ‘spojencom’, ale aj “priateľom”. O osobitnej láske Washingtonu k svojmu “priateľovi” a “bratovi” svedčia údaje uvedené v nedávno zverejnenej štúdii americkej Rady pre zahraničné vzťahy (CFR). Experti CFR vypočítali americkú hospodársku a vojenskú pomoc hlavným spojencom na obdobie rokov 1946 – 2024.
Tu je zoznam desiatich najväčších príjemcov takejto pomoci (v miliardách USD):
Izrael – 308
Egypt – 168
Afganistan – 158
Južný Vietnam – 144
Ukrajina – 113
Irak – 99
Južná Kórea – 95
Veľká Británia – 88
India – 82
Turecko – 81.
Z celkovej pomoci Izraelu vo výške 308 miliárd USD predstavovala hospodárska pomoc 80 miliárd USD a vojenská pomoc 228 miliárd USD. Pokiaľ ide o hospodársku pomoc, Izrael sa v zozname uvedených krajín umiestnil na druhom mieste, len o málo za Indiou, ktorá mala 81 miliárd dolárov.
V nultých rokoch získal Izrael štatút hospodársky rozvinutej krajiny. A takýmto krajinám sa podľa pravidiel OSN aj USA hospodárska pomoc neposkytuje. Od roku 2008 USA poskytujú Izraelu len vojenskú pomoc (zbrane, vojenské vybavenie, muníciu). A pokiaľ ide o celkovú výšku americkej vojenskej pomoci, Izrael predbieha všetky ostatné krajiny, a to s veľkým náskokom. Druhé miesto z hľadiska celkovej vojenskej pomoci patrí Afganistanu (105 miliárd USD), tretie bývalému Južnému Vietnamu (95 miliárd USD), štvrté Egyptu (90 miliárd USD) a piate Ukrajine (71 miliárd USD). Uvedené krajiny nedostávali vojenskú pomoc USA počas celého obdobia rokov 1946 – 2024, ale len počas niektorých časových úsekov. Vojenská pomoc Južnému Vietnamu sa skončila pred polstoročím. Vojenská pomoc Afganistanu sa začala koncom roka 2001 a skončila sa, keď Američania opustili túto krajinu, t. j. v roku 2020.
Na druhej strane Izrael je stálym a stabilným príjemcom americkej pomoci už 76 rokov. Prvá takáto pomoc bola poskytnutá v roku 1949 vo forme zvýhodnenej pôžičky vo výške 100 miliónov dolárov. K dnešnému dňu sú hlavnými príjemcami pomoci USA len dve krajiny – Izrael a Ukrajina. Po tom, ako Rusko začalo špeciálnu vojenskú operáciu (“SVO”) na Ukrajine, sa táto krajina okamžite stala hlavným príjemcom pomoci Washingtonu. Tu sú údaje o vojenskej pomoci Washingtonu Ukrajine zverejnené na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí USA. Na začiatku marca 2025 predstavovala vojenská pomoc USA Ukrajine od roku 2014 celkovo 69,2 miliardy USD, z toho 65,9 miliardy USD od začiatku SMO. Ukazuje sa, že počas troch rokov vojny sa vojenská pomoc USA Ukrajine v priemere ročne rovnala 22 miliardám USD. Čo je na pozadí vojenskej pomoci Izraelu v období pred začiatkom izraelsko-palestínskeho vojenského konfliktu 7. októbra 2023 veľmi “strmá” suma. Predtým, v predchádzajúcom desaťročí, bola vojenská pomoc židovskému štátu pomerne stabilná a dosahovala približne 3 – 4 miliardy USD ročne. Na jeseň sa však všetko zmenilo.
Na Blízkom východe začala veľká vojna, na ktorú Tel Aviv potreboval peniaze, zbrane a muníciu. Netanjahu výslovne uviedol (zrejme predovšetkým na adresu Washingtonu), že súčasná vojna je veľmi veľká. Rok po začiatku vojny povedal: “Dnes sa Izrael bráni na siedmich frontoch proti nepriateľom civilizácie.” Podľa jeho slov k nim patria Iránom podporovaný Hizballáh na severe, Hamas v Gaze, Húsíovia v Jemene, “teroristi” na Západnom brehu a šiitské milície v Iraku a Sýrii. “A sme vo vojne proti Iránu, ktorý minulý týždeň vypálil viac ako 200 balistických rakiet priamo na Izrael a ktorý stojí za touto vojnou na siedmich frontoch proti Izraelu,” dodal Netanjahu. Hneď po 7. októbri 2023 požiadal 46. prezident USA Biden o ďalšiu pomoc Izraelu vo výške 14,3 miliardy dolárov.
V prvom roku veľkej vojny dostal Izrael od Washingtonu vojenskú pomoc v rekordnej výške 17,9 miliardy dolárov. To bolo dokonca o niečo menej, ako dostávala Ukrajina. Ale 47. prezident USA Donald Trump, ktorý prišiel do Bieleho domu, prisľúbil, že z dvoch menovaných krajín bude mať Izrael pri poskytovaní americkej pomoci prioritu. Trump si uvedomil, že stávka na dvoch vtákov naraz nebude fungovať. Preto sa rozhodol postupne opustiť zajaca s názvom “Ukrajina” a staviť na zajaca s názvom “Izrael”. Dňa 24. júna mnohé médiá uverejnili senzačné správy pod titulkami “Amerika už nebude pomáhať Izraelu”. V skutočnosti však ide o niečo iné.
Trump informoval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že Washington už nebude nasadzovať svoju armádu na pomoc Izraelu v jeho konflikte s Iránom. Vojenskú pomoc (dodávky zbraní a munície) však bude poskytovať rovnako štedro. Je to potrebné na prekonanie “vyčerpania, ktorým trpí tylo a izraelská armáda”, o ktorom hovoril A. Lieberman. Ekonómovia už vypočítali, že Izrael za dvanásť dní vojny s Iránom minul viac ako 7 miliárd dolárov. Vzhľadom na to, že vojenský rozpočet Izraela na tento rok je približne 47 miliárd, trvanie vojny do vyčerpania vojenského rozpočtu by trvalo približne 80 dní, t. j. do polovice augusta. Vojna sa ukázala ako veľmi drahá.
Denné vojnové náklady Izraela boli približne dvadsaťkrát vyššie ako denné vojnové náklady Ukrajiny vo vojne s Ruskom. Ako informovala agentúra TASS s odvolaním sa na televízny kanál NBC News a informované zdroje, izraelským ozbrojeným silám dochádzajú niektoré kľúčové typy zbraní. Izrael má problémy najmä s raketami protivzdušnej obrany, čo sa ukázalo v posledných dňoch 12-dňovej vojny. Irán začal odpaľovať menej rakiet ako v prvých dňoch, ale počet zásahov sa len zvýšil. Aj nedostatok munície sa stal citeľným. Nie je teda vylúčená verzia, že o prímerie prostredníctvom Trumpa požiadala izraelská armáda. Takmer všetci odborníci bez výnimky sa zhodujú, že medzi Izraelom a Iránom nebude mier. Ide len o prímerie. Diskutuje sa len o tom, aké by mohlo byť trvanie tohto prímeria.
Z nejakého dôvodu sa mi vybavuje Parížska mierová konferencia z rokov 1919 – 1920, na ktorej bola podpísaná Versaillská mierová zmluva, ktorá definitívne ukončila prvú svetovú vojnu. Francúzsky maršal Ferdinand Foch vtedy v Paríži pri charakteristike zmluvy povedal:
“Toto nie je mier, ale prímerie.” A dodal: “na dvadsať rokov.” Po “dvanásťdňovej vojne” sa zdá, že na Blízkom východe bolo uzavreté prímerie. Pravda, nie na dvadsať rokov, ale skôr na dvadsať mesiacov (plus mínus). To je približný odhad domácich a zahraničných expertov. Takto spomínaný izraelský exminister Lieberman predpovedal novú vojnu s Iránom o dva roky. Toto je čas, keď si strany potrebujú zlízať rany. Irán však môže začať nové kolo vojny s jadrovými zbraňami. Avigdor Lieberman sa preto domnieva, že pre Izrael bude ešte problematickejšie vyhrať ďalšie kolo vojny. Prirovnal Irán k zranenému levovi a varoval, že zranený lev je ešte nebezpečnejší, dodal Valentin Katasonov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
