Vojna na Blízkom východe a budúcnosť Izraela: Veľký alebo žiadny Izrael?
Izrael, 26. jún 2025 – Expanzionizmus, ktorého korene siahajú až k starovekým predstavám, je hlavnou črtou politiky židovského štátu – píše predseda Ruskej ekonomickej spoločnosti Valentin Katasonov.
Už desať dní je ľudstvo v stave extrémneho napätia. Odkedy Izrael spustil zradný útok na Irán. Napriek prímeriu, ktoré vyhlásil Trump, sa môže vojna medzi Izraelom a Iránom kedykoľvek obnoviť s vyhliadkou na prerastenie do tretej svetovej vojny. Izrael a Spojené štáty, ktoré ho kryjú, tvrdia, že úder z 13. júna bol preventívny. Tvrdia, že Izrael chcel “zneškodniť” hrozbu jadrového útoku zo strany Iránu. Tvrdia, že Irán už má jadrové zbrane alebo je blízko k ich výrobe. Mnohí ľudia si naozaj myslia, že ak Izrael nejakým zázračným spôsobom dosiahne úplné “zrušenie” iránskeho jadrového programu a získa tak stopercentnú záruku svojej jadrovej bezpečnosti, situácia na Blízkom východe sa znormalizuje. A nastane dlho očakávaný mier. Ak nie naveky, tak na mnoho rokov. Moja verzia je iná, tvrdí Valentin Katasonov.
Iránsky jadrový program bol použitý ako zámienka na útok a následné obsadenie Iránu. Odborníci správne poukazujú na to, že v predvečer 13. júna neexistovali žiadne náznaky toho, že Irán má jadrové zbrane alebo že sa očakáva spustenie ich výroby vo veľmi blízkej budúcnosti.
Po prvé, uviedol to samotný Teherán. Najvyšší vodca islamskej republiky ajatolláh Alí Chameneí opakovane povedal, že jadrové zbrane sú v rozpore s islamom. V roku 2019 tak povedal:
“Nebudeme vyvíjať jadrové zbrane. Nie kvôli USA, ale preto, že sme presvedčení, že to náboženstvo zakazuje.” Iránski náboženskí vodcovia nazývajú jadrové zbrane “šajtánovými zbraňami”.
Po druhé, Irán sa stal zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) v roku 1970. O štyri roky neskôr začala jeho jadrový program pravidelne monitorovať Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). V predvečer útoku 13. júna navštívila Irán ďalšia inšpekcia MAAE, ktorá nezistila žiadne známky vývoja jadrových zbraní.
Po tretie, americké spravodajské služby oznámili 47. prezidentovi Spojených štátov Donaldovi Trumpovi, že Irán nemá žiadne jadrové zbrane ani známky pripravenosti na ich výrobu. Je pravda, že Trump tieto informácie ignoroval.
Verzia o prítomnosti jadrových zbraní v Teheráne je potrebná na to, aby Izrael a USA začali vojnu proti Iránu a viedli ju do víťazného konca. Dovoľte mi pripomenúť, že ak by sa Washington a Tel Aviv skutočne obávali jadrových zbraní Teheránu, správali by sa inak. Irán a krajiny P5+1 (Čína, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, USA + Nemecko) dosiahli 14. júla 2015 dohodu o iránskom jadrovom programe výmenou za zrušenie sankcií voči Iránu. Podľa dohody musí Irán umožniť inšpektorom MAAE vstup do svojich jadrových zariadení, západné krajiny na oplátku postupne zrušia sankcie voči Iránu. Zdalo by sa, že Tel Aviv by sa mal z tejto dohody (nazývanej “jadrová dohoda s Iránom”) radovať: veď existuje 200-percentná záruka, že Irán nebude ohrozovať Izrael jadrovými zbraňami. Namiesto toho Tel Aviv označil vtedajšieho prezidenta USA Baračka Obamu za “zradcu záujmov Izraela”. V čom spočívala zrada, nikto v Tel Avive nedokázal vysvetliť.
Po Obamovi prišiel do Bieleho domu Donald Trump. A 45. prezident USA Donald Trump oznámil odstúpenie USA od jadrovej dohody s Iránom. A potom Tel Aviv (osobne premiér Netanjahu) nazval Trumpa “skutočným priateľom Izraela”. Logiku odstúpenia USA od jadrovej dohody s Iránom vtedy nikto úplne nechápal. Až teraz sa stáva jasnou: zachovanie jadrovej dohody pripravilo Washington a Tel Aviv o argument, že Teherán má jadrové zbrane. Odstúpenie USA od dohody rozviazalo ruky Izraelu aj Spojeným štátom. Ak by jadrová dohoda zostala v platnosti, potom by neexistovala žiadna zámienka pre zradný útok Izraela na Irán z 13. júna. Rozumná otázka znie: prečo by mal Izrael vôbec útočiť na Irán?
A tu sa dostávam k hlavnej téme rozhovoru a dávam svoju verziu odpovede: pretože Irán je z pohľadu politických vodcov židovského štátu súčasťou Veľkého Izraela. Tel Aviv má “Veľký Izrael” ako strategický cieľ svojej politiky. Imperialistická, expanzívna politika zameraná na rozšírenie hraníc štátu, ktorý bol založený OSN v roku 1948. Izrael je na politickej mape sveta jedinečným štátom. Každý štát má oficiálne hranice (pozemné, námorné a vzdušné), ktoré sú zaznamenané v jeho národných agentúrach aj medzinárodných organizáciách. Každý štát okrem Izraela. Jeho hranice sú “plávajúce”, majú jasnú tendenciu sa rozširovať. Už po svojom vzniku v roku 1948 začal Izrael vojnu s Palestínčanmi (ktorí podľa rozhodnutí OSN mali tiež založiť vlastný štát, ale nikdy ho nezaložili) a odobral im časť územia. V roku 1949 malo územie pod izraelskou kontrolou rozlohu približne 20,77 tisíc km2 . Po šesťdňovej vojne v roku 1967 bola celková rozloha územia kontrolovaného Izraelom vrátane Palestínskej samosprávy a území už 27,80 tisíc km2 .
Nikto nedokáže presne povedať, koľko územia kontroluje Izrael dnes. Napríklad po začiatku vojny Izraela s Palestínčanmi 7. októbra 2023 židovský štát ustanovil kontrolu nad 77 % územia pásma Gazy (ktoré je podľa rozhodnutí OSN definované ako palestínske územie spolu s územím Západného brehu Jordánu). Medzinárodné spoločenstvo vrátane OSN považuje izraelské osady na okupovaných územiach za porušenie medzinárodného práva, najmä článku 49 štvrtého Ženevského dohovoru. V roku 2024 Medzinárodný súdny dvor OSN potvrdil nezákonnosť izraelských osád a vyzval Izrael, aby ukončil okupáciu a zaplatil odškodnenie palestínskemu ľudu. Netanjahu sa domnieva, že sionisti by mu mali byť veľmi vďační. Je najdlhšie slúžiacim izraelským premiérom a ani raz “neustúpil” v otázke uznania štátu Palestína. Ako predseda strany Likud povedal, že je “hrdý” na to, že “zabránil vzniku palestínskeho štátu”. Postoj strany Likud k palestínskej otázke je jasne vyjadrený v jej programe:
“Právo židovského národa na územie Izraela je večné a nespochybniteľné… preto Judea a Samária nebudú odovzdané žiadnej zahraničnej správe; medzi morom a Jordánom bude len izraelská suverenita.”
Dnes Izrael začína “rozvíjať” územia Sýrie, ktoré sa po minuloročnom páde Asadovej vlády stali takmer “bez vlastníka”. V decembri 2024 začali Izraelské obranné sily (IDF) inváziu do pohraničných oblastí Sýrie (operácia nazvaná “Šípy Bašánu”). Proti tomuto zásahu protestovalo viacero štátov (predovšetkým arabských). Na Tel Aviv však nemali žiadny vplyv. Expanzionizmus je hlavnou črtou politiky židovského štátu: malý Izrael, ktorý sa narodil v roku 1948, sa chce stať obrovským a “veľkým”. Projekt “veľkého Izraela” sa zrodil približne pol storočia pred vznikom štátu Izrael. Theodor Herzl, zakladateľ a predseda Svetovej sionistickej organizácie, na prvom sionistickom kongrese v roku 1897 vo švajčiarskom Bazileji vyhlásil, že cieľom sionizmu je obnoviť v Palestíne Izrael z čias kráľov Dávida a Šalamúna. Prvý izraelský premiér Ben-Gurion pri svojom vyhlásení o vzniku štátu Izrael v roku 1948 nezabudol pripomenúť:
“Existuje ešte jedna mapa, ktorú nakreslí židovský národ, jeho mladosť – od Nílu po Eufrat”.
Zástancovia myšlienky “veľkého Izraela” sa odvolávajú na následujúce slová z Tóry:
“V tento deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abramom a povedal: ‘Tvojmu potomstvu dávam túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat'” (Gn 15, 18). Veľký Izrael, ak berieme slová Tóry doslovne a študujeme mapy Izraela z čias kráľov Dávida a Šalamúna, zahŕňa územia dnešných štátov Egypt, Jordánsko, Libanon, Sýria, Saudská Arábia a Irak. Samozrejme, kontúry Veľkého Izraela nie sú presne vymedzené. Viacerí izraelskí politici sa domnievajú, že Veľký Izrael by mal zahŕňať aj územia Iránu a Turecka.
Zároveň by sme nemali zabúdať, že menované štáty majú svoju hlbokú históriu, ktorá im dáva dôvod hovoriť aj o svojich ambicióznych geopolitických projektoch. Iránski predstavitelia napríklad radi nostalgicky spomínajú na časy Achaemenidskej perzskej ríše zo 6. – 4. storočia pred naším letopočtom. Ukazuje sa, že aj oni majú projekt “Veľkého Iránu (Veľkej Perzie)”. Tel Aviv má na Irán zálusk už dlho, ale doteraz sa snažil svoje expanzívne plány držať pod pokrievkou. Medzi Židmi je veľa takých, ktorí expanzionistickú politiku Izraela nezdieľajú a považujú ju za rovnako nebezpečnú pre Židov aj pre celé ľudstvo.
Tu je napríklad židovský novinár z Nemecka Dr. Martin Gack. Ako zarytý odporca “veľkého Izraela” nedávno povedal:
“Som presvedčený, že Netanjahu, jeho koalícia a izraelská krajná pravica majú jediný cieľ: územnú expanziu. A úprimne povedané, ich plán prevyšuje dokonca aj teologický koncept Veľkého Izraela.” Poznamenal tiež, že cieľom Izraela nie sú len tie krajiny, ktoré zapadajú do konceptu Tóry, ale aj tie, ktoré presahujú tradičné hranice “Veľkého Izraela”.
“V posledných dňoch sa v Izraeli čoraz viac hovorí o tom, že semifinále bude s Iránom a finále s Tureckom. To už nie je náboženské myslenie…” A tu je ďalší prominentný antisionista Norman Finkelstein, ktorý tiež poukazuje na to, že nároky Izraela siahajú ďaleko za hrapekný Veľkého Izraela. Ešte 19. januára 2009 v rozhovore pre Today’s Zaman Finkelstein varoval svet:
“Izrael pripravuje útoky na Irán… Je to šialený štát.” Je pravda, že (letecký) útok bol v nasledujúcom roku 2010 zrušený, ale prípravy skutočne prebiehali už dlhší čas. V roku 2018 premiér Netanjahu prezradil ďalekosiahle plány Izraela voči Iránu. Tieto informácie sú zverejnené na webovej stránke spomínaného Normana Finkelsteina pod názvom “Netanjahu začína vyzývať na návrat Izraela do starobylej vlasti Iránu”.
Ukazuje sa, že z Netanjahuovho pohľadu je Irán (Perzia) aj historickou vlasťou Židov:
“Iránska krajina je už dlho súčasťou nášho dedičstva a žiadame medzinárodné spoločenstvo, aby s nami spolupracovalo na zabezpečení jej návratu nezávislému židovskému štátu,” povedal Netanjahu a dodal, že Izrael je pripravený v prípade potreby použiť vojenskú silu na opätovné obsadenie všetkých 636 400 štvorcových míľ súčasného Iránu, ktoré historicky tvorili súčasť zasľúbenej zeme, ktorú dostal židovský národ na základe biblického príkazu…” A potom ďalší citát z Netanjahuovho odhalenia:
“Takzvané islamské mestá Teherán, Mašhad, Isfahán a desiatky ďalších boli založené na miestach, ktoré boli kedysi starovekými židovskými kráľovstvami, nehovoriac o tom, koľko našich najsvätejších miest teraz Irán okupuje, vrátane svätej hrobky imáma Rezu, mešity Džamkarán a zoroastriánskeho chrámu ohňa Čak Čak. V skutočnosti má Irán najväčšiu koncentráciu židovských starovekých svätých miest na svete mimo Mekky, Lumbini a Vatikánu. Žiadame, aby sa židovskému národu umožnil návrat pod správu našej pôvodnej perzskej vlastii.”
Mimochodom, izraelskí politici tvrdia, že aj časť dnešného Turecka je historickou vlasťou židovského národa. Erdogan si to dobre uvedomuje, a preto je presvedčený, že po Iráne bude Turecko ďalším cieľom Izraela. O tom, že záležitosť sa Iránom neskončí a že izraelská hojdačka sa rozširuje na celý Blízky východ a dokonca na celý svet, svedčí aj nasledujúce Netanjahuovo odhalenie v LCI 19. júna:
“To, čo sa teraz deje, je niečo historické. Vykonávame historickú operáciu. Nie je to len odstránenie existenčnej hrozby pre štát Izrael. Zmeníme tvár Blízkeho východu. Určitým spôsobom zmeníme tvár celého sveta.” Netanjahu sa zrejme chce zapísať do dejín ako iniciátor tretej svetovej vojny. Mimochodom, Henry Kissinger v roku 2012 predpovedal, že čoskoro (o desať rokov) nebude existovať žiadny Izrael. Netanjahu tvrdí, že Veľký Izrael je už za rohom. Ktorý z týchto dvoch Židov má pravdu? Myslím, že ten prvý, dodal Valentin Katasonov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
